Námietky zaujatosti a voľba generálneho prokurátora: Prípad Jozefa Čentéša a ústavný spor

Prípad voľby generálneho prokurátora sa na Slovensku stal synonymom pre politické spory a ústavné patové situácie. Osobitne sa to prejavilo v kauze Jozefa Čentéša, ktorého zvolenie a následné nevymenovanie prezidentom Ivanom Gašparovičom vyvolalo rozsiahle právne a politické diskusie.

Politické pozadie a voľba Jozefa Čentéša

Už samotný proces hľadania kandidáta na generálneho prokurátora bol sprevádzaný politickými dohadovaniami. Počas jesene 2010 sa vtedajšia vládna koalícia strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd dohadovala a vzájomne vydierala pri voľbe generálneho prokurátora. 22. novembra 2010 sa Jozef Čentéš stal spoločným kandidátom vládnych strán na tento post.

V Národnej rade SR sa 2. decembra 2010 konalo prvé kolo druhej voľby, v ktorom ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu. Dobroslav Trnka získal 74 hlasov, zatiaľ čo Jozef Čentéš 73 hlasov. Dva hlasy boli neplatné. Napriek tomu, že Generálna prokuratúra SR nemala nového šéfa ani po druhom kole druhej voľby 7. decembra 2010, lídri vládnych strán naďalej dôverovali Jozefovi Čentéšovi.

17. júna 2011 bol Jozef Čentéš zvolený poslancami Národnej rady SR za generálneho prokurátora. Získal 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov v tajnej voľbe. Opozičné strany sa na voľbe nezúčastnili. Krátko pred voľbou sa Dobroslav Trnka, nominant Smeru-SD, vzdal svojej kandidatúry.

Prezidentské veto a ústavné spory

Po zvolení Jozefa Čentéša nastal problém, keď ho prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať do funkcie. Dôvody tohto rozhodnutia boli sporné a vyvolali ústavný spor.

Prezident Ivan Gašparovič podal viacero námietok voči zaujatosti sudcov Ústavného súdu, ktorí mali posudzovať jeho nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Hovorca prezidenta Marek Trubač nezverejnil dôvody námietky. Samotný Čentéš podal na Ústavný súd sťažnosť, pretože ho prezident Ivan Gašparovič doteraz nevymenoval za generálneho prokurátora, pričom sa domnieval, že boli porušené jeho práva.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Ústavný súd (ÚS) SR bol 14. februára doručená námietka predpojatosti prezidenta SR Ivana Gašparoviča proti členom II. senátu Lajosovi Meszárosovi, Jurajovi Horváthovi a Sergejovi Kohutovi, ktorí mali rozhodovať o námietke predpojatosti prezidenta SR proti sudcom Jánovi Lubymu a Ladislavovi Oroszovi.

Plénum Ústavného súdu (ÚS) Slovenskej republiky začiatkom februára rozhodlo v zmysle Rozvrhu práce na rok 2012 o zložení senátu, ktorý bude rozhodovať o námietke predpojatosti prezidenta Slovenskej republiky voči dvom sudcom ÚS v súvislosti so sťažnosťou prokurátora Jozefa Čentéša.

Námietky zaujatosti a patová situácia

Celý proces bol sprevádzaný rozsiahlymi námietkami zaujatosti zo strany Čentéša aj prezidenta Gašparoviča, čo viedlo k patovej situácii, keď nemal kto rozhodovať. Tzv. námietková vojna vyvrcholila patovou situáciou, keď nemal vo veci kto rozhodovať.

Čentéš 3. januára doručil ústavnému súdu sťažnosť, ktorou namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom v súvislosti s prezidentovými argumentmi, pre ktoré ho nevymenoval za generálneho prokurátora. Sťažnosť zároveň obsahovala aj návrh na nariadenie dočasného opatrenia, aby sa v Národnej rade SR nekonala nová voľba generálneho prokurátora, kým ústavný súd nerozhodne vo veci samej.

Predseda druhého senátu Ústavného súdu (ÚS) SR Lajos Mészáros a sudcovia Juraj Horváth a Sergej Kohut mali rozhodovať o námietke zaujatosti, ktorú voči sudcom Petrovi Brňákovi a Milanovi Ľalíkovi vzniesol v stredu Jozef Čentéš po tom, čo ústavný súd pridelil jeho sťažnosť z 3. januára sudcovi spravodajcovi, členovi prvého senátu ÚS SR Petrovi Brňákovi.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Ústavnému súdu sa tak pomaly míňali sudcovia, ktorí budú môcť vo veci nevymenovaného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša rozhodovať. Odborník na ústavné právo z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marián Giba upozornil, že rozhodnutie Ústavného súdu nemožno donekonečna blokovať námietkami.

Rozhodnutie Ústavného súdu a jeho dôsledky

Po rokoch sporov Ústavný súd SR rozhodol, že práva Jozefa Čentéša boli porušené. Podľa predsedu senátu Ladislava Orosza „kritika spoločensko-politických skutočností, ktoré predchádzali voľbe generálneho prokurátora, je irelevantná a nepredstavuje dôvod na nevymenovanie“.

Ústavný súd zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča z 28. decembra 2012 nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Zvolený, nevymenovaný za Generálneho prokurátora Jozef Čentéš mal dostať od štátu 60-tisíc eur. Priznal mu ich Ústavný súd. Okrem toho namietal aj porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom.

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) nevidí napriek rozhodnutiu Ústavného súdu SR v otázke generálneho prokurátora cestu späť. Predseda SaS Richard Sulík si myslí, že v ideálnom prípade by mal Čižnár po tomto verdikte odstúpiť a uvoľniť miesto Čentéšovi.

Kontroverzie a politické tlaky

Voľba generálneho prokurátora bola vždy spolitizovaná. Dôvodov na podozrenia bolo viac ako dosť, najmä po stretnutí vtedajšieho predsedu NR SR Richarda Sulíka s podnikateľom Mariánom Kočnerom, keď v jeho dome debatovali o kupovaní poslancov a cene hlasu pri voľbe generálneho prokurátora.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

V tejto súvislosti stojí za pripomenutie názor bývalého ústavného právnika Jána Drgonca: „Slovenská republika je štátom partokracie… Jediný ústavný činiteľ, ktorý môže korigovať účinky partokracie, je prezident. Rozhodnutia Ústavného súdu SR musí každý rešpektovať. Na druhej strane nie je posvätnou kravou a jeho verdikt možno kritizovať a vysloviť podozrenie, že je politicky poplatný.

tags: #namietka #zaujatosti #voľba #generálneho #prokurátora