
Pri zakladaní a fungovaní obchodnej spoločnosti, najmä spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.), zohrávajú kľúčovú úlohu dva dokumenty: spoločenská zmluva a stanovy. Hoci oba dokumenty upravujú vnútorné fungovanie spoločnosti, existujú medzi nimi zásadné rozdiely v rozsahu, obsahu a právnej záväznosti. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie týchto rozdielov a ich význam pre rôzne typy obchodných spoločností.
Spoločenská zmluva je základný dokument, ktorý upravuje základné atribúty a fungovanie spoločnosti. Definícia hovorí, že popisuje obchodné meno, sídlo, základné imanie, predmety podnikania, organizáciu, vymedzuje právomoci a pôsobnosť orgánov spoločnosti a definuje vzťahy medzi jednotlivými spoločníkmi (ak ich je viac). V kontexte s.r.o. je spoločenská zmluva nevyhnutným dokumentom pri jej zakladaní, pričom obsahuje všetky podstatné náležitosti o spoločnosti, ako sú obchodný názov, sídlo, vlastnícke pomery, štatutárne orgány a ich konanie, predmety podnikania a iné podstatné údaje.
V praxi sa možno stretnúť aj s pojmom zakladateľská listina. Z hľadiska zákona ide o jeden a ten istý dokument, pričom rozdiel spočíva v počte spoločníkov. Ak spoločnosť zakladá viacero spoločníkov, používa sa spoločenská zmluva. Ak spoločnosť zakladá iba jeden spoločník, používa sa zakladateľská listina. Podstatou je, že zakladateľská listina je jednostranný právny úkon, a preto jedna strana nemôže sama so sebou uzavrieť zmluvu.
Obsah spoločenskej zmluvy je upravený slovenskou legislatívou, konkrétne Obchodným zákonníkom. Medzi povinné náležitosti patrí:
Obchodný zákonník poskytuje podnikom široké možnosti prispôsobenia si zmluvy svojim aktuálnym potrebám. Medzi voliteľné súčasti patrí:
Prečítajte si tiež: Elegancia a pohodlie pre seniorov
Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve. V s.r.o. sú stanovy fakultatívne, spoločnosť ich vôbec nemusí mať. Ak sa však spoločnosť rozhodne vydať stanovy, sú pre spoločníkov a orgány spoločnosti záväzné. Stanovy v s.r.o. sa chápu ako vykonávacia vnútroorganizačná norma k spoločenskej zmluve.
V akciovej spoločnosti (a.s.) plnia stanovy funkciu spoločenskej zmluvy. Zakladateľská zmluva zaväzuje zakladateľov, nie však ďalších upisovateľov. Po vzniku spoločnosti nezaväzuje ani akcionárov spoločnosti, ani spoločnosť a jej orgány. Akcionárov spoločnosti, ktorí nie sú zmluvnou stranou zakladateľskej zmluvy, spoločnosť ako právnickú osobu a členov orgánov spoločnosti zaväzujú stanovy spoločnosti. Pri jednorazovom založení spoločnosti sa zakladatelia dohodnú na obsahu stanov v zakladateľskej zmluve. Stanovy sú teda súčasťou zakladateľskej listiny, resp. zakladateľskej zmluvy.
Hlavné rozdiely medzi spoločenskou zmluvou a stanovami sú:
Vydanie stanov je účelné v prípade väčších spoločností, kde je potrebné podrobnejšie upraviť vnútorné vzťahy a organizáciu. V menších spoločnostiach nemusia byť stanovy praktické, nakoľko úprava vnútorných vzťahov spoločnosti je potom rozdelená do dvoch dokumentov, čo môže spôsobovať problémy.
Okrem spoločenskej zmluvy a stanov môžu spoločníci upraviť svoje vzťahy aj prostredníctvom iných dokumentov, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Etiketa v obchodnom prostredí
Zakladatelia by si mali upraviť vzťahy medzi sebou písomne, aby predišli budúcim sporom. Dobre nastavené pravidlá dokážu zvýšiť stabilitu tímu v ťažkých časoch. Písomná úprava vzťahov umožňuje:
Po príprave spoločenskej zmluvy a ostatných potrebných zakladateľských dokumentov je nevyhnutným krokom k založeniu s.r.o. získanie živnostenského oprávnenia pre danú spoločnosť. Následne sa podá návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra na príslušný Okresný súd a zaplatí súdny poplatok.
Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra musí byť podaný na predpísanom tlačive v súlade s vyhláškou, ktorá ustanovuje vzory tlačív a listín, ktoré je k návrhu na zápis potrebné priložiť. Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti. Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra musí byť podaný v zákonom stanovenej lehote 90 dní odo dňa jej založenia, respektíve odo dňa nadobudnutia živnostenského oprávnenia.
Medzi prvé povinnosti štatutárneho orgánu novej spoločnosti patrí zabezpečenie zhotovenia pečiatky. Povinnosť mať pečiatku neukladá žiadny zákon, ale v bežnej praxi sa spravidla vyžaduje otlačok pečiatky na dokumentoch a tlačivách.
Prečítajte si tiež: Príklady CSR aktivít
tags: #spolocenska #zmluva #stanovy #rozdiel