Právo spoločníka scudziť svoj podiel podľa zákona

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou spoluvlastníctva a právom spoločníka nakladať so svojím podielom v zmysle platnej legislatívy. Dôraz sa kladie na podmienky prevodu podielu, predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a osobitosti v prípade prevodu na blízku osobu. Analyzujú sa aj situácie, kedy môže byť výkon predkupného práva obmedzený alebo vylúčený.

Založenie akciovej spoločnosti

Proces založenia a vzniku akciovej spoločnosti (a.s.) je komplexnejší ako u iných foriem obchodných spoločností a má odlišnosti od všeobecných pravidiel. V tomto procese na seba nadväzujú rôzne právne skutočnosti, kde vznik jednej podmieňuje vznik ďalšej. Zakladateľská listina alebo zmluva samotná nezakladá spoločnosť. Je dôležité rozlišovať medzi dňom založenia a dňom vzniku a.s.

Právna úprava nešpecifikuje, kto môže a.s. založiť, platia všeobecné ustanovenia. Zakladateľmi môžu byť fyzické aj právnické osoby, vrátane štátu. Zakladateľmi sú tí, ktorí podpísali zakladateľskú zmluvu alebo listinu. Na prípravných prácach sa môžu podieľať aj iné osoby, ktoré sa nestanú stranami zmluvy. Dôležité je odlíšiť zakladateľov od ostatných osôb, pretože len zakladatelia majú povinnosť spísať zoznam úkonov vykonaných v mene spoločnosti pred jej vznikom a predložiť ho valnému zhromaždeniu na schválenie.

Spoločnosť musí mať aspoň dvoch spoločníkov, ktorí uzatvoria zakladateľskú zmluvu, s výnimkou, ak spoločnosť zakladá jediná právnická osoba ako jediný akcionár. Fyzická osoba sa môže stať jediným akcionárom až existujúcej spoločnosti získaním akcií od doterajších akcionárov.

Zahraničná osoba môže tiež založiť a.s. na Slovensku. Ak je zakladateľom zahraničná osoba, status a.s. ako podnikateľa bude rozhodujúci v prípade založenia spoločnosti za iným účelom ako podnikania.

Prečítajte si tiež: Spoločník s.r.o. na predčasnom dôchodku

Akciové spoločnosti s jediným akcionárom sa často využívajú pri budovaní koncernov. Spoločnosti, v ktorých má "vodca" koncernu 100% podiel, možno riadiť efektívnejšie. "Vodca" koncernu sa usiluje o to, aby ho opustili zvyšní menšinoví akcionári. Právna úprava vo vyspelých krajinách umožnila nútené ukončenie účasti menšinových akcionárov v spoločnosti formou povinného predaja ich akcií.

Pre právny úkon založenia a.s. sa vyžaduje forma notárskej zápisnice o právnom úkone. Notár ovplyvňuje obsah právneho úkonu a prihliada na právny poriadok a požiadavky na platnosť právneho úkonu. V dôsledku verejnej listiny ako obligatórnej formy právneho úkonu založenia a.s., sa v procese registrácie a.s. nepreverujú iné skutočnosti ako obchodné meno a predmet podnikania. Za splnenie ostatných podmienok platného založenia spoločnosti sú zodpovední samotní zakladatelia, resp. notár a členovia predstavenstva ako navrhovatelia.

Akciová spoločnosť bez akcionárov

Mohla by nastať situácia, že akciová spoločnosť by nadobudla všetky svoje vlastné akcie. Spoločnosť je zásadne obmedzená v nadobúdaní vlastných akcií, ale neplatí to, ak nadobúda svoje akcie bezplatne. Zákonodarca nespája s takouto situáciou zrušenie spoločnosti. Ak bude takéto nadobudnutie platné, vznikne spoločnosti povinnosť do stanovenej lehoty takto nadobudnuté akcie scudziť. Až pokiaľ spoločnosť túto povinnosť nesplní, môže ju súd zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.

Zdaňovanie príjmov z prevodu obchodného podielu

V § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je upravené zdaňovanie „ostatných príjmov“. Medzi „ostatné príjmy“ patrí aj príjem z prevodu účasti (obchodného podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.).

Daň z príjmov fyzickej osoby je univerzálna, zdaňujú sa ňou všetky príjmy okrem tých, ktoré nie sú predmetom dane a príjmov, ktoré sú od dane oslobodené. Príjmy, ktoré nepredstavujú predmet dane, sú vymenované v § 3 ods. 2 a v § 5 ods. 5 ZDP. Príjmy od dane oslobodené sú uvedené v ustanoveniach § 9 a § 5 ods. 7 ZDP. V prípade ostatných príjmov prichádza do úvahy oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) - j), ods. 2 písm. j) - r), ako aj podľa niektorých prechodných ustanovení.

Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov

Od týchto ostatných príjmov uvedených v § 8 ZDP možno odpočítať len skutočne vynaložené výdavky, ktoré daňovník preukáže hodnovernými dokladmi. Výnimku tvoria len príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ktoré je možné znížiť o „paušálne“ výdavky vo výške 25 % z príjmov.

Prihliada sa len na výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmov. Nemožno si uplatniť výdavky na zabezpečenie a udržanie príjmov, napr. odpisy hmotného alebo nehmotného majetku. Do úvahy tiež neprichádzajú niektoré výdavky špecificky upravené v § 19 - § 20 pre daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, napr. základná sadzba náhrady v prípade použitia motorového vozidla, stravné podľa § 19 ods. 2 písm.

Príjem dosiahnutý aj v rozpore s právnymi predpismi je zdaniteľný. Keďže ide o neoprávnené podnikanie, príjem nepatrí do § 6, ale do § 8 ZDP. Pri väčšine z týchto príjmov ZDP taxatívnym spôsobom určuje, aké výdavky si možno uplatniť.

Pri príjmoch uvedených v § 8 ods. 1 písm. b) až e) ZDP sa za výdavok v zmysle § 8 ods. b) cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písm. c) zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, teda o ktorom daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, resp. na prenájom alebo ho evidoval podľa § 6 ods. e) výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov alebo opcií, pri zamestnaneckých akciách aj suma nepeňažného príjmu uvedeného v § 5 ods. 3 písm. f) výdavky vynaložené na obstaranie, vyrobenie, resp. V jednotlivých písmenách § 8 ods.

V súlade s § 8 ods. 2 ZDP sa strata a zisk pri tom istom druhu príjmu skumulujú. Strata z prevodu obchodného podielu nemôže znížiť zisk z predaja nehnuteľného majetku (iný druh príjmu).

Prečítajte si tiež: Cestovné náhrady spoločníka

Väčšina príjmov podľa § 8 sa zdaňuje prostredníctvom podaného daňového priznania, napr. vecná výhra (automobil) z reklamného žrebovania v hodnote 550 000 Sk. Len z príjmov uvedených v ods. 1 písm. i) a j) v peňažnej forme sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP.

Príjmy z príležitostných činností

Do § 8 nemožno zatriediť príjmy, ktoré patria do § 5 - § 7 ZDP. Za príjmy z príležitostnej činnosti nemožno považovať príjmy dosiahnuté síce iba niekedy, ale ako výsledok sústavne vykonávanej činnosti na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného na dlhšie obdobie.

Podnikaním sa podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Od tejto definície sa odvíja vymedzenie pojmu živnosť v živnostenskom zákone. Sústavnosťou nemožno chápať len trvalosť, činnosť vykonávanú trvale, ale aj činnosť, ktorá sa vykonáva v pravidelných intervaloch, v určitom ročnom období, sezóne, s úmyslom opakovať ju.

Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má náležitosti podľa § 45, § 45a ods. 1, § 45a ods. 3 písm.

Vzhľadom na dikciu § 9 ods. 1 písm. písm. h)príjmy podľa: § 6 ods. § 8 ods. 1 písm. ak nejde o príjem zdaňovaný zrážkou, pokiaľ úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok životného minima platného k 1. 1.

písm. j)príjmy podľa: § 8 ods. 1 písm. § 8 ods. 1 písm. § 8 ods. 1 písm. ak nejde o príjem zdaňovaný zrážkou, pokiaľ úhrn týchto príjmov znížený o výdavok (zisk) podľa § 8 ods. 5 a 7nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok životného minima platného k 1. 1.

Daňovník, ktorý dosahuje príjmy uvedené v § 9 ods. 1 písm. Z dikcie citovaných ustanovení nepriamo vyplýva, že v takomto prípade oslobodenie od dane si prednostne uplatní pri príjmoch uvedených v § 9 ods. 1 písm.

Príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností a hnuteľných vecí

Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci delíme na hnuteľné a nehnuteľné. V zmysle § 119 ods. Pojem „nehnuteľnosť“ je ako legislatívna skratka nepriamo vymedzený v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP. Za nehnuteľnosti sa v zmysle citovaného ustanovenia považujú aj byty, nebytové priestory alebo ich časti. Pri posudzovaní príjmov fyzických osôb z predaja nehnuteľného, ale aj hnuteľného majetku sa vychádza z tzv. Podľa § 9 ods. 1 písm.

Predkupné právo spoluvlastníkov

Ak spoluvlastník prevádza svoj podiel, ostatní spoluvlastníci majú predkupné právo, pokiaľ nejde o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Predkupné právo je upravené v Občianskom zákonníku (§ 602 až 606). Spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel ostatným spoluvlastníkom na kúpu za rovnakých podmienok (uvedením ceny a času, do ktorého má byť návrh prijatý - § 43c). Ak spoluvlastník ponuke ostatných spoluvlastníkov (alebo ponuke treťou osobou) nevyhovie, jej predkupné právo zanikne (§ 606). Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na výkone predkupného práva, avšak ak sa nedohodnú, rozhodne súd.

Súd sa pri posudzovaní otázky prevodu spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľností na blízku osobu riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Osoba blízka je definovaná tak, že ak by utrpela jedna z nich, by druhá osoba pociťovala ako vlastnú ujmu.

Súd zamietol námietku odporcu, podľa ktorej prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu je obchádzaním predkupného práva, nakoľko vôľu odporcu nijako nenahrádza.

tags: #spolocnik #pravo #scudzit #svoj #podiel #zakon