Sponzoringová zmluva: Finančný dar a jej vzor v slovenskom práve

Sponzorstvo predstavuje dôležitý nástroj financovania rôznych oblastí, najmä športu, kultúry a sociálnych aktivít. Na Slovensku sa problematika sponzoringu dostala do popredia najmä v súvislosti so zákonom o športe, ktorý priniesol nové možnosti a pravidlá pre túto formu podpory. Tento článok sa zameriava na sponzoringovú zmluvu, finančný dar a ich daňové aspekty v kontexte slovenského práva.

Úvod do sponzoringu na Slovensku

Až do prijatia zákona o športe, ktorý je zákonom č. 440/2015 Z. z., neexistovala v slovenskom právnom poriadku komplexná úprava sponzoringu ako modelu financovania zo súkromných zdrojov. Dovtedy sa využívali iné formy, ako napríklad darovacie zmluvy alebo reklama. Zákon o športe zaviedol nový typ zmluvy, a to zmluvu o sponzorstve v športe, ktorá prináša výhody pre obe strany - sponzora aj sponzorovaného. Nadväzne na nový zákon o športe bol novelizovaný aj zákon o dani z príjmov, čím sa upravili daňové aspekty sponzoringu.

Zmluva o sponzorstve v športe: Základné náležitosti

Sponzorská zmluva musí byť vždy uzatvorená písomne a v zmysle §51 ods.3 zákona č. 440/2015 Z. z. musí obsahovať nasledovné náležitosti:

• Identifikácia zmluvných strán: Presné údaje o sponzorovi a sponzorovanej osobe (športovec, športový klub, tréner, inštruktor športu).
• Predmet zmluvy: Jasne definovaný účel, na ktorý sa sponzorský dar poskytuje (napríklad nákup výstroje, technické vybavenie tréningu, úhrada nákladov na tréningové sústredenie športovca, štartovné na turnajoch vrátane ubytovania a stravy).
• Výška sponzorského daru: Presná suma alebo hodnota nepeňažného plnenia.
• Časový rozvrh poskytnutia a použitia sponzorského daru: Dohodnutý harmonogram platieb a termíny použitia prostriedkov.
• Spôsob poskytnutia a použitia sponzorského daru: Presný popis, ako bude dar poskytnutý a ako ho sponzorovaný použije.
• Práva a povinnosti zmluvných strán: Vzájomné záväzky sponzora a sponzorovaného.
• Čestné vyhlásenie sponzora: Vyhlásenie o vysporiadaných finančných vzťahoch so štátnym rozpočtom, neexistencii konkurzného konania a nedoplatkoch na poistnom.

Kto môže byť príjemcom sponzorského daru?

V zmysle zákona o športe môže byť príjemcom sponzorského daru:

• Športovec, ktorý je členom národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie.
• Športový odborník (tréner a inštruktor športu), ktorý je členom národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie.
• Športová organizácia (napr. športový klub), ktorá je členom národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie.
• Športový reprezentant.

Príjemcom nemôže byť športovec alebo organizácia, ktorí nie sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie, okrem športového reprezentanta, napríklad občianske združenie.

Prečítajte si tiež: Rozdelenie sociálneho sponzoringu

Povinnosti sponzorovaného

Na strane sponzorovaného vzniká niekoľko dôležitých povinností:

• Verejné vykazovanie použitia sponzorského: Sponzorovaný je povinný verejne a priebežne vykazovať použitie sponzorského daru. Zverejňovať tieto údaje je klub/športovec povinný v informačnom systéme športu, kým nebudú príslušné registre zverejňované, klub/športovec zverejní informácie na webovom sídle alebo formou osobitného bankového účtu. Ak je prijímateľom sponzorského klub, môže sponzorské použiť aj na výplatu mzdy športovcov, ak je to dohodnuté v Zmluve. Zároveň má sponzor právo žiadať informácie a doklady o použití sponzorského a klub/športovec je povinný mu ich poskytnúť, pretože, iba ak klub/športovec sponzorské skutočne použil, a to na účel dohodnutý v Zmluve, môže si sponzor poskytnuté sponzorské uplatniť ako daňový výdavok. Adresu webového sídla musí klub/športovec oznámiť ministerstvu školstva.
• Vrátenie nevyčerpaných prostriedkov: V prípade, že sponzorovaný do konca dohodnutého obdobia sponzorské nevyužije, je povinný sponzorovi nevyčerpanú sumu sponzorského vrátiť. Sumu sponzorského daru použitú v rozpore s dohodnutým účelom (prípadne nevyčerpanú sumu) je sponzorovaný povinný sponzorovi vrátiť.
• Zverejnenie zmluvy: Klub/športovec je povinný zverejniť podpísanú Zmluvu o sponzorstve v športe do 30 dní od jej uzatvorenia. Takisto je povinný zverejňovať jej zmeny a ďalšie doplnenia. Okrem Zmluvy je povinný zverejňovať aj informácie o spôsobe použitia sponzorského. Zverejnenie zabezpečuje sponzorovaný (napr. športovec, športový klub). Okrem zverejnenia zmluvy o sponzorstve v športe sa v informačnom systéme športu priebežne zverejňujú aj informácie o spôsobe použitia sponzorského daru za každý kalendárny mesiac do 25. dňa nasledujúceho mesiaca.
• Poskytovanie informácií sponzorovi: Sponzor má právo žiadať informácie a doklady o použití sponzorského a klub/športovec je povinný mu ich poskytnúť.

Daňové aspekty sponzoringu

Daňová uznateľnosť sponzorského daru pre sponzora

Od roku 2016 sú sponzorské dary daňovým výdavkom, ak sú poskytnuté na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Sponzorské dary sú daňovými výdavkami len po ich zaplatení. Ďalej musia byť splnené tieto podmienky:

• Sponzorský dar bol poskytnutý počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe.
• Sponzorský dar bol použitý v príslušnom zdaňovacom období (posudzuje sa rozsah použitia).
• Sponzor vykázal kladný základ dane. V tomto prípade sa neberie do úvahy konečný základ dane (z ktorého sa vyčísli daň z príjmov).

Pre daňové účely musí sponzor (napr. s.r.o., živnostník) prihliadať aj na to, komu sponzorský dar poskytuje, resp. s kým zmluvu o sponzorstve v športe uzavrel. Zákon o dani z príjmov určuje prípady, kedy sponzorský dar nie je daňovým výdavkom.

Sponzorský dar nemôže byť daňovým výdavkom, ak je poskytnutý športovcovi, ktorým je amatérsky športovec a ktorý šport vykonáva:

• Na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu
• Alebo na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru
• Alebo bez zmluvy (len na základe registrácie v zdrojovej evidencii).

Ak sa tento amatérsky športovec považuje za športového reprezentanta (bol nominovaný ako športovec za člena športovej reprezentácie príslušnou organizáciou), sponzorský dar sa bude posudzovať ako daňový výdavok (po splnení ďalších podmienok v zákone o dani z príjmov).

Prečítajte si tiež: Príležitosti sponzoringu v mentálnom športe

Sponzorské dary poskytnuté amatérskemu športovcovi, ktorý vykonáva šport na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca sú daňovým výdavkom vždy, resp. po splnení podmienok v zákone o dani z príjmov.

Úlohou sponzora v súvislosti s uplatnením sponzorského daru do daňových výdavkov je:

• Rozdeliť športovcov, pri ktorých sponzorské dary nie sú daňovým výdavkom vôbec a pri ktorých sponzorské dary sú daňovým výdavkom po splnení podmienok v zákone o dani z príjmov.
• Zaplatiť sponzorský dar do konca zdaňovacieho obdobia, nakoľko sponzorský dar je možné zahrnúť do základu dane len ak bol zaplatený.
• Sledovať skutočné použitie sponzorského daru sponzorovaným v zdaňovacom období, nakoľko do základu dane a zahrnie zaplatený sponzorský dar len v rozsahu, v akom ho sponzorovaný (športovec, tréner, inštruktor športu, športová organizácia) skutočne použije.
• Vyčísliť výšku základu dane, pretože podmienkou uplatnenia sponzorského daru do daňových výdavkov je dosiahnutie kladného základu dane.

Zdaňovanie sponzorského daru u príjemcu

Príjemcom sponzorského daru môže byť fyzická osoba (športovec, tréner alebo inštruktor športu) alebo právnická osoba (napr. športový klub).

Fyzické osoby:

• Zamestnanci: Pre týchto športovcov predstavuje sponzorský dar tzv. ostatný príjem. Sponzorský dar sa zdaňuje v jeho celom rozsahu, avšak zákon o dani z príjmov ho umožňuje znížiť o daňové výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Ak by bol v jednom kalendárnom roku športovcovi poskytnutý sponzorský dar, pričom na základe zmluvy o sponzorstve v športe jeho použitie presahuje obdobie jedného zdaňovacieho obdobia, tento príjem sa do základu dane zahrnie postupne v tých zdaňovacích obdobiach, v ktorých sa sponzorský dar skutočne vyčerpal na základe uzavretej zmluvy.
• Samostatne zárobkovo činné osoby: Rozhodujúca je skutočnosť, či daňové výdavky uplatňujú na základe jednoduchého účtovníctva, podvojného účtovníctva, daňovej evidencie alebo si vyberú paušálne výdavky. V prípade paušálnych výdavkov sa sponzorský dar zdaňuje v tom zdaňovacom období, v ktorom bude prijatý. V ostatných prípadoch sa postupuje v súlade s ustanoveniami o zisťovaní základu dane (resp. daňovej straty) zákona o dani z príjmov, zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o účtovníctve”) a súvisiacimi opatreniami Ministerstva financií SR.

Právnické osoby:

• Športové organizácie (napr. športové kluby) môžu byť v zmysle zákona o športe len právnické osoby. Právnické osoby vedú buď jednoduché účtovníctvo, alebo podvojné účtovníctvo.
• Ak športovec, tréner, inštruktor športu alebo športová organizácia (napr. športový klub) vedie jednoduché účtovníctvo alebo daňovú evidenciu, sponzorský dar poskytnutý na základe zmluvy o sponzorstve v športe zahrnie do základu dane v zdaňovacom období prijatia tohto príjmu len v sume, v ktorej bol sponzorský dar použitý na úhradu daňových výdavkov. V prípade, ak bol použitý úplne alebo čiastočne na úhradu odpisovaného majetku, do základu dane sa zahrnie príjem zodpovedajúci výške daňového odpisu, resp. časti daňového odpisu. V zdaňovacom období prijatý a nepoužitý sponzorský dar sa do základu dane nezahrnie (nezdaní). Zdaní sa v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vyčerpá (t. j. použije na úhradu daňových výdavkov). V zásade sa zdaňovanie prijatého sponzorského daru časovo rozlišuje.
• Ak športovec, tréner, inštruktor športu alebo športová organizácia (napr. športový klub) vedie podvojné účtovníctvo, sponzorský dar sa zahrnie do základu dane v súlade s účtovníctvom, okrem odpisovaného hmotného majetku. V prípade odpisovaného hmotného majetku sa sponzorský dar (t. j. príslušná časť zúčtovaná do výnosov z účtu časového rozlíšenia) zahrnie do základu dane počas doby odpisovania príslušného hmotného majetku. Zohľadní sa doba odpisovania stanovená zákonom o dani z príjmov, nie doba odpisovania pre účely účtovníctva. Sponzorský dar sa do základu dane zahrnie vo výške odpisu vypočítaného podľa zákona o dani z príjmov. Ak sa sponzorský dar použil na obstaranie odpisovaného hmotného majetku len z časti, do základu dane sa zahrnie časť daňového odpisu zodpovedajúca výške sponzorského daru použitého na obstaranie odpisovaného hmotného majetku.

Rozdiel medzi sponzoringom a darom

Je dôležité rozlišovať medzi sponzoringom a darom. Pri sponzoringu sponzor očakáva určitú protihodnotu, napríklad reklamu alebo propagáciu. Naopak, pri dare darca neočakáva žiadnu protihodnotu. Ak zmluva o sponzorstve nie je uzavretá v súlade so Zákonom o športe alebo klub/športovec neplní svoje povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, nejedná sa o sponzoring. Poskytnuté prostriedky sa následne preklasifikujú na dar, ktorý nie je daňovo uznaným výdavkom. Granty sú dobrovoľné príspevky na bežné alebo kapitálové účely, za ktoré ich darca alebo sponzor nezískava žiadnu protihodnotu - ani prospech, ani službu alebo tovar ako odplatu. Môžu byť poskytnuté vo forme finančnej, naturálnej alebo práva.

Príklad z praxe

Sponzor (obchodná spoločnosť) uzatvoril zmluvu o sponzorstve v športe podľa zákona o športe na obdobie od 1. 11. 2018 do 30. 9. 2019 na sumu 9 000 eur. V decembri 2018 použil sponzorovaný sumu 5 000 eur z poskytnutej sumy podľa účelu dohodnutého v zmluve o sponzorstve v športe (na úhradu nákladov na tréningové sústredenie športovca, na štartovné na turnajoch vrátane ubytovania a stravy). Potom táto suma bude daňovým výdavkom sponzora v roku 2018, ak sponzor vykáže za rok 2018 kladný základ dane.

Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad Sponzoringu

Sponzoring obcí a miest

Obce a mestá často riešia spolufinancovanie svojich aktivít (najmä kultúrnych a športových) s rôznymi subjektmi na báze sponzoringu. Ním sa obvykle myslí finančný alebo vecný príspevok s protihodnotou v podobe napr. zabezpečenia viditeľnosti značky alebo produktov sponzora. Pretože ide skoro vždy o prípady zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, budú sa sponzorské zmluvy medzi samosprávou a podnikateľom spravovať Obchodným zákonníkom (zákon č. 513/1991 Zb.), a to podľa jeho § 261 ods. 2. V tom prípade sa uplatní § 269 ods. 2, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

tags: #sponzoring #zmluva #finančný #dar #vzor