
Vlastníctvo bytu v bytovom dome prináša so sebou nielen práva a povinnosti spojené s užívaním samotného bytu, ale aj spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam domu. Tento článok sa zameriava na definíciu spoluvlastníckeho podielu, jeho význam, ako aj na práva a povinnosti, ktoré z neho vyplývajú.
Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome je neoddeliteľne spojené so spoluvlastníctvom spoločných častí domu, spoločných zariadení a príslušenstva. Táto forma spoluvlastníctva je upravená zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "BytZ"). Spoluvlastnícky podiel nie je len formálnou záležitosťou, ale určuje mieru účasti každého vlastníka na správe a rozhodovaní o spoločných záležitostiach domu.
Spoluvlastnícky podiel vyjadruje ideálnu mieru účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Nie je ho možné chápať ako určitú reálne určenú časť spoločnej veci. Veľkosť spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, na pozemku a na priľahlom pozemku prislúchajúcich k jednotlivým bytom sa určuje podielom výmery podlahovej plochy tohto ktorého bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v dome.
BytZ v § 2 ods. 4 definuje spoločné časti domu a poskytuje ich príkladný výpočet. Spoločné časti sa môžu vyskytovať ako časti spoločné všetkým vlastníkom (absolútne spoločné) a časti spoločné len niektorým vlastníkom (relatívne spoločné). Zákonná úprava pripúšťa, že vlastníci bytov sa môžu dohodnúť aj inak (§ 19 ods. 1 BytZ). Medzi spoločné časti domu patria napríklad:
Spoločné zariadenia domu sú tie, ktoré sú určené na spoločné užívanie vlastníkmi bytov, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Narábanie so spoluvlastníckym podielom pod B1
Príslušenstvom domu sú napríklad oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, teda všetko to, čo je určené na spoločné užívanie, ale nie je stavebnou súčasťou domu a nachádza sa na pozemku patriacom k domu. Vlastníkovi bytu patrí tiež spoluvlastnícky podiel na pozemku, na ktorom je dom postavený, ako aj spoluvlastnícky podiel na pozemku patriacom k domu, tzv. priľahlý pozemok. Za priľahlý pozemok sa považuje pozemok patriaci k domu, na ktorom sú postavené spoločné časti domu a príslušenstvo domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu. Ide napríklad o oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria.
S vlastníctvom bytu ako akcesorické právo je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí bytového domu, spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku, pričom spojenie je funkčné aj existenčné, takže tieto práva spolu s vlastníctvom bytu aj vznikajú, trvajú aj zanikajú. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo, ale aj povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať o spoločných častiach, spoločných zariadeniach, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku bytov a nebytových priestorov v dome. Pri hlasovaní sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak BytZ neustanovuje inak.
Každý vlastník bytu má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a rozhodovať o dôležitých otázkach týkajúcich sa spoločných častí a zariadení. To zahŕňa účasť na schôdzach vlastníkov, kde sa hlasuje o rôznych záležitostiach, ako sú opravy, údržba, rekonštrukcie a iné dôležité rozhodnutia. Pri hlasovaní sa prihliada na veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého vlastníka.
V prípade, že je vlastník bytu prehlasovaný na schôdzi vlastníkov, má právo obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol. Podľa ustanovenia § 14 odsek 4 BytZ, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká.
Žaloba podľa § 14 ods. 4 BytZ musí byť podaná v zákonom ustanovenej lehote, ktorá má prekluzívny charakter (do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania, resp. do troch mesiacov od faktického hlasovania). V prípade zmeškania tejto lehoty by mala byť táto osobitná žaloba zamietnutá bez vecného prejednania sporu, pričom súd je na zmeškanie tejto prekluzívnej lehoty povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Aspekty darovania spoluvlastníckeho podielu
Vlastník bytu je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.
Domový poriadok je vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome schválený súbor pravidiel a zásad dodržiavania dobrých mravov pri výkone práv a povinností vlastníkov a nájomcov bytov a nebytových priestorov v dome, osôb, ktoré žijú s uvedenými osobami v spoločnej domácnosti, ako aj osôb, ktoré sa zdržiavajú v dome, pri užívaní spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku. Vlastníci bytov a nebytových priestorov, nájomcovia, osoby, ktoré žijú s uvedenými osobami v domácnosti a osoby, ktoré sa zdržiavajú v dome, sú povinné dodržiavať domový poriadok schválený vlastníkmi podľa § 14b ods. 1 písm. s).
O spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou rozhodujú predovšetkým spoluvlastníci sami, pričom pri rozhodovaní sa uplatňuje väčšinový princíp, čiže o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Ak o hospodárení so spoločnou vecou rozhodli spoluvlastníci s väčšinovým podielom, platí ich rozhodnutie a ostatní, menšinoví, sa mu musia podrobiť aj bez súdneho rozhodnutia. To neplatí, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, kedy môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o takejto zmene rozhodol súd.
Susedské vzťahy sú prirodzenou súčasťou života väčšiny ľudí. Do kvality bývania, prípadne iného užívania nehnuteľností, však najintenzívnejšie zasahujú obyvateľom (resp. užívateľom) nehnuteľností, ktoré sú súčasťou bytových domov. Pretože s vlastníctvom bytu, resp. nebytového priestoru v bytovom dome, je nevyhnutne spojené aj spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení, sused vlastníka/užívateľa bytu alebo nebytového priestoru je osobou spôsobilou ovplyvniť celkové bývanie toho ktorého vlastníka/užívateľa v oveľa vyššej miere ako je tomu pri užívaní rodinného domu.
Domový poriadok, ktorý je schválený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, upravuje vzťahy medzi vlastníkmi v konkrétnom bytovom dome. Jeho podstatou a predmetom je úprava vzťahov medzi vlastníkmi v konkrétnom bytovom dome. Na mnohé situácie myslí legislatíva už dnes, napr. v § 127 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
Prečítajte si tiež: Postupy pri prevode spoluvlastníckeho podielu
Novela zákona o vlastníctve bytov zaviedla niekoľko zmien, ktoré sa dotýkajú aj spoluvlastníckych podielov a správy domu. Medzi najvýznamnejšie patrí:
Pri prevode vlastníctva bytu musí prevodca na nadobúdateľa bytu previesť aj svoje spoluvlastnícke podiely k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, pozemku pod domom a priľahlom pozemku. V zmluve musí nadobúdateľ bytu vyhlásiť, že pristupuje k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy.