
Spoluvlastníctvo v bytovom dome je komplexná téma, ktorá zahŕňa práva a povinnosti všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Každý vlastník bytu automaticky získava podiel na spoločných priestoroch a zariadeniach domu, čo so sebou prináša nielen výhody, ale aj zodpovednosť za ich údržbu a správu. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie podmienok spoluvlastníctva, definície spoločných častí a zariadení, ako aj na práva a povinnosti, ktoré z tohto vlastníctva vyplývajú. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre vlastníkov bytov, správcov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o túto problematiku.
Každý vlastník bytového domu vo väčšej či menšej miere využíva spoločné priestory. Na rozdiel od súkromných priestorov, ako je byt alebo pivnica, sa o spoločné priestory musia starať všetci vlastníci bytov spoločne. Každý vlastník bytu sa zároveň stáva aj spoluvlastníkom spoločných priestorov a zariadení domu. Ide o časti, ktoré nemožno rozdeliť medzi jednotlivých vlastníkov bytov.
Pod pojmom spoločné časti domu sa rozumejú tie časti, ktoré sú spoločne užívané všetkými vlastníkmi. Podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 2 ods. 4), ide o časti, ktoré sú nevyhnutné pre podstatu a bezpečnosť domu. K týmto častiam domu patrí napríklad:
Podľa zákona § 2 ods. 5 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sem patria zariadenia, ktoré sú spoločne využívané a slúžia len danému domu. Ide napríklad o:
Ak využívate spoločné priestory a ste ich spoluvlastníkom, týka sa vás povinnosť v podobe údržby týchto priestorov a tiež povinné hradenie príspevku na údržbu či prípadné opravy. Čiastka, ktorá sa do tzv. fondu prevádzky, údržby a opráv odvádza, je určená podielom na spoločných častiach domu.
Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode
Spoločné priestory sú aj vizitkou každého bytového domu. Preto je dôležité udržiavať ich čisté a upravené. Napríklad, umiestnenie čistiacich rohoží pri vstupe do bytového domu môže výrazne znížiť množstvo nečistôt, ktoré sa do interiéru dostanú. Tieto rohože slúžia nielen ako ochrana pred znečistením spoločných priestorov v bytovom dome, ale aj ako protišmyková podložka. Existujú spoločnosti, ktoré sa o čistiace vstupné rohože postarajú za vás, od dodávky cez pravidelné čistenie až po výmenu v prípade opotrebenia.
V prípade, že k bytovému domu prináleží aj záhrada, je potrebné dbať na jej úpravu a údržbu. Aj tu platí, že všetko záleží na susedských vzťahoch a dohode medzi vlastníkmi. Vďaka svojmu minimalistickému dizajnu sa výborne hodia na záhradu pred rustikálny alebo moderný dom.
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch, je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tento zákon sa zameriava na prevod bytov do osobného vlastníctva a na správu spoločných častí domu a zariadení.
Rozhodovanie o dôležitých otázkach týkajúcich sa správy domu sa uskutočňuje hlasovaním na schôdzi vlastníkov. Podľa § 14 ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastníci bytov rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov.
Vlastníci bytov sa môžu rozhodovať aj prostredníctvom písomného hlasovania. Písomné hlasovanie môže vyhlásiť predseda, rada, správca alebo štvrtina vlastníkov bytov. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým.
Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve
Vlastník bytu môže splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Splnomocnenie musí byť v písomnej podobe s úradne overeným podpisom a musí obsahovať príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach.
V prípade, že medzi vlastníkmi bytov vzniknú spory alebo konflikty, je dôležité hľadať konštruktívne riešenia. Ak sa spolumajitelia nevedia dohodnúť na spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, môžu sa obrátiť na súd. Súd môže rozhodnúť o spôsobe užívania tejto nehnuteľnosti spôsobom, ktorý zabezpečí rešpektovanie práv každého spoluvlastníka. V extrémnych prípadoch môže súd nariadiť rozdelenie nehnuteľnosti alebo jej predaj.
Na základe spolužitia v nehnuteľnosti majú vlastníci nárok na ochranu svojho súkromia. Ak dochádza k narušeniu súkromia alebo k neoprávnenému vniknutiu do obydlia, môžete podať žalobu na ochranu vlastníctva alebo sa obrátiť na políciu.
V prípade problémov so správou domu alebo s konaním iných vlastníkov bytov je možné obrátiť sa na správcu alebo na spoločenstvo vlastníkov bytov. Ak sa problém nevyrieši, je možné obrátiť sa na súd.
Na Ústavný súd Slovenskej republiky bol podaný návrh na vyslovenie nesúladu § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. Vo veci, ktorá skončila na Ústavnom súde sa navrhovatelia ako vlastníci bytu a pivnice v bytovom dome spolu so spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a zariadeniam domu nezúčastnili schôdze vlastníkov bytov, na ktorej sa rozhodlo, že prepustia svoje podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu stavebníkovi, ktorý uskutoční stavebné úpravy v týchto priestoroch, pretože nesúhlasili s tým, aby prišli o svoje vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom.
Prečítajte si tiež: Aspekty spoluvlastníctva
Okresný súd navrhol, aby Ústavný súd SR posúdil, či uplatňovanie väčšinového princípu pri rozhodovaní o zmluvách o vstavbe je ústavne ospravedlniteľným zásahom, resp. dovoleným obmedzením vlastníka bytu s nakladaním s predmetom jeho spoluvlastníctva spoločných častí domu a spoločných zariadení. Z koncepcie zákona č. 182/1993 Z. z., na základe ktorej je jedným zo spôsobov nadobudnutia a straty vlastníckeho práva aj zmluva o vstavbe, na ktorú postačuje súhlas dvoch tretín vlastníkov, možno vyvodiť, že nemá koncepciu v zákonných ustanoveniach upravujúcich prevod vlastníckeho práva, rozhodnutie väčšiny nie je žiadnym z právom upravených spôsobov nadobudnutia a straty vlastníckeho práva a tiež nejde ani o zákonnú úpravu núteného obmedzenia vlastníckeho práva v zmysle článku 20 ods.