
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je inštitút, ktorý úzko súvisí s manželstvom a má významný vplyv na majetkové vzťahy manželov. Počas trvania manželstva manželia nadobúdajú majetok spoločne, avšak s týmto spoločenstvom sú spojené aj určité záväzky. Tento článok sa zameriava na spoločné a nerozdielne záväzky manželov, ich vznik, rozsah a dôsledky, ako aj na možnosti ich ovplyvnenia a ochrany majetku v rámci BSM.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká uzavretím manželstva a zahŕňa všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Do BSM patria nielen aktíva, ale aj pasíva, teda záväzky a dlhy.
Predmetom BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva. Hlavným zdrojom BSM sú najmä príjmy a úspory z práce a podnikania. Do BSM patrí až vyplatená a prevzatá mzda, nie však nárok na mzdu. Do príjmov z práce je nutné zahrnúť tiež odmeny za vynálezy a autorské diela, odmeny za dobré pracovné výsledky, vyplatené prémie a odmeny za zlepšovacie návrhy. Pokiaľ ide o príjmy z autorského práva, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov len tie čiastky, ktoré boli za trvania manželstva už vyplatené. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria tiež výhry zo stávok. Aj pri poistných zmluvách týkajúcich sa poistenia osôb patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj plnenie z poistnej zmluvy, pokiaľ bolo za trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované.
Obsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tvorený vzájomnými právami a povinnosťami manželov, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Každý z manželov je úplným vlastníkom spoločnej veci, pričom vlastníctvo jedného manžela je obmedzené rovnakým vlastníctvom druhého manžela. Manželia vykonávajú práva a povinnosti, ktoré tvoria obsah vlastníckeho práva, spoločne. Manželia k spoločnému majetku nemajú určené podiely.
Za záväzky, ktoré vznikli počas manželstva, zodpovedajú manželia spoločne a nerozdielne. To znamená, že veriteľ môže požadovať plnenie celého záväzku od ktoréhokoľvek z manželov. Ustanovenie § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka hovorí, že "Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne." Táto formulácia vyjadruje, že ide o právne úkony, ktoré sa týkajú už existujúcich spoločných vecí, teda nie vecí, ktoré sa ešte len právnym úkonom nadobúdajú.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre získanie opatrovateľského príspevku
Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Občiansky zákonník však pojem bežné veci nevymedzuje. Pri posudzovaní toho, čo môžeme považovať za bežnú vec teda treba vychádzať z konkrétneho prípadu a samozrejme s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, ako aj ich účel. Bežnou vecou je tak niečo čo je medzi manželmi bežné, záležitosť obvyklá, ktorá sa opakuje v každodennom živote. Ide o záležitosť, ktorá svojím významom neprekračuje obvyklú rutinu denného života a teda neohrozuje vlastníctvo druhého manžela. Preto sa na ňu nevyžaduje súhlas druhého manžela.
Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z citovaného zákonného ustanovenia je jasné, že jedinou podmienkou pre uspokojenie pohľadávky jedného z manželov zo spoločného majetku je jej vznik za trvania manželstva. Je teda právne irelevantné, či druhý manžel o dlhu vedel. Keďže možnosť uspokojenia dlhu jedného z manželov zo spoločného majetku ustanovuje zákon, nie je možné toto zákonné ustanovenie nijako vylúčiť alebo obmedziť či už na základe dohody manželov alebo súdnou cestou.
Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov, ručiteľský záväzok jedného z manželov alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov. I keď pri uvedených právnych úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty, z hľadiska ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka je pre ne charakteristické to, že sa priamo netýkajú predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi vylúčená.
Existujú možnosti, ako manželia môžu ovplyvniť rozsah spoločných záväzkov a chrániť svoj majetok v rámci BSM.
Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Zúžením bezpodielového spoluvlastníctva treba rozumieť určenie vecí alebo súboru vecí, ktoré nebudú v prípade ich nadobudnutia patriť do bezpodielového spoluvlastníctva ale do výlučného majetku jedného z manželov alebo do podielového spoluvlastníctva. Zúženie bezpodielového spoluvlastníctva sa môže vzťahovať výlučne na veci, ktoré budú v budúcnosti nadobudnuté a nemôže sa vzťahovať na majetok, ktorý už do bezpodielového spoluvlastníctva patrí. Dohoda o zúžení BSM musí mať formu notárskej zápisnice.
Prečítajte si tiež: Smernica TMR: Rekreačný Príspevok
Zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo za trvania manželstva je možné za podmienok ustanovených v §148a Občianskeho zákonníka výlučne na základe rozhodnutia súdu. Jedinou zákonnou podmienkou pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva je podnikateľská činnosť jedného alebo oboch manželov. Keďže podnikanie je spojené s majetkovými rizikami na strane podnikateľa, ktoré môžu postihnúť aj spoločný majetok manželov dáva Občiansky zákonník možnosť zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo a tým zamedziť ďalšiemu nadobúdaniu majetku do bezpodielového spoluvlastníctva. Návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva sa podáva na okresnom súde v obvode ktorého má manžel, proti ktorému návrh smeruje svoje bydlisko. Návrh je oprávnený podať manžel, ktorý nepodniká a v prípade ak podnikajú obaja manželia majú toto právo obaja.
Pri rozvode manželstva sa pozornosť často sústreďuje na spravodlivé rozdelenie majetku, teda spoločných aktív, no rovnako dôležité je aj vyporiadanie spoločných dlhov, teda pasív. Hypotéky, úvery či iné záväzky nadobudnuté počas trvania manželstva sú súčasťou BSM a musia byť vyrovnané. Pri vyporiadaní BSM si však manželia môžu rozdeliť, kto prevezme konkrétne dlhy. Ak si napríklad jeden z manželov ponechá byt s hypotékou, preberie aj povinnosť zvyšnú istinu úveru splácať - a zároveň musí druhého manžela vyplatiť z jeho podielu na hodnote nehnuteľnosti, po odpočítaní zostatku úveru. S tým však musí súhlasiť aj banka, ktorá úver poskytla.
Laik, ktorý nie je znalý zákonov a ustálenej judikatúry súdov, vôbec alebo veľmi ťažko dokáže vyhodnotiť, ktoré právne úkony sa týkajú spoločného majetku manželov, na ktoré právne úkony potrebuje súhlas druhého manžela, z ktorých je zaviazaný sám, z ktorých spoločne a nerozdielne s druhým manželom, ktoré sú neplatné a ktoré platné. Preto v prípade, že si pri nakladaní s Vaším spoločným majetkom nie ste istý, prípadne sa obávate aktivít Vášho manžela pri nakladaní s Vaším spoločným majetkom, odporúča sa poradiť sa s advokátmi, ktorí sa danej problematike aktívne venujú.
Prečítajte si tiež: Michalovce: Stravovanie pre seniorov
tags: #spolocne #a #nerozdielne #zavazky #manzelov