Splnomocnenie poisťovne na vymáhanie financií z poistnej udalosti: Podrobný prehľad

Daň z pridanej hodnoty (DPH) je v Európskej únii upravená smernicami, ktoré sú záväzné pre členské štáty. Tieto smernice si vyžadujú transpozíciu do vnútroštátneho práva. Jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva zabezpečuje Európsky súdny dvor.

Daň z pridanej hodnoty na Slovensku

Zákon upravuje daň z pridanej hodnoty, ktorá sa v Slovenskej republike uplatňuje od roku 1993. Dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudla účinnosť v poradí už tretia právna úprava tejto dane. Vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika stala súčasťou spoločného priestoru bez vnútorných daňových a colných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, kde neexistujú daňové a colné hranice medzi členskými štátmi EÚ. Pohyb tovaru medzi členskými štátmi Európskej únie a štátmi mimo Európskej únie je na účely dane z pridanej hodnoty vývozom tovaru a dovozom tovaru.

Princípy zdaňovania v rámci EÚ

Pri obchodných transakciách medzi podnikateľmi registrovanými pre daň z pridanej hodnoty v rôznych členských štátoch sa uplatňuje princíp určenia. Pri vzniku jednotného trhu Európskej únie nebolo možné v dani z pridanej hodnoty prijať generálne „princíp pôvodu“, to znamená princíp zdanenia tovaru alebo služby dodávateľom tovaru alebo služby v členskom štáte dodávateľa. Preto sa pre dodávky tovarov a služieb z jedného členského štátu do iného členského štátu medzi registrovanými platiteľmi dane prijal „princíp určenia“, to znamená princíp zdanenia tovaru a služby v členskom štáte príjemcu.

Intrakomunitárne dodanie a nadobudnutie tovaru

Predaj tovaru podnikateľom registrovaným pre daň do iného členského štátu podnikateľovi registrovanému pre daň sa nazýva intrakomunitárne dodanie tovaru. Kúpa tovaru podnikateľom registrovaným pre daň z iného členského štátu od podnikateľa registrovaného pre daň sa nazýva nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo jednoduchšie povedané intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Pri tomto intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru uplatniť daň, to znamená sám si vypočítať daň na výstupe z nadobudnutia tovaru podľa sadzby dane platnej pre tento tovar v tuzemsku.

Príklad:

Podnikateľ v Nemecku predáva tovar podnikateľovi na Slovensku. Cena tovaru bez dane je 50 000 EUR. Obaja podnikatelia sú registrovaní. Nemecký podnikateľ neuplatní daň z predaja tovaru, pretože ide o export tovaru do tretieho štátu. Nemecký podnikateľ musí mať zaznamenané vo svojich záznamoch identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty pridelené slovenskému podnikateľovi daňovým úradom na Slovensku. Nemecký podnikateľ musí uviesť na faktúre svoje identifikačné číslo pre daň a taktiež identifikačné číslo pre daň slovenského podnikateľa. Slovenský podnikateľ uplatní daň z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu) 50 000 EUR x 40 Sk/1 EUR x 19 % (sadzba dane platná v SR) = 380 000 Sk.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Príklad:

Podnikateľ v Taliansku dodá nábytok občanovi Slovenska. Cena tovaru bez dane je 400 EUR. Ide o export tovaru z Talianska do tretieho štátu, vývozcom je taliansky podnikateľ, vývoz tovaru je bez dane. Ide o predaj tovaru podnikateľom súkromnej osobe, uplatní sa princíp pôvodu. Taliansky podnikateľ zdaní tovar pri predaji sadzbou dane 20 %, ktorá sa uplatňuje v Taliansku. Daň je 80 EUR, predajná cena s daňou je 480 EUR.

Príklad:

Slovenský podnikateľ zaplatí pri dovoze tovaru z Česka slovenskému colnému orgánu daň vo výške 57 000 Sk (300 tis. Sk x 19 %). V máji už nie je podnikateľovi vymeraná daň z pridanej hodnoty colným orgánom, pretože ide o dovoz tovaru z tretieho štátu. Český dodávateľ je povinný zdaniť predaj tovaru českou daňou z pridanej hodnoty, pretože slovenský podnikateľ nie je na Slovensku registrovaný pre daň. Český daňový úrad vyberie daň, slovenský daňový úrad nevyberie žiadnu sumu dane. Slovenský podnikateľ by sa mal ešte pred kúpou tovaru registrovať na Slovensku pre daň z pridanej hodnoty ako platiteľ dane. Potom by mohol tovar objednať a dostať pod svojím identifikačným číslom pre daň. Český dodávateľ by dodal tovar ako oslobodený od dane (intrakomunitárne dodanie tovaru) a slovenský podnikateľ by zdanil intrakomunitárne nadobudnutie tovaru slovenskou daňou z pridanej hodnoty. Uplatnil by sa princíp určenia. Túto sumu dane by slovenský podnikateľ ako platiteľ dane súčasne žiadal v daňovom priznaní ako odpočet dane.

Overovanie registrácie pre DPH

Postavenie zákazníka v dani z pridanej hodnoty je dôležitou informáciou podmieňujúcou daňové zaobchádzanie pri intrakomunitárnom obchodovaní s tovarmi a službami. Daňové orgány v každom členskom štáte vytvorili systém, prostredníctvom ktorého je možné overiť registráciu zákazníka pre daň z pridanej hodnoty v ktoromkoľvek členskom štáte. Platitelia dane majú vo svojom členskom štáte možnosť požiadať daňový orgán o overenie platnosti identifikačného čísla zákazníka z iného členského štátu písomne, telefonicky, faxom, resp. elektronickou poštou.

Zdaniteľná osoba

Zdaniteľnou osobou je každá fyzická osoba a každá právnická osoba, ktorá nezávisle podniká bez ohľadu na to, aký je účel jej podnikania alebo výsledky jej podnikania. Podnikanie je samostatne na účely zákona definované ako každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ide hlavne o činnosť výrobcov, obchodníkov, osôb poskytujúcich rôzne služby, výkon slobodných povolaní.

Za sústavnú činnosť sa považuje aj činnosť, ktorá sa týka iba časti kalendárneho roka alebo sezóny a ktorá sa v iných obdobiach roka nevykonáva, pretože nie sú podmienky na vykonávanie tejto činnosti. Osoba, ktorá zatiaľ neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody, avšak už sa pripravuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti a v rámci toho nakupuje tovary, resp. služby, sa má podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C - 268/83 (Rompelman) považovať za osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť (podnikanie). Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného alebo nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Podnikanie manželov

Ak je majetok, ktorý sa využíva na dosahovanie príjmu z neho (napr. prenájom nehnuteľného majetku), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa to za podnikanie oboch manželov v rovnakom pomere. V záujme zjednodušenia uplatňovania zákona v praxi sa v zákone umožňuje, aby sa manželia dohodli inak.

Príklad:

Manželia vlastnia rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tento dom prenajali obchodnej spoločnosti na podnikanie. Mesačné nájomné je dohodnuté vo výške 150 tis. Sk. Každému z manželov sa však do obratu na účely registrácie pre daň započítava z tejto čiastky iba polovica, čo znamená, že manžel dosiahne za zákonom predpísané sledované obdobie 12 mesiacov obrat 900 tis. Sk (12 x 75 tis. Sk) a manželka taktiež obrat 900 tis. Sk.

Príklad:

Manželia vlastnia rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tento dom prenajali rozpočtovej organizácii. Mesačné nájomné je dohodnuté vo výške 200 tis. Sk. Manžel podniká v oblasti cestovného ruchu a zatiaľ nie je platiteľom dane. Po zvážení všetkých okolností a dôsledkov sa manželia dohodli (odporúča sa písomná dohoda z dôvodu zabezpečenia preukaznosti daňovému úradu), že prenájom rodinného domu sa bude na účely zákona o dani z pridanej hodnoty považovať za podnikanie iba u manželky, ktorá nemá inú podnikateľskú činnosť (je v pracovnom pomere). V tomto prípade sa príjem z prenájmu nehnuteľnosti započítava do obratu na účely registrácie pre daň iba u manželky. Zákonom predpísanú výšku obratu 1 500 tis. Sk, po dosiahnutí ktorej nasleduje povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, dosiahne manželka po 8 mesiacoch od začatia nájmu.

Výnimky zo zdaniteľných osôb

Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie, ako aj iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sú vylúčené zo zdaniteľných osôb v rozsahu činnosti vykonávanej v rámci hlavnej činnosti pri plnení úloh, na ktoré boli zriadené, ak skutočnosť, že sa nepovažujú za zdaniteľné osoby nenarušuje hospodársku súťaž. Do obratu príspevkovej organizácie na účely registrácie pre daň podľa § 4 ods. 1 zákona sa nezapočítajú príjmy z činností, ktoré príspevková organizácia vykonáva pre svojho zriaďovateľa, ktorý jej na túto činnosť poskytuje príspevok, ak ide o plnenie úloh zriaďovateľa.

Pri posúdení, či právnická osoba uvedená v § 3 ods. 4 zákona koná vo verejnom záujme, je potrebné posúdiť, či právnická osoba koná vo verejnom záujme a posúdiť predmet plnenia.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

Príklad:

Obec ako vlastník viacerých nehnuteľností prenajíma budovy rôznym osobám na rôzne účely. Nájom nehnuteľností je činnosť oslobodená od dane podľa § 38 ods. 3 zákona a toto oslobodenie od dane môže uplatniť aj platiteľ dane.

Povinnosť registrácie pre DPH

Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň, ak táto osoba dosiahla za najbližších najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 1,5 mil. Sk. Žiadosť o registráciu pre daň sa podáva do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zdaniteľná osoba dosiahla obrat 1,5 mil. Sk.

Prevádzkareň

Na účely zákona o dani z pridanej hodnoty je prevádzkarňou stále miesto podnikania, v ktorom má zdaniteľná osoba personálne a materiálne vybavenie na výkon svojej činnosti. Zahraničná osoba má v tuzemsku prevádzkareň, ak má v tuzemsku priestory, v ktorých alebo z ktorých dodáva tovary alebo služby na pokračujúcej báze a má na túto činnosť ľudské zdroje - zamestnancov.

tags: #splnomocnenie #poisťovne #na #vymáhanie #financií #z