
Spoločenská zmluva je základným dokumentom každej spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.). Upravuje vnútorné vzťahy medzi spoločníkmi a definuje pravidlá fungovania spoločnosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na spoločenskú zmluvu, jej náležitosti, zmeny a význam v kontexte obchodného registra.
Spoločenská zmluva je kľúčovým dokumentom pri založení s.r.o. a zakladateľskej listiny (v prípade jedného spoločníka). Ide o zmluvu, na základe ktorej vzniká spoločnosť s ručením obmedzeným. Musí byť podpísaná všetkými zakladateľmi a pravosť ich podpisov musí byť úradne osvedčená. Ak spoločenskú zmluvu podpisuje v mene niektorého spoločníka splnomocnenec, aj splnomocnenie musí byť úradne osvedčené. Ak s.r.o. zakladá len jeden zakladateľ, spoločenskú zmluvu nahrádza zakladateľská listina. Dokument definuje základné aspekty fungovania spoločnosti a je nevyhnutný pre jej zápis do obchodného registra.
Zákon výslovne vypočítava náležitosti, ktoré musí spoločenská zmluva obsahovať, aby na jej základe bolo možné s.r.o. založiť a zapísať ju do obchodného registra. Neuvedenie čo i len jednej z týchto náležitostí bude mať za následok to, že súd odmietne zapísať s.r.o. do obchodného registra. Spoločenská zmluva musí obsahovať tieto údaje v § 110:
Obchodné meno spoločnosti: Meno, pod ktorým bude spoločnosť vystupovať navonok. Musí byť odlišné od obchodných mien iných spoločností. Súčasťou obchodného mena je aj skratka „s.r.o.“ alebo „spol. s r.o.“ Zistiť, ktoré obchodné mená už boli použité, je možné prostredníctvom obchodného registra.
Sídlo spoločnosti: Ku určenej nehnuteľnosti musí mať s.r.o. vlastnícke právo alebo iné právo umožňujúce využívanie nehnuteľnosti ako sídla (nájomné právo alebo súhlas vlastníka s používaním nehnuteľnosti ako sídla).
Prečítajte si tiež: Elegancia a pohodlie pre seniorov
Určenie spoločníkov: Spoločníkom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. Spoločník, ktorým je fyzická osoba, je určený menom, priezviskom a bydliskom a spoločník, ktorým je právnická osoba, je určený názvom a sídlom.
Označenie prvých konateľov: Konateľom je osoba, ktorá v mene spoločnosti koná. Určenie konateľov musí byť preto ešte presnejšie ako označenie spoločníkov. V spoločenskej zmluve musí byť uvedené ich meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo. Konateľom môže byť aj osoba, ktorá je občanom iného členského štátu Európskej únie. Ak takej osobe nebolo pridelené rodné číslo, namiesto neho sa v spoločenskej zmluve uvádza dátum narodenia. Konateľom nemôže byť osoba s bydliskom mimo Európskej únie.
Predmet podnikania: Činnosti, ktoré bude spoločnosť vykonávať. Aby mohla spoločnosť podnikateľskú činnosť vykonávať, musí mať zodpovedajúce živnostenské oprávnenie.
Výška základného imania, výška vkladu každého spoločníka a výška splatených vkladov jednotlivých spoločníkov pri založení spoločnosti: Minimálne základné imanie je 5 000 eur, pričom vklad každého spoločníka musí byť minimálne 750 eur. Vklady spoločníkov nemusia byť pri splatení spoločnosti splatené úplne. Každý spoločník musí splatiť minimálne 30 % svojho vkladu, pričom celkovo musí byť splatené minimálne 50 % celého základného imania. Lehota na splatenie zvyšku vkladov je jeden rok, ale v spoločenskej zmluve ju možno predĺžiť až na päť rokov. Okrem lehoty splatnosti treba takisto určiť spôsob, akým bude zvyšok vkladu splatený. Nepeňažný vklad musí byť splatený v celej výške už pri založení spoločnosti. V spoločenskej zmluve treba uviesť v akej výške sa započítava na vklad spoločníka.
Označenie členov dozornej rady: S.r.o. nemusí dozornú radu vytvoriť. Ak sa však spoločníci rozhodnú, že dozorná rada bude vytvorená, v spoločenskej zmluve treba označiť jej členov. Vyžaduje sa meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo. V prípade zahraničnej osoby, ak jej nebolo pridelené rodné číslo, meno priezvisko, bydlisko a dátum narodenia.
Prečítajte si tiež: Etiketa v obchodnom prostredí
Určenie správcu vkladov: Osoba, ktorej sú spoločníci povinní splatiť svoj vklad pred zápisom spoločnosti do Obchodného registra. Správca vkladu je povinný zriadiť osobitný účet, na ktorý spoločníci poukážu svoj vklad. O splatení vkladu vydá správca vkladu každému spoločníkovi potvrdenie. Správcom vkladu môže byť buď jeden zo spoločníkov alebo banka.
Výška rezervného fondu: Rezervný fond slúži na pokrytie strát spoločnosti. Vytvára sa z prvého zisku, ktorý spoločnosť dosiahla, a to vo výške 5 % zo zisku, nie viac ako 10 % základného imania. Každý ďalší rok, kedy s.r.o. dosiahne zisk, je povinná navýšiť rezervný fond o 5 % zo zisku, až kým nedosiahne 10 % základného imania. V spoločenskej zmluve možno dohodnúť, že rezervný fond bude vyšší ako 10 % základného imania.
Výhody poskytnuté osobám, ktoré sa podieľajú na založení spoločnosti: Spoločnosť môže, ale nemusí priznať niektorým osobám, ktoré sa podieľali na založení s.r.o. alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť, osobitné výhody.
Práva a povinnosti spoločníkov sa riadia príslušnými ustanoveniami tejto spoločenskej zmluvy a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Obchodný zákonník“). Spoločníci a ich splnomocnení zástupcovia sú oprávnení vstúpiť do priestorov spoločnosti a vykonať kontrolu majetku a aktív spoločnosti, vrátane kontroly účtovných kníh spoločnosti, robiť si z nich kópie a výpisy. Spoločníci sú tiež oprávnení komunikovať o záležitostiach, finančných prostriedkoch a účtoch spoločnosti s vedúcimi pracovníkmi spoločnosti a účtovníkmi najatými spoločnosťou, a to vo vhodnom čase a primerane často tak, ako to bude potrebné.
Medzi orgány spoločnosti patria: konatelia, valné zhromaždenie a dozorná rada.
Prečítajte si tiež: Príklady CSR aktivít
Konatelia spoločnosti
Pri založení spoločnosti sú prví konatelia ustanovení priamo v spoločenskej zmluve spoločnosti. Neskôr sú konatelia menovaní a odvolávaní rozhodnutím valného zhromaždenia. Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov. Konatelia sú povinní po každej zmene spoločenskej zmluvy spoločnosti vyhotoviť jej nové úplné znenie, za ktorého správnosť a úplnosť zodpovedajú. Toto sú povinní uložiť aj do zbierky listín obchodného registra vedeného príslušným súdom. Výkon funkcie konateľa končí úmrtím, odvolaním z funkcie alebo odstúpením z funkcie zákonom stanovenou formou.
V rámci svojej pôsobnosti sú konatelia povinní najmä:
Konateľ v súlade s § 136 Obchodného zákonníka nesmie:
Valné zhromaždenie
Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti. Termín a program valného zhromaždenia spoločnosti treba oznámiť spoločníkom najmenej 7 dní vopred. Valné zhromaždenie zvoláva konateľ spoločnosti písomnou pozvánkou. Právo zvolať valné zhromaždenie má aj dozorná rada, najmä ak to vyžadujú záujmy spoločnosti. Spoločníci sú povinní zúčastniť sa na valnom zhromaždení osobne alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Na valnom zhromaždení sa zúčastňujú aj členovia dozornej rady. Musí sa im udeliť slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Každý zo spoločníkov má na každých 100,- EUR svojho vkladu jeden hlas. Rozhodnutia valného zhromaždenia musia byť písomné.
Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí najmä:
Valné zhromaždenie si môže vyhradiť aj rozhodovanie v iných veciach, než sú uvedené v zákone alebo tejto spoločenskej zmluve. Ak má spoločnosť jedného spoločníka, vykonáva tento pôsobnosť valného zhromaždenia svojimi písomnými rozhodnutiami.
Spoločník môže uplatniť svoje práva na valnom zhromaždení osobne alebo prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Zástupca sa musí preukázať plnomocenstvom oprávňujúcim ho na zastupovanie spoločníka, pričom podpis spoločníka na plnomocenstve musí byť úradne overený.
Valné zhromaždenie zvolávajú konatelia najmenej jedenkrát do roka. Dátum, čas a miesto zasadnutia valného zhromaždenia a program jeho rokovania musia konatelia oznámiť spoločníkom písomnou pozvánkou najmenej 15 dní vopred. Ak s tým všetci spoločníci vyjadria súhlas, valné zhromaždenie môže byť zvolané aj iným spôsobom a v lehote kratšej.
Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú na ňom účastní spoločníci, ktorí disponujú aspoň 51% všetkých hlasov.
Spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho:
Spoločníci môžu prijímať uznesenia aj mimo valného zhromaždenia. V takom prípade sa proces prijatia rozhodnutia začne tak, že konateľ na návrh ktoréhokoľvek spoločníka predloží všetkým spoločníkom návrh uznesení s požiadavkou písomného zaznamenania hlasovania spoločníka a jeho pripomienok v rámci určenej lehoty na vyjadrenie, ktorá nesmie prekročiť 10 dní. Spoločníci zasielajú svoje hlasovanie a vyjadrenia spoločnosti v tejto lehote. Ak spoločník neodošle svoje hlasovanie alebo pripomienku Spoločnosti v uvedenej lehote, platí domnienka, že hlasoval proti prijatiu tohto uznesenia. Konatelia oznámia výsledok hlasovania o každom uznesení všetkým spoločníkom.
Dozorná rada
Dozorná rada dohliada na činnosť konateľov; nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontroluje tam obsiahnuté údaje; preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu spoločnosti; podáva správy valnému zhromaždeniu spoločnosti najmenej jeden krát ročne.
Členovia dozornej rady majú právo požadovať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti. Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie jednoduchou väčšinou hlasov. Právo navrhnúť člena dozornej rady má každý spoločník. Členom dozornej rady nemôže byť konateľ spoločnosti. Na členov dozornej rady sa vzťahuje zákaz konkurencie obdobne ako na konateľov spoločnosti.
Spoločnosť je povinná vytvoriť rezervný fond z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5% z čistého zisku, najviac vo výške 10% základného imania. Rezervný fond sa ročne dopĺňa o 5% z čistého zisku spoločnosti vyčísleného v ročnej účtovnej závierke, a to až kým nedosiahne výšku 10% základného imania. O použití rezervného fondu rozhoduje konateľ spoločnosti, pričom ho možno použiť v rozsahu, v ktorom sa vytvára povinne, len na krytie strát Spoločnosti.
Spoločnosť sa zrušuje z dôvodov uvedených v § 68 Obchodného zákonníka a ďalších dôvodov uvedených v zákone. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti a prechode jej obchodného imania na právneho nástupcu alebo o jej zrušení s likvidáciou alebo bez likvidácie.
Spoločenská zmluva je dokument, ktorý je možné meniť a dopĺňať. Zmena spoločenskej zmluvy je spravidla potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Zmluva však môže na zmenu spoločenskej zmluvy oprávniť valné zhromaždenie. Na akúkoľvek zmenu tejto spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov spoločnosti; zmena sa vykoná písomnými dodatkami k tejto zmluve.
Spoločenská zmluva je základný dokument každej s.r.o. a následne je potrebné ju pri zmene dopĺňať. Upravuje otázky fungovania s.r.o. a definuje vzťahy medzi spoločníkmi. V prípade, ak by ste k návrhu na zápis s.r.o. registrový súd by odmietol zapísať s.r.o. do obchodného registra. Avšak aj po samotnom vzniku s.r.o. zmluve nie sú dodržané ustanovenia o minimálnom splatení vkladov. Prípadne môže rozhodnúť o neplatnosti s.r.o..
Prevod obchodného podielu: Spoločenská zmluva môže upraviť aj podmienky prevodu obchodného podielu, napr. podmieniť súhlasom valného zhromaždenia. Ak spoločenská zmluva neobsahovala nič, spoločníkom v A, s.r.o. podielom by sa po zániku spoločnosti B, s.r.o.
Príspevok na úhradu strát: Spoločnosť A, s.r.o. môže uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti.
Súhlas valného zhromaždenia: V spoločenskej zmluve je možné dohodnúť niečo iné, napr. vyžaduje súhlas väčšiny konateľov.
tags: #spolocenska #zmluva #obchodny #register #vzor