Kto má nárok na zdravotné poistenie a aké sú podmienky?

Tento článok sa zaoberá problematikou verejného zdravotného poistenia na Slovensku, so zameraním na podmienky, za ktorých majú fyzické a právnické osoby nárok na poistenie.

Verejné zdravotné poistenie ako systém solidarity

Verejné zdravotné poistenie predstavuje systém, ktorý slúži na financovanie zdravotnej starostlivosti pre poistencov. Ide o systém solidarity, kde sa prostriedky od zdravých a ekonomicky aktívnych osôb používajú na úhradu zdravotnej starostlivosti pre chorých a tých, ktorí si nemôžu dovoliť platiť za zdravotnú starostlivosť.

Zdroje a správa verejných prostriedkov

Verejné zdravotné poistenie je financované z verejných zdrojov, ktoré sú v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy primárne určené na úhradu zdravotnej starostlivosti. Tieto prostriedky spravujú zdravotné poisťovne, ktoré sú povinné hospodáriť s nimi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Úloha zdravotných poisťovní

Zdravotné poisťovne zohrávajú kľúčovú úlohu pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia. Ich úlohou je spravovať verejné prostriedky vyzbierané od verejnosti a využívať ich na úhradu zdravotnej starostlivosti. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosťou vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.

Povinnosti poistenca

Podľa § 6 ods.1 zákona o zdravotnom poistení je poistenec povinný podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Na základe podania prihlášky, ktorú má zdravotná poisťovňa povinnosť prijať a spravovať, má poistenec nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na náklady verejného zdravotného poistenia.

Prečítajte si tiež: Analýzy osamelosti seniorov a spoločenský kontext

Kto je povinný platiť poistné?

Verejné zdravotné poistenie pochádza od osôb, ktoré vymedzuje zákon o zdravotnom poistení v taxatívnom výpočte ako osoby, ktoré sú povinné platiť poistné vrátane štátu.

Prevod poistného kmeňa

Prevod poistného kmeňa (teda súhrn prihlášok na verejné zdravotné poistenie) z jednej zdravotnej poisťovne na druhú je možné vykonať iba bezodplatne.

Financovanie zdravotnej starostlivosti

Prostriedky z povinných odvodov sú verejné financie, z ktorých sa financuje zdravotná starostlivosť nie na základe poistnej udalosti, ale na základe solidarity, a to priebežne v rozsahu dohodnutých podmienok v uzatvorených zmluvách s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Prostriedky verejného zdravotného poistenia nie je možné investovať voľne na kapitálovom trhu.

Zmena zdravotnej poisťovne

Podľa § 7 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka.

Vlastníctvo poistného kmeňa

Poistný kmeň (t. j. súbor prihlášok poistencov na verejné zdravotné poistenie) teda nie je a nemôže byť objektom vlastníctvom zdravotnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Dnešná rola kníh

Práva a povinnosti zdravotnej poisťovne

Zdravotná poisťovňa vykonáva práva a povinnosti viažuce sa na poistný kmeň len do času, kým poistenec nevyužije svoje právo zmeny zdravotnej poisťovne podľa § 7 zákona o zdravotnom poistení, a teda zdravotná poisťovňa nemôže priamo ovplyvniť rozsah poistného kmeňa, a teda počet prihlášok na verejné zdravotné poistenie, ktoré potvrdí. Ide predovšetkým o právo poistencov na výber zdravotnej poisťovne.

Finančné prostriedky zdravotného poistenia

Tieto finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia je zdravotná poisťovňa povinná použiť, okrem iného, v zmysle § 15 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach, a to napr. podľa písm. a): „vykonávať svoju činnosť tak, aby zabezpečila poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore stomatológia a ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov“, podľa písm. o): „uhrádzať poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby preddavok na zdravotnú starostlivosť ( § 8 ods. 5),“ a podľa písm.

Povinnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s.

Prihlášku klienta, ktorý si vybral Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. ako príslušnú zdravotnú poisťovňu na výkon verejného zdravotného poistenia, je poisťovňa povinná po jej prijatí preveriť na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Na základe informácie z úradu potvrdí alebo odmietne prihlášku klienta.

Podmienky potvrdenia prihlášky

Ak poistenec podal prihlášku v lehote do osem dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia, potvrdením prihlášky je zdravotná poisťovňa príslušná na vykonávanie verejného zdravotného poistenia poistenca, a to odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia.

Odmietnutie prihlášky

Zdravotná poisťovňa odmietne potvrdenie prihlášky, ak prihláška bola podaná v inej zdravotnej poisťovni alebo jej úrad oznámil podanie prihlášky zákonným zástupcom maloletého, ktorý je zverený do starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby na základe rozhodnutia súdu.

Prečítajte si tiež: Príklady bezbrannosti v spoločnosti

Kto je povinne verejne zdravotne poistený?

• Dieťa narodením, ak ide o poistenca s trvalým pobytom na území SR.
• Osoby, ktoré nemajú na území SR trvalý pobyt, ak nie sú zdravotne poistené v inom členskom štáte EÚ a vykonávajú u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území SR alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území SR, zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) dohodnutú s mesačným príjmom z tejto činnosti najmenej v sume určenej osobitným predpisom pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Uvedené neplatí, ak sú zamestnaní v SR u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva. Osobitným predpisom je § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z.
• Azylant je oprávnený na trvalý pobyt na území SR.
• Študent z iného členského štátu EÚ alebo zahraničný študent na škole v SR na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná, povinne verejne zdravotne poistený ak nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte EÚ.
• Maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území SR bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu, ak nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte EÚ.
• Nezaopatrený rodinný príslušník, ktorý sa poistencovi narodil v inom ČŠ EÚ.

Zmeny v poistení konateľov a spoločníkov s.r.o. od 1.1.2011

Dňa 1. 1. 2011 vstúpili do aplikačnej praxe ustanovenia zákona č. 499/2010 Z. z. (ďalej len „novela ZZP“), ktorý novelizuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“) a zákon č. 543/2010 Z. z. (ďalej len „novela ZSP“), ktorý novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“). Zmeny prijaté novelou ZZP a ZSP smerujú k tomu, aby sa postupne zosúladil vymeriavací základ, z ktorého poistenci platia poistné na sociálne a zdravotné poistenie, so základom dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z.

Kedy sa konateľ a spoločník s.r.o. považuje za zamestnanca?

Zásadnou zmenou, ktorá nastala prijatím novely ZSP, je to, že od 1. 1. 2011 sa konateľ s. r. o. a spoločník s. r. o. považujú za zamestnanca nielen v prípade, ak má okrem výkonu funkcie konateľa s. r. o. a postavenia spoločníka s. r. o. uzatvorenú s príslušnou spoločnosťou s r. o. pracovnú zmluvu na základe zákona č. 311/2001 Z. z., ale aj vtedy, ak má nárok na príjem konateľa s. r. o. alebo spoločníka s. r. o. na základe obchodnoprávneho zmluvného vzťahu upraveného podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), teda existuje obchodnoprávny vzťah.

Zárobková činnosť

Za zamestnanca sa nepovažuje ani na účely ZSP, ani na účely ZZP fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (z dohôd je povinnosť platiť iba úrazové a garančné poistenie). Pojem zárobková činnosť je vymedzený v ustanoveniach § 3 ods. 1 ZSP a § 10b ods.

Zamestnanec s pravidelným a nepravidelným príjmom

ZSP rozdeľuje zamestnancov na tých, ktorí majú nárok na pravidelný mesačný príjem a na tých, ktorí majú nepravidelný príjem. Podľa § 4 ods. Podľa § 4 ods. konateľ s. r. spoločník s. r. o., ak je odmeňovaný za prácu v spoločnosti s r. o. formou, ktorá sa podľa ZDP považuje za príjem zo závislej činnosti.

Prihlasovacie a odhlasovacie povinnosti

Zmeny od 1.1.2011

Poistenie zamestnanca na účely ZSP vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, z ktorého je nárok na príjem zo závislej činnosti. Poistenie zamestnanca zaniká dňom zániku právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti. Ak dochádza k zmene zamestnanca s pravidelným príjmom na zamestnanca s nepravidelným príjmom alebo naopak, je potrebné jeden poistný vzťah zamestnanca ukončiť a druhý začať. Prihlasovanie a odhlasovanie sa realizuje cez Registračný list fyzickej osoby (v papierovej alebo elektronickej forme).

Registračný list fyzickej osoby (RLFO)

Od 1. 1. 2011 boli v súvislosti so zmenami ustanovenými novelou ZSP vykonané zmeny na tlačivách, ktoré boli v platnosti do 31. 12. 2010. Registračný list fyzickej osoby (ďalej len „RLFO“). Registračný list zamestnávateľa (ďalej len „RLZ“). Obsah RLFO je od 1. 1. Zmena v spôsobe odmeňovania zamestnanca z pravidelného mesačného príjmu na nepravidelný príjem alebo naopak spôsobuje zánik a následný vznik povinného poistenia zamestnanca, t. j. zamestnávateľ odhlasuje a následne prihlasuje zamestnanca.

Kódy zamestnancov

• 1 - zamestnanec - konateľ spoločnosti s r.
• 2 - zamestnanec - spoločník s. r. o.
• 5 - SZČO, osoba vykonávajúca umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť mimo pracovnoprávneho vzťahu.

Osoba, ktorá nie je osobou podľa číselníka 1 - 5, číselný kód neuvádza. IČO a DIČ vypĺňa iba SZČO.

Vznik prihlasovacej povinnosti zamestnávateľa

Spoločnosť s r. o., ktorá vznikla 1. 11. 2010, nebude do 1. 5. 2011 zamestnávať ani jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy alebo na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Táto spoločnosť s r. o. má od 1. 11. 2011 uzatvorené iba zmluvy o výkone funkcie konateľa s. r. o. s dvomi osobami, ktoré túto spoločnosť riadia. Jeden je zároveň aj spoločníkom tejto s. r. o., druhý je iba konateľom s. r. o. (pracovnoprávny vzťah má uzatvorený s iným zamestnávateľom). Spoločnosť s r. o. im od 1. 11. 2010 vypláca mesačne odmenu za výkon funkcie konateľa s. r. o. Do pracovného pomeru prijme táto spoločnosť zamestnancov na základe pracovnej zmluvy až 1. 5. 2011. Táto spoločnosť s r. o. sa od 1. 1. 2011 stala na účely ZSP zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ mal povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne prostredníctvom tlačiva RLZ do 31. 1. 2011, pretože zamestnáva dvoch zamestnancov, ktorým vypláca pravidelný príjem. Rovnako mal do 31. 1. 2011 povinnosť prihlásiť ako svojich zamestnancov aj týchto dvoch konateľov s. r. o.

Zmeny v prihlasovacích a odhlasovacích povinnostiach od 1. 1. 2011 pre ZZP

Zamestnancom na účely ZZP je podľa § 11 ods. vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. Od 1. 1. 2011 pre posúdenie toho, či je osoba podľa ZZP zamestnancom, nie je podstatné, aký právny vzťah je uzatvorený. Podstatné je, že z tohto právneho vzťahu poberá príjem zo závislej činnosti (okrem napríklad príjmu z dohôd a príjmu z vráteného poistného).

Príklad - Konateľka s.r.o. a ZZP

Konateľka s. r. o., ktorá nie je v pracovnom pomere so spoločnosťou GH s. r. o., je na účely ZSP považovaná za zamestnanca, pretože na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa s. r. o. má nárok na nepravidelný príjem - odmenu konateľa s. r. o. Iný obchodnoprávny vzťah ani pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, ktorý by jej zakladal nárok na príjem zo závislej činnosti, nemá. Na účely ZZP sa považuje za zamestnanca iba v mesiaci, kedy jej spoločnosť s r. o. vyplatí odmenu.

Povinnosti v prípade nevyplatenia odmeny

Ak jej spoločnosť GH s. r. o. v príslušnom mesiaci, napríklad od 1. 5. 2011 do 31. 5. 2011, nevyplatí odmenu, na účely ZZP sa nepovažuje za zamestnanca. Tejto konateľke s. r. o. vzniká povinnosť prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne a zaplatiť preddavok na poistné na zdravotné poistenie v sume 46,06 € za každý kalendárny mesiac, v ktorom nemá vyplatenú odmenu konateľa s. r. o. V prípade vzniku takejto situácie vyplývajú na základe ZZP povinnosti pre konateľku s. r. o. (zamestnanca), ale aj pre spoločnosť GH s. r. o. (zamestnávateľa). ak v ďalšom mesiaci vznikne nárok na odmenu, zamestnanca opäť prihlásiť do jeho príslušnej zdravotnej poisťovne. Dátum prihlásenia pritom bude vždy prvý deň mesiaca, v ktorom mal zamestnanec príjem, nie deň, kedy bola odmena vyplatená.

Samoplatiteľ

Zamestnanec v mesiaci, v ktorom je odhlásený zo zdravotnej poisťovne, ak nie je zamestnaný u iného zamestnávateľa alebo nie je SZČO a ani poistencom štátu (dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku, študent atď.), stáva sa na účely ZZP samoplatiteľom a je povinný prihlásiť sa k 1. dňu kalendárneho mesiaca do príslušnej zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ a zaplatiť za toto obdobie preddavky na poistné na zdravotné poistenie v sume najmenej 46,06 €/mesiac. Ide o 14 % zo sumy 329,06 €/mesiac, teda z minimálneho vymeriavacieho základu samoplatiteľa.

Neplatené voľno a zdravotné poistenie

Zamestnávateľ, spoločnosť s r. o., poskytne zamestnancovi - konateľovi s. r. o., ktorý je zamestnancom iba na základe pracovného pomeru (nárok na odmenu konateľa s. r. o. nemá), neplatené voľno, ktoré bude trvať od 28. 4. 2011 do 4. 6. 2011. V období od 1. 5. 2011 do 31. 5. odhlásiť zamestnanca k 30. 4. prihlásiť zamestnanca od 1. 6. 2011 do zdravotnej poisťovne. Zamestnanec nemá zdaniteľný príjem počas celého mesiaca máj 2011. Ak zamestnanec nie je v období od 1. 5. 2011 do 31. 5. 2011 zamestnancom u iného zamestnávateľa a nie je ani SZČO alebo poistencom štátu, tak voči zdravotnej poisťovni má zamestnanec povinnosť: prihlásiť sa ako samoplatiteľ od 1. 5. 2011 do 31. 5.

Vymedzenie pojmu zamestnanec novelou ZSP od 1. 1. 2011

Vzhľadom na nové vymedzenie pojmu zamestnanec novela ZSP od 1. 1. 2011 spresňuje v jednotlivých ustanoveniach ZSP okruh osôb na účely jednotlivých druhov poistení. Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca s pravidelným príjmom (uvedeného v § 4 ods. 1 ZSP) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca s nepravidelným príjmom (uvedeného v § 4 ods. 2 ZSP) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a zdravotné poistenie

Povinnosti SZČO

Ak máte oprávnenie na vykonávanie činnosti (napr. vykonávate činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. vykonávate umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť (napr. V prípade, že ste ako SZČO registrovaný na živnostenskom úrade a svoju oznamovaciu povinnosť si splníte cez Jednotné kontaktné miesto (JKM), oznámenie do zdravotnej poisťovne za vás urobí živnostenský úrad. Ako SZČO máte povinnosť oznámiť nám aj situácie, pokiaľ sa stanete poberateľom: rodičovského príspevku a materského, ošetrovného alebo nemocenskej dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN) a to v prípade, ak túto zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“).

Výška preddavku

Skutočnú výšku preddavku nájdete v mobilnej aplikácii VšZP v časti Poistné. Suma za aktuálne obdobie je v mobilnej aplikácii uvedená vždy k 4. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Úhrada preddavku počas PN

Uveďte obdobie, za ktoré chcete preddavok uhradiť vo formáte RRRRMM (R je označenie roku a M je označenie mesiaca). Napríklad pokiaľ je čerpanie PN od 01. 01. 2026 do 10. 01. 2026, preddavky sa budú uhrádzať len za obdobie od 11. 01. 2026 do 31. 01. 2026 (21 dní).

Vymeriavací základ SZČO

Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel základu dane z príjmov fyzických osôb (§ 6 ods.

SZČO v súbehu so zamestnaním

Samostatne zárobkovo činná osoba v súbehu so zamestnaním, resp. Príjmy z dividend oznamuje poistenec na tlačive "Oznámenie o príjmoch", z ktorých sa preddavky neplatia.

Minimálne preddavky

• Minimálny preddavok zamestnanec 5 % (14,20 eur) , zamestnávateľ 11 % (31,25 eur) zo sumy životného minima. Minimálny preddavok spolu 45,45 eur.
• Minimálny preddavok zamestnanec 4 % (10,95 eur) , zamestnávateľ 11 % (30,13 eur) zo sumy životného minima. Minimálny preddavok spolu 41,08 eur.

Zdravotné poistenie konateľa/spoločníka s.r.o.

Ak má konateľ/spoločník v s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu, zo mzdy alebo odmeny je povinne poistený v zdravotnej poisťovni ako zamestnanec presne tak ako iní zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. Spoločnosť ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca na pracovnú zmluvu, resp.

Odpočítateľná položka od 1.1.2015

Od 1.1.2015 sa zaviedla v zákone o zdravotnom poistení tzv. odpočítateľná položka.

Príklad - uplatnenie odpočítateľnej položky

Pán Milan je konateľ a súčasne spoločník. Vo svojej s.r.o. má pracovnú zmluvu na polovičný úväzok a poberá mzdu 220 eur mesačne. Pán Milan si vo svojej spoločnosti ako zamestnávateľa môže uplatniť nárok na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie už pri výpočte preddavkov. V praxi to znamená, že ani on ako zamestnanec, ani s.r.o. ako zamestnávateľ budú mať nulové preddavky na zdravotné poistenie.

tags: #spoločnosti #ktoré #majú #nárok #na #poistenie