
Sponzoring a nefinančné dary sú dôležitými nástrojmi pre financovanie rôznych aktivít, od športu po vzdelávanie a kultúru. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na sponzoring, nefinančné dary a vzory zmlúv, s dôrazom na legislatívny rámec a praktické aspekty.
Obce a mestá často využívajú sponzoring na spolufinancovanie svojich aktivít, najmä v oblasti kultúry a športu. Sponzoring obvykle predstavuje finančný alebo vecný príspevok, za ktorý sponzor očakáva protihodnotu, ako je napríklad zabezpečenie viditeľnosti značky alebo produktov.
Súčasný právny poriadok, konkrétne Občiansky zákonník a Obchodný zákonník, neobsahuje sponzorskú zmluvu ako samostatný zmluvný typ. Výnimkou je zmluva o sponzorstve v športe, ktorá je upravená v § 50 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe.
V prípadoch, keď samospráva uzatvára sponzorské zmluvy s podnikateľmi na zabezpečenie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, spravujú sa tieto zmluvy Obchodným zákonníkom (zákon č. 513/1991 Zb.), konkrétne jeho § 261 ods. 2. V takomto prípade sa uplatní § 269 ods. 2, ktorý umožňuje účastníkom uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Zákon o športe zaviedol nový typ zmluvy, a to zmluvu o sponzorstve v športe. Nadväzne na tento zákon bol novelizovaný aj zákon o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie sociálneho sponzoringu
Príjemcom sponzorského daru môže byť fyzická osoba (športovec alebo športový odborník, ako tréner a inštruktor športu) alebo právnická osoba (napr. športový klub). Podmienkou je, že tieto osoby musia byť členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie. Výnimkou je športový reprezentant.
Na strane sponzorovaného vzniká povinnosť verejne priebežne vykazovať použitie sponzorského. Ak sponzorovaný nevyužije sponzorské do konca dohodnutého obdobia, je povinný vrátiť sponzorovi nevyčerpanú sumu.
Sponzor si môže uplatniť sponzorské ako daňový výdavok, len ak ho skutočne zaplatí. Ak sa zmluvné strany dohodnú, že sponzorské bude použité v priebehu niekoľkých rokov, sponzor si môže dať do daňových výdavkov iba tú časť sponzorského, ktorá bola skutočne použitá v danom roku, za predpokladu, že ju aj zaplatil.
Klub alebo športovec je povinný použiť sponzorské v súlade s účelom zmluvy, napríklad na nákup výstroje, technické vybavenie tréningu, sústredenie a podobne. Ak je prijímateľom sponzorského klub, môže sponzorské použiť aj na výplatu mzdy športovcov, ak je to dohodnuté v zmluve. Sponzor má právo žiadať informácie a doklady o použití sponzorského a klub alebo športovec je povinný mu ich poskytnúť.
Klub alebo športovec môže uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení s účelom poskytnutia sponzorského. Náklady na uvádzanie sponzora však nesmú presiahnuť 10 % hodnoty sponzorského. Sponzor musí disponovať evidenciou, ktorá preukáže spojenie sponzorovho mena či výrobkov s klubom alebo športovcom.
Prečítajte si tiež: Príležitosti sponzoringu v mentálnom športe
Klub alebo športovec je povinný zverejniť podpísanú zmluvu o sponzorstve v športe do 30 dní od jej uzatvorenia, vrátane zmien a doplnení. Okrem zmluvy je povinný zverejňovať aj informácie o spôsobe použitia sponzorského v informačnom systéme športu, na webovom sídle alebo formou osobitného bankového účtu. Adresu webového sídla musí klub alebo športovec oznámiť ministerstvu školstva.
Poskytnutie sponzorského nie je predmetom dane z pridanej hodnoty (DPH), pretože nejde o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu.
Ak zmluva nie je uzavretá v súlade so zákonom o športe alebo klub/športovec neplní svoje povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, nejedná sa o sponzoring. Poskytnuté prostriedky sa následne preklasifikujú na dar, ktorý nie je daňovo uznaným výdavkom.
Od roku 2016 sú sponzorské dary daňovým výdavkom, ak sú poskytnuté na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Výdavky vynaložené na darovanie bez zmluvy o sponzorstve v športe nie sú daňovým výdavkom.
Sponzorské dary sú daňovými výdavkami len po ich zaplatení. Ďalej musia byť splnené tieto podmienky:
Prečítajte si tiež: Vzor sponzoringovej zmluvy
Sponzorský dar nemôže byť daňovým výdavkom, ak je poskytnutý športovcovi, ktorým je amatérsky športovec a ktorý šport vykonáva:
Ak sa tento amatérsky športovec považuje za športového reprezentanta (bol nominovaný ako športovec za člena športovej reprezentácie príslušnou organizáciou), sponzorský dar sa bude posudzovať ako daňový výdavok (po splnení ďalších podmienok v zákone o dani z príjmov).
Príjemcom sponzorského daru môže byť fyzická osoba (športovec, tréner alebo inštruktor športu) alebo právnická osoba (napr. športový klub).
Športovci sa môžu považovať za zamestnancov alebo za samostatne zárobkovo činné osoby. Od ich postavenia závisí aj zdaňovanie sponzorského daru.
Pre športovcov, ktorí nie sú zamestnancami ani samostatne zárobkovo činnými osobami, predstavuje sponzorský dar tzv. ostatný príjem. Sponzorský dar sa zdaňuje v jeho celom rozsahu, avšak zákon o dani z príjmov ho umožňuje znížiť o daňové výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe.
Pri samostatne zárobkovo činných osobách je rozhodujúca tá skutočnosť, či daňové výdavky uplatňujú na základe jednoduchého účtovníctva, podvojného účtovníctva, daňovej evidencie alebo si vyberú paušálne výdavky.
Športové organizácie (napr. športové kluby) môžu byť v zmysle zákona o športe len právnické osoby. Právnické osoby vedú buď jednoduché účtovníctvo, alebo podvojné účtovníctvo.
Ak športovec, tréner, inštruktor športu alebo športová organizácia (napr. športový klub) vedie jednoduché účtovníctvo alebo daňovú evidenciu, sponzorský dar poskytnutý na základe zmluvy o sponzorstve v športe zahrnie do základu dane v zdaňovacom období prijatia tohto príjmu len v sume, v ktorej bol sponzorský dar použitý na úhradu daňových výdavkov.
Ak športovec, tréner, inštruktor športu alebo športová organizácia (napr. športový klub) vedie podvojné účtovníctvo, sponzorský dar sa zahrnie do základu dane v súlade s účtovníctvom, okrem odpisovaného hmotného majetku.
Nefinančné dary predstavujú formu podpory, ktorá nezahŕňa peňažné prostriedky. Môžu mať rôznu podobu, napríklad materiálne vybavenie, služby alebo práva. Príkladom môže byť poskytnutie priestorov na aktivity, darovanie výpočtovej techniky alebo poskytnutie know-how.
Zmluva o sponzorstve je kľúčovým dokumentom, ktorý upravuje vzťah medzi sponzorom a sponzorovaným. Mala by obsahovať všetky dôležité náležitosti, aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam alebo sporom.
Financie získané z podielu zaplatenej dane môžu byť využité na rôzne účely, napríklad na organizovanie aktivít pre študentov stredných a vysokých škôl. Príkladom je organizovanie Letnej školy chemického a environmentálneho inžinierstva, propagácia štúdia odboru chemické inžinierstvo na stredných školách a odovzdávanie motivačných štipendií najlepším študentom odboru chemické inžinierstvo.
Táto forma podpory nepredstavuje pre darcu žiadnu dodatočnú finančnú záťaž, pretože ide o podiel zaplatenej dane, ktorý by inak putoval do štátneho rozpočtu.
Občianske združenia môžu so sponzormi uzatvárať aj zmluvy o charitatívnej reklame. Jeden z hlavných benefitov pre darcu je charakter takéhoto daru ako daňovo uznateľného výdavku. Okrem uvedenia medzi sponzormi a partnermi na webovej stránke združenia, je možné ponúknuť aj formu fyzickej reklamy na akciách organizovaných združením, ako aj možnosť odprezentovať firmu pred študentmi alebo účastníkmi medzinárodnej konferencie. Súčasťou akcie môže byť aj uzavretá diskusia s ostatnými firemnými sponzormi a vedením združenia, a možnosť osobných rozhovorov so študentmi na neformálnej časti slávnostnej akcie.
tags: #sponzoring #zmluva #nefinančný #dar #vzor