
Elektronizácia súdnictva priniesla so sebou nové výzvy a otázky týkajúce sa formálnych náležitostí procesných úkonov, vrátane splnomocnení. Hoci mala elektronizácia zjednodušiť prácu a odbremeniť účastníkov konania od zbytočných úkonov, vyvolala aj diskusie o tom, ako správne preukazovať oprávnenie konať v mene inej osoby v elektronickom prostredí. Tento článok sa zameriava na problematiku splnomocnení udelených elektronicky a podmienky ich zaručenej konverzie do listinnej podoby, s dôrazom na judikatúru a praktické aspekty.
Autorizácia podania uskutočneného v elektronickej podobe, vrátane dovolania, slúži ako záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania. Nahrádza podpis konajúcej osoby a identifikuje osobu, ktorá podanie spísala a podpísala. Za túto osobu sa považuje ten, komu patrí kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať.
Vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neobsahuje špecifické ustanovenia o preukazovaní oprávnenia konať za inú osobu, aplikuje sa § 92 Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý vyžaduje písomnú formu splnomocnenia. V exekučnom konaní, ktoré sa iniciuje výlučne elektronicky, je vylúčené preukázať splnomocnenie v listinnej podobe. Preto sa na elektronickú podobu splnomocnenia vzťahujú ustanovenia zákona o e-Governmente, konkrétne § 23, ktorý upravuje autorizáciu a preukazovanie oprávnenia konať v mene inej osoby.
Ak oprávnenie konať vyplýva z udeleného splnomocnenia, zákon vyžaduje autorizáciu splnomocniteľom, ktorá preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.
Ak splnomocniteľ nemá možnosť autorizácie, t. j. elektronického podpísania, jedinou možnosťou na zachovanie právnych účinkov pôvodného listinného splnomocnenia a jeho použiteľnosti v exekučnom konaní je vykonanie zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľa z listinnej podoby do elektronickej podľa § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente, ako ju definuje § 35 ods. 1.
Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR
Na Slovensku je jednou zo špecifík rozsiahla diskusia, judikatúra a prax týkajúca sa formálnych náležitostí plnomocenstiev. Jednou z diskutovaných otázok bolo, či plnomocenstvo musí byť výslovne prijaté advokátom. Podľa niektorých názorov plnomocenstvo bez výslovného prijatia advokátom nie je dostatočné. Táto otázka bola v judikatúre vyriešená. Podľa ústavného súdu skutočnosť, že plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta o prijatí plnomocenstva, nepredstavuje prekážku na rozhodovanie o kasačnej sťažnosti podanej týmto advokátom (I. ÚS 117/2021; rovnako NSS SR, sp. zn. 4 Sžrk/7/2020).
Osobitnou kategóriou je plnomocenstvo na podanie dovolania, kde formálne nedostatky tiež v niektorých prípadoch viedli k odmietnutiu (NS SR, 4 Obdo 80/2018). Historicky sa presadzoval názor, že plnomocenstvo musí výslovne obsahovať oprávnenie na podanie dovolania. Podľa tohto výkladu je plnomocenstvo udelené na „celé konanie“ nedostatočné (NS SR, sp. zn. 4 Obdo 7/2017), pretože konanie sa odvolacím rozhodnutím právoplatne končí a podanie dovolania tak už nespadá pod predmet tohto plnomocenstva. Tento názor bol v judikatúre prekonaný. Podľa ústavného súdu postačuje na podanie dovolania plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní. Opačný výklad by podľa ústavného súdu „hraničil s právnym formalizmom na úkor ochrany práv sporových strán“ (II. ÚS 348/2020, publikované v Zb.ÚS 36/2020; podobne IV. ÚS 651/2021). Naďalej však zrejme platí, že neprípustné je udelenie plnomocenstva až po podaní dovolania (NS SR, sp. zn. 4 Cdo 160/2017).
K všeobecným trampotám s plnomocenstvami sa s príchodom elektronizácie pridali aj osobitné trampoty týkajúce sa konkrétnej elektronickej formy, v ktorej musí byť plnomocenstvo predložené. Od počiatku elektronizácie bola jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva. Táto prax sa odvolávala na rozhodnutia z času pred elektronizáciou, podľa ktorých sa splnomocnenie musí predložiť ako originál, nie ako fotokópia (NS SR, sp. zn. 4 Sži 35/2014). Tento problém sa osobitne prejavil v exekučnom konaní, konkrétne návrhoch na exekúciu. Súdy sa pritom opierali o § 48 ods. 6 EP, ktorý explicitne vyžaduje autorizovanú konverziu exekučného titulu a verejných listín, nie však plnomocenstva.
Ako protiargument sa uvádzal § 82l ods. 4 zákona o súdoch, podľa ktorého „prílohy podaní vyhotovené v listinnej podobe možno súdu doručiť v elektronickej podobe tak, že sa prevedú do elektronickej podoby a pripoja sa k elektronickému podaniu, ktoré je autorizované účastníkom konania, stranou v konaní alebo ich zástupcom; autorizácia takto vyhotovených elektronických dokumentov sa nevyžaduje a ustanovenia osobitného predpisu42g) o zaručenej konverzii sa nepoužijú.“ Teda inými slovami, podľa tohto ustanovenia postačí obyčajný scan príloh podania, nie je potrebné predložiť zaručenú konverziu.
V konečnom dôsledku sa však presadil formalistickejší výklad, ktorý obstál aj v ústavnom prieskume (II. ÚS 231/2018, IV. ÚS 342/2018). Na základe tohto dôvodu ústavný súd odmietal aj ústavné sťažnosti, ku ktorým bol priložený scan listinného plnomocenstva bez vykonania zaručenej konverzie (III. ÚS 422/2018, II. ÚS 499/2018, II. ÚS 363/2018,III. ÚS 308/2018; podobne I. ÚS 321/2018, hoci tu išlo o jeden z viacerých dôvodov odmietnutia).
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie
V začiatkoch elektronizácie súdnictva dochádzalo k viacerým nepochopeniam a z toho vyplývajúcim chybám aj v súvislosti s elektronickým podpisovaním, teda autorizáciou podaní. Niektorí advokáti si zrejme zamieňali autentifikáciu s autorizáciou a tak mylne vychádzali z predpokladu, že prihlásenie sa do ich elektronickej schránky je bez ďalšieho spojené s autorizáciou všetkých elektronických podaní, ktoré následne z elektronickej schránky odošlú na súd (SEDLAČKO, F. Odozva judikatúry na elektronizáciu výkonu advokácie. Bulletin Slovenskej advokácie, č. 10/2020, s. 8). Ústavný súd judikoval, že ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie (I. ÚS 521/2019, publikované v Zb.ÚS pod 64/2019).
Podanie urobené do elektronickej podateľne, ktoré nie je autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom, sa ešte stále považuje aspoň za „bežné“ elektronické podanie v zmysle § 125 ods. 1 CSP. Ak sa teda doplní písomne do 10 dní, je lehota zachovaná. Toto je však samozrejme riešením len v prípade, ak si advokát danú chybu uvedomí v priebehu niekoľkých dní. Len pre úplnosť možno dodať, že ak podanie autorizuje advokát, je irelevantné, či podanie autorizuje občianskym preukazom alebo mandátnym certifikátom. „Autorizácia „nemandátnym“ kvalifikovaným certifikátom nesmie byť orgánom verejnej moci odmietnutá z dôvodu, že na vnútroštátnej úrovni sa požadujú nepovinné atribúty kvalifikovaného certifikátu […]. [Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci,] si môže zvoliť, či elektronický dokument alebo podanie autorizuje prostredníctvom svojho kvalifikovaného certifikátu vydaného napríklad s eID, alebo si zvolí mandátny certifikát. Oba druhy autorizácie musia byť orgánmi verejnej moci akceptované, pretože sú rovnocenné“ (FRIEDRICH, M., SEMANOVÁ, M. Vybrané aspekty elektronického podpisovania a elektronickej kontraktácie. 1. časť. Elektronické podpisovanie. Bulletin Slovenskej advokácie, č. 9-10/2022, s. 13).
Na druhej strane možno nájsť aj rozhodnutia, ktoré sa k splneniu formálnych náležitostí stavajú miernejšie a k stranám konania ústretovejšie. Tak napr. v situácii, kedy okresný súd len na základe technickej poruchy elektronického systému odmietol sťažnosť pre neplatný elektronický podpis. Ústavný súd konštatoval, že okresný súd v drvivej časti konania s právnym zástupcom sťažovateľky komunikoval a ten nemal najmenší dôvod pochybovať, že jeho zastupovanie ako advokáta nie je procesne problematické. Keďže odmietnutie sťažnosti bolo založené na technickom nedostatku podpisu, nie teda obsahu listiny, ktorej sa podpis týkal, a keďže nešlo o chýbajúci podpis, ale o podpis technicky nezvládnutý v konkrétnej záležitosti, ústavný súd konštatoval porušenie procesných práv a rozhodnutie okresného súdu zrušil (III. ÚS 564/2021).
Veľké trampoty spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením. V niektorých prípadoch advokát tvrdil, že dovolanie bolo ním spísané, avšak autorizované a podané bolo advokátskym koncipientom. V týchto prípadoch mal najvyšší súd tendenciu dovolanie odmietnuť (sp. zn. 5 Obdo 24/2019, 3 Obdo 96/2019, 1 Obdo 45/2018). Argumentácia sa okrem iného opierala aj o judikát R 78/2018 (NS SR, sp. zn. 3 Oboer 42/2017), podľa ktorého skutočnosť, že dovolanie bolo spísané a podpísané advokátskym koncipientom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku prípustnosti dovolania (v danej veci však nešlo o otázku elektronického podpisovania). Ústavný súd tento postup považoval za ústavne konformný (I. ÚS 484/2019, bod 32), aj keď v konkrétnej veci uznesenie najvyššieho zrušil, pretože identita podpisujúceho nebola dostatočne preukázaná.
Túto líniu potvrdil aj judikát R 49/2020 (NS SR, sp. zn. 3 Obdo 96/2019), podľa ktorého „ak bolo dovolanie podané elektronickými prostriedkami autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom advokátskeho koncipienta, nie je splnená zákonná podmienka spísania a podpísania dovolania advokátom v zmysle ustanovenia § 429 ods. 1 C. s. p. Tento nedostatok dovolania nemožno po uplynutí lehoty na podanie dovolania odstrániť a má za následok odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. e) C. s. p.“ Podobne aj v rámci konania o ústavnej sťažnosti bol kvalifikovaný elektronický podpis koncipienta, hoci nascanovaná sťažnosť bola podpísaná advokátom, jedným z dôvodov na odmietnutie ústavnej sťažnosti (I. ÚS 321/2018).
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne
Relatívne ustálenú judikatúru k dovolaniam podpísaným koncipientom nabúralo aktuálne rozhodnutie ústavného súdu, o ktorom už bola reč tu (III. ÚS 269/2022; podobné rozhodnutie vo vzťahu ku konaniu koncipienta, avšak nie v kontexte dovolania aj III. ÚS 63/2022). Ústavný súd v tejto veci označil názory vyjadrené v judikátoch R 78/2018 aj R 49/2020 za ústavne neudržateľné. Podľa ústavného súdu „by bolo príliš formalistické uzavrieť, že [ § 429 ods. 1 CSP] treba vykladať tak, že advokát je výlučná osoba oprávnená dovolanie spísať a nemôže to za neho urobiť jeho advokátsky koncipient. […] Koncipient môže zastúpiť advokáta aj pri podaní dovolania, čo v tomto konkrétnom prípade znamená oprávnenie koncipientky elektronicky podpísať a elektronicky podať dovolanie, ak je na to splnomocnená.“
Elektronické podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností prináša so sebou viaceré výhody, najmä zníženie správnych poplatkov o 50 %. Ak účastník konania podá pred podaním návrhu na vklad tzv. oznámenie o návrhu na vklad, poplatok sa mu zníži o ďalších 15 Eur. Podanie elektrického návrhu však vyžaduje, aby aspoň jeden z účastníkov zmluvy disponoval občianskym preukazom s čipom, nahranými podpisovými certifikátmi a čítačkou občianskeho preukazu.
Existujú tri alternatívy elektronického podania návrhu na vklad:
Prostredníctvom osobitného formulára na webovej stránke katastra nehnuteľností je možné ešte pred podaním návrhu na vklad podať elektronické oznámenie o návrhu na vklad. Oznámenie má informatívny charakter a nenahrádza návrh na vklad. Jeho účel spočíva v tom, že vyplnené údaje z oznámenia sa v prípade povolenia vkladu automaticky premietnu do informačného systému katastra nehnuteľností. Za uľahčenie práce zamestnancom na katastrálnom odbore je odmenou zníženie správneho poplatku za návrh na vklad o 15 Eur.
Ústavný súd SR založil svoj právny názor na ustanovení § 25 ods. 3 zákona o e-Governmente, podľa ktorého ak príloha existuje len v listinnej podobe a podľa osobitného predpisu sa vyžaduje jej predloženie aspoň v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou. To, že sa vyžaduje predloženie splnomocnenia v originály, resp. aspoň v úradne osvedčenej kópii má podľa Ústavného súdu SR vyplývať z ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR.
Ústavný súd SR uvádza, že splnomocnenie nie je možné vnímať ako akékoľvek podanie účastníka adresované súdu, ale ako osobitný procesný úkon účastníka konania voči súdu, s ktorým sú spojené závažné dôsledky.
tags: #splnomocnenie #udelene #elektronicky #zarucena #konverzia #do