Spojenecká Zmluva Medzi ZSSR a Slovenským Štátom: História a Kontext

Úvod

Spojenecká zmluva medzi Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) a Slovenským štátom nikdy nebola podpísaná. Slovenský štát bol satelitom nacistického Nemecka a ZSSR bol jeho nepriateľom počas druhej svetovej vojny. Napriek tomu, vzťahy medzi týmito dvoma štátmi (alebo skôr ich absencia) a faktory, ktoré k nim viedli, sú dôležité pre pochopenie komplexného historického kontextu Európy v predvojnovom a vojnovom období. Tento článok sa zameriava na politické a vojenské udalosti, ktoré formovali vzťah medzi ZSSR a Slovenským štátom, najmä v kontexte nemeckého vplyvu a druhej svetovej vojny.

Predohra k Druhej Svetovej Vojne a Postoj ZSSR

V 30. rokoch 20. storočia sa Európa zmietala v politickej nestabilite. Mocnosti ako Nemecko a Taliansko presadzovali agresívnu expanzívnu politiku. ZSSR, pod vedením Josifa Stalina, sa snažil nájsť si svoje miesto v komplikovanej európskej politike.

Mníchovská Dohoda a ZSSR

Mníchovská dohoda z septembra 1938, ktorá umožnila Nemecku anektovať Sudety, bola pre ZSSR varovným signálom. Sovietsky zväz bol vylúčený z rokovaní a cítil sa ohrozený rastúcou mocou Nemecka. Táto udalosť prehĺbila nedôveru ZSSR k západným mocnostiam, ako boli Veľká Británia a Francúzsko.

Pakt Ribbentrop-Molotov

V auguste 1939, krátko pred začiatkom druhej svetovej vojny, podpísal ZSSR s Nemeckom pakt o neútočení, známy ako Pakt Ribbentrop-Molotov. Tento pakt obsahoval tajný dodatok, ktorý rozdeľoval sféry vplyvu vo východnej Európe medzi Nemecko a ZSSR. Pre Stalina to bol pragmatický krok, ktorý mu mal zabezpečiť čas na posilnenie sovietskej armády a oddialiť nevyhnutný konflikt s Nemeckom. Pakt umožnil Hitlerovi vrhnúť sa na Poľsko. Aj slovenskí antifašisti dovtedy predpokladali, že aliancia Západ - Rusko mu v tom zabráni.

Vznik Slovenského Štátu a Jeho Spojenectvo s Nemeckom

Po Mníchovskej dohode a následnej strate územia sa Československo ocitlo v existenčnej kríze. V marci 1939, pod tlakom nacistického Nemecka, došlo k rozpadu Československa a vzniku Slovenského štátu. Jozef Tiso, vtedajší predseda vlády, bol pozvaný do Berlína, kde mu bolo prezentované ultimátum: buď samostatný Slovenský štát, alebo nemecká okupácia.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Ochranná Zmluva s Nemeckom

Krátko po vyhlásení samostatnosti podpísal Slovenský štát s Nemeckom tzv. ochrannú zmluvu. Táto zmluva urobila zo Slovenska satelitný štát Nemecka a umožnila nemeckej armáde prítomnosť na slovenskom území. Po podpísaní zmluvy prišli na Slovensko nemeckí poradcovia, od ktorých Hitler dostával správy.

Účasť Slovenského Štátu na Agresii Proti Poľsku

Uplynulo iba pol roka od rozbitia Československa, a Hitler sa rozhodol napadnúť Poľsko. Z jeho pohľadu to bola logická postupnosť. Slovenská armáda sa po boku Nemecka zúčastnila na invázii do Poľska v septembri 1939. Propaganda Slovenského štátu poháňala jeho armádu do vojny proti susednému Poľsku bojovými pokrikmi. Bratislava musela v prípravách na túto vojnu plniť aj menej známe požiadavky Berlína. Ďalej musela spolupracovať na poli vojenského spravodajstva a zabrániť náboru do československých légií, ktoré práve vznikali v Poľsku. A v neposlednom rade sprísniť stráženie hraníc.

Vojna Proti ZSSR

V júni 1941 Nemecko napadlo ZSSR, čím porušilo Pakt Ribbentrop-Molotov. Slovenský štát sa pripojil k Nemecku vo vojne proti ZSSR. Slováci odchádzali bojovať po boku Nemecka proti ZSSR. Účasť na tejto vojne bola pre Slovenský štát tragickou chybou, ktorá priniesla obrovské straty na životoch a materiálne škody.

Vnútorná Politika Slovenského Štátu a Odboj

Vnútorná politika Slovenského štátu bola charakterizovaná autoritárskym režimom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Bola tu otvorená diktatúra HSĽS; každý funkcionár musel byť členom HSĽS. Fašistickí radikáli mali vplyv vo vláde.

Židovský Kódex a Deportácie

Jedným z najtemnejších aspektov vlády Slovenského štátu bola perzekúcia Židov. V roku 1941 bol prijatý Židovský kódex, ktorý obmedzoval práva a slobody Židov. V marci - októbri 1942 boli deportácie Židov do koncentračných táborov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Odboj a Vianočná Dohoda

Napriek represívnemu režimu existoval na Slovensku aktívny odboj. V decembri 1943 bola podpísaná Vianočná Dohoda, ktorá zjednocovala komunistický a občiansky odboj. Bola vytvorená Slovenská národná rada (SNR), pozostávajúca z komunistického a občianskeho odboja. Vianoce sú odjakživa príležitosťou na akty dobrej vôle, na dočasné prímerie či dokonca zmierenie. Pred rokmi si našli k sebe cestu slovenskí demokrati a komunisti, pôsobiaci vtedy v ilegalite. Myšlienka celonárodného povstania sa zrodila v Bratislave. Veď Vianočná dohoda vznikala takpovediac za kuchynským stolom v byte na Gajovej ulici 11 neďaleko Modrého kostolíka.

Slovenské Národné Povstanie

V auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, ktorého cieľom bolo zvrhnúť režim Slovenského štátu a pripojiť sa k Spojencom. Povstanie bolo potlačené nemeckými vojskami, ale zohralo dôležitú úlohu v dejinách Slovenska a v boji proti fašizmu.

Povojnové Usporiadanie a Obnovenie Československa

Po skončení druhej svetovej vojny bol Slovenský štát zrušený a obnovené Československo.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #spojenecká #zmluva #medzi #ZSSR #a #Slovenským