Spoločník s účasťou nižšou ako 25 %: Výhody a povinnosti

Úvod

Účasť v spoločnosti ako spoločník, aj keď menšinová (napríklad podiel nižší ako 25 %), prináša so sebou špecifické práva a povinnosti. Tieto sa odvíjajú od rozsahu účasti, typu spoločnosti a dohôd medzi spoločníkmi. V tomto článku sa pozrieme na výhody a povinnosti, ktoré vyplývajú z takejto účasti, s ohľadom na platnú legislatívu.

Práva spoločníka s účasťou nižšou ako 25 %

Aj keď spoločník s menšinovým podielom nemá rozhodujúci vplyv na riadenie spoločnosti, má určité práva, ktoré mu zabezpečujú ochranu jeho investície a možnosť podieľať sa na dôležitých rozhodnutiach. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Právo na informácie: Spoločník má právo na prístup k informáciám o hospodárení spoločnosti, vrátane účtovných závierok, výročných správ a ďalších relevantných dokumentov. Toto právo mu umožňuje kontrolovať činnosť vedenia spoločnosti a posúdiť, či sú jeho investície efektívne zhodnocované.
• Právo na účasť na valnom zhromaždení: Spoločník má právo zúčastňovať sa na valných zhromaždeniach spoločnosti, kde sa prijímajú kľúčové rozhodnutia, ako napríklad schvaľovanie účtovnej závierky, rozdelenie zisku, zmeny v stanovách a podobne.
• Hlasovacie právo: Spoločník má právo hlasovať na valnom zhromaždení v rozsahu svojho podielu. Aj keď jeho hlas nemusí byť rozhodujúci, môže ovplyvniť výsledok hlasovania, najmä ak sa spojí s ďalšími menšinovými spoločníkmi.
• Právo na podiel na zisku: Spoločník má právo na podiel na zisku spoločnosti v pomere k svojmu podielu. Toto je jedna z hlavných motivácií pre investovanie do spoločnosti a zabezpečuje spoločníkovi výnos z jeho investície.
• Právo na likvidačný zostatok: V prípade likvidácie spoločnosti má spoločník právo na podiel na likvidačnom zostatku v pomere k svojmu podielu. Toto zabezpečuje spoločníkovi, že v prípade zániku spoločnosti dostane späť časť svojho investovaného kapitálu.
• Právo podať návrh na súd: Spoločník má právo podať návrh na súd, ak sa domnieva, že boli porušené jeho práva alebo práva spoločnosti. Toto právo mu umožňuje brániť sa proti nekalým praktikám vedenia spoločnosti alebo iných spoločníkov.

Povinnosti spoločníka s účasťou nižšou ako 25 %

Okrem práv má spoločník aj určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Povinnosť vkladu: Spoločník je povinný vložiť do spoločnosti vklad v dohodnutej výške a v určenom termíne. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok vylúčenie spoločníka zo spoločnosti.
• Povinnosť lojality: Spoločník je povinný konať v záujme spoločnosti a zdržať sa akýchkoľvek aktivít, ktoré by mohli poškodiť jej záujmy. Táto povinnosť zahŕňa napríklad zákaz konkurencie, povinnosť zachovávať mlčanlivosť o obchodných tajomstvách a podobne.
• Povinnosť znášať stratu: Spoločník je povinný znášať stratu spoločnosti v pomere k svojmu podielu. Toto je riziko, ktoré spoločník podstupuje investovaním do spoločnosti.
• Povinnosť zdržať sa hlasovania: V niektorých prípadoch môže byť spoločník povinný zdržať sa hlasovania na valnom zhromaždení, ak existuje konflikt záujmov. Ide napríklad o situácie, keď sa rozhoduje o jeho vlastnej zodpovednosti alebo o transakciách medzi ním a spoločnosťou.

Vplyv legislatívy verejného obstarávania na spoločnosti s menšinovým spoločníkom

Zákon o verejnom obstarávaní upravuje postupy zadávania zákaziek verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že táto legislatíva nemá priamy vplyv na spoločnosti s menšinovým spoločníkom, v skutočnosti môže mať významný dosah, najmä ak spoločnosť realizuje zákazky pre verejný sektor.

Definície a výnimky v zákone o verejnom obstarávaní

Zákon definuje verejného obstarávateľa a obstarávateľa, pričom rozlišuje medzi rôznymi typmi verejných obstarávateľov (§ 7 ods. 1) a obstarávateľmi (§ 8). Verejným obstarávateľom môže byť napríklad štátny orgán, obec, alebo právnická osoba zriadená na plnenie potrieb verejného záujmu. Obstarávateľom je osoba, ktorá vykonáva činnosti v oblastiach ako energetika, doprava alebo poštové služby (§ 9).

Prečítajte si tiež: Spoločník s.r.o. na predčasnom dôchodku

Zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na všetky zákazky. Existujú výnimky, ktoré sú taxatívne vymenované v § 1 ods. 2 až 13. Medzi tieto výnimky patria napríklad zákazky s nízkou hodnotou (§ 5 ods. 3), zákazky zadávané zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí (§ 1 ods. 3 písm. a)), alebo zákazky na finančné služby zodpovedajúce určitým kódom slovníka obstarávania (§ 1 ods. 3 písm. b)). Dôležité je tiež spomenúť, že zákon sa nevzťahuje na koncesie na služby zadávané na základe výlučného práva, ktoré bolo udelené v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (§ 1 ods. 1 písm. ad)).

Určovanie predpokladanej hodnoty zákazky

Jedným z kľúčových aspektov zákona o verejnom obstarávaní je určenie predpokladanej hodnoty zákazky (§ 6). Táto hodnota sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty a slúži na určenie postupu verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní určiť predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak takéto údaje nie sú k dispozícii, je možné použiť prieskum trhu, prípravnú trhovú konzultáciu alebo iné vhodné spôsoby. Ak je stavebná práca alebo služba rozdelená na niekoľko častí, predpokladaná hodnota zákazky sa určí ako súčet predpokladaných hodnôt všetkých častí.

Vplyv na spoločnosti s menšinovým spoločníkom

Spoločnosti s menšinovým spoločníkom, ktoré sa uchádzajú o zákazky vo verejnom sektore, musia spĺňať podmienky stanovené zákonom o verejnom obstarávaní. To znamená, že musia byť transparentné, dodržiavať princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, a predkladať ponuky v súlade s požiadavkami verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Je dôležité, aby spoločnosť mala zavedené interné postupy, ktoré zabezpečia dodržiavanie zákona o verejnom obstarávaní. To zahŕňa napríklad:

• Monitorovanie zmien v legislatíve: Zákon o verejnom obstarávaní sa pravidelne mení a dopĺňa, preto je dôležité, aby spoločnosť sledovala tieto zmeny a prispôsobovala im svoje postupy.
• Školenie zamestnancov: Zamestnanci, ktorí sa podieľajú na príprave ponúk do verejných obstarávaní, by mali byť pravidelne školení o platnej legislatíve a o postupoch verejného obstarávania.
• Kontrola ponúk: Pred predložením ponuky by mala byť ponuka dôkladne skontrolovaná, aby sa zabezpečilo, že spĺňa všetky požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.
• Využívanie elektronickej platformy: Zákon o verejnom obstarávaní preferuje elektronickú komunikáciu a výmenu informácií. Spoločnosti by mali využívať elektronickú platformu na predkladanie ponúk a na komunikáciu s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom (§ 20).

Špecifické povinnosti verejných obstarávateľov a obstarávateľov

Zákon o verejnom obstarávaní ukladá verejným obstarávateľom a obstarávateľom určité povinnosti, ktoré môžu mať vplyv na spoločnosti s menšinovým spoločníkom. Medzi tieto povinnosti patrí napríklad povinnosť používať sociálne a environmentálne hľadiská v opise predmetu zákazky alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk (§ 4 ods. 7). Verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. a) je povinný použiť environmentálne hľadisko najmenej v 6 % verejných obstarávaní a sociálne hľadisko najmenej v 6 % verejných obstarávaní.

Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú tiež povinní zverejňovať súhrnné správy o zmluvách so zmluvnými cenami vyššími ako 50 000 eur, ktoré uzavreli za obdobie kalendárneho polroka a na ktoré sa podľa § 1 ods. 2 až 13 nevzťahuje tento zákon (§ 4 ods. 10).

Referencie a elektronická platforma

Zákon o verejnom obstarávaní upravuje aj evidenciu referencií (§ 19) a používanie elektronickej platformy (§ 20). Referencia je elektronický dokument, ktorý obsahuje potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní viesť evidenciu referencií a na požiadanie vyhotoviť referenciu dodávateľovi. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nesplní túto povinnosť, dodávateľ je oprávnený podať návrh na vyhotovenie referencie úradu.

Elektronická platforma je informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie zadávania zákazky, na evidenciu týchto zákaziek, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní používať elektronickú platformu na komunikáciu a výmenu informácií s dodávateľmi.

Koncesie a ich špecifiká

Koncesia je zmluva, ktorou verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zveruje koncesionárovi právo užívať stavbu alebo poskytovať službu. Koncesionár preberá prevádzkové riziko spojené s využívaním stavby alebo poskytovaním služby (§ 3 ods. 3). Koncesná lehota je lehota určená v koncesnej zmluve, počas ktorej má koncesionár právo užívať predmet koncesnej zmluvy alebo brať úžitky z predmetu koncesnej zmluvy (§ 3 ods. 6).

Zákon o verejnom obstarávaní upravuje aj postup zadávania koncesií. Predpokladaná hodnota koncesie sa určí použitím objektívnej metódy určenej v koncesnej dokumentácii (§ 6 ods. 14). Ak je hodnota koncesie v čase zadania o 20% vyššia ako jej predpokladaná hodnota, na účely finančného limitu podľa § 5 ods. 2 sa berie do úvahy táto vyššia hodnota (§ 6 ods. 13).

Prečítajte si tiež: Cestovné náhrady spoločníka

tags: #spolocnik #s #ucastou #nizsou #ako #25