Šport ako sociálny fenomén a jeho spoločenská funkcia

Úvod

Šport predstavuje komplexný sociálny fenomén s rozsiahlym vplyvom na spoločnosť. Okrem priaznivých účinkov na zdravie a kondíciu jednotlivcov zohráva významnú úlohu v socializácii, budovaní komunity, podpore vlastenectva a medzinárodnej propagácii. V kontexte sociálnej práce a inklúzie sa šport ukazuje ako účinný nástroj na sebarealizáciu, zlepšenie imidžu a vytváranie sociálnych väzieb, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím.

Šport a sociálna práca

Jednou z modifikačných foriem sociálnej práce je šport a jeho telovýchovný proces. Šport a pravidelná tréningová práca je dôležitou výzvou pre človeka so zdravotným postihnutím. Aktívne športujúcich občanov so zdravotným postihnutím je stále viac. Táto aktivita vyrastá z pochopenia, presvedčenia o ich individuálnom a sociálnom konaní, je výsledkom sociálnej práce ako aj vedomej aktivity človeka. Vylúčenie zo spoločnosti sprevádza vždy depresia, ktorá narušuje ich životnú pohodu.

Sociálna práca v športe vychádza z osobných údajov klienta (telesná, psychická a sociálno-psychická dimenzia), jeho sociálnych pomerov (rodina, priatelia, škola, komunita, masmédia) a socializačnej situácie (trieda, športový klub, sociálny podporný systém a pod.). Sociálna práca rešpektuje zásadu sebavyjadrovania klienta, komunikácie, kritickej analýzy reality a smeruje k formovaniu zmyslu pre zodpovednosť za vlastný rozvoj, k osvojovaniu si morálneho kódexu a sociálneho správania, čo klient dobrovoľne prijíma.

Odborná činnosť, ktorá tvorí podstatu sociálnej práce je zameraná na aktívne ovplyvňovanie a riešenie primárnych asociálnych problémov. Jej cieľom je úspešná socializácia až inklúzia, dosahovanie prijateľného vzťahu medzi sociálnym prostredím a neadaptovanými osobami.

Športová skupina, resp. prostredie prebiehajúceho športového tréningu možno považovať za špecifické sociálne prostredie. Jeho morálne hľadiská sú neodmysliteľnou súčasťou všetkých športových činností, podobne ako akceptácia športovej etiky vo výchove a víťazstve.

Prečítajte si tiež: Šport a mladá generácia

Biela kniha o športe (2007) zdôrazňuje, že v športe by sa mal vyhradiť priestor tak, aby mohol byť v ňom rešpektovaný a podporovaný etický kódex, ako aj solidarita, aspekty ktoré sú nevyhnutné na zachovanie sociálnej úlohy športu. V sociálnej práci ide o riešenie primárnych sociálnych problémov jednotlivca a jej interakčná orientácia je priamo v teréne, teda aj v športovej organizácii.

Priateľstvo, rešpektovanie iných, zachovávanie športového ducha a morálne myslenie či správanie podporené športovou činnosťou sa prejavujú v sebarealizácii, sebapoznávaní, v sociálnej interakcii, či v osobnom úspechu.

Šport a osoby so zdravotným postihnutím

Šport má preukázateľný pozitívny vplyv na osoby so zdravotným postihnutím. Okrem zlepšenia fyzickej kondície a zdravia prispieva k ich psychickej pohode, sebadôvere a sociálnemu začleneniu. Zapojenie do športových aktivít im umožňuje prekonávať prekážky, dosahovať ciele a budovať si pozitívny imidž.

Problematika zdravotného postihnutia nie je v súčasnosti len inštitucionálne, ale aj pojmologicky veľmi fragmentovaná. Samostatný spôsob života je aj pre človeka so zdravotným postihnutím procesom vedomého sebazdokonaľovania, zvyšovania sebadôvery a emancipácie. Pretože vylúčenie zo spoločnosti sprevádza vždy depresia, ktorá narušuje ich životnú pohodu.

Kódex etiky športu, prístup trénera a osobného asistenta k športovcovi s telesným postihnutím vytvárajú prostredie, v ktorom môže dôjsť k sebarealizácii človeka, k zlepšovaniu jeho imidžu, dosahovaniu osobných cieľov, sebapoznávaniu a vytváraniu sociálnych väzieb.

Prečítajte si tiež: Študentský život: Čo sa skrýva za oponou?

Výsledkom dobrej sociálnej práce v športovej praxi je postupná zmena vzťahu človeka ku človeku. Prejavom je vzájomné porozumenie, pomoc, aj prinášanie obete, sociálne prežívania či spolužitie. V podobnom význame vnímajú funkciu športu športovci s telesným postihnutím.

V kontakte pri práci so športovcami so zdravotným postihnutím sa často môžeme stretnúť s tzv. paradoxom zdravotného postihnutia. Paradox zdravotného postihnutia sa prejavuje tak, že aj napriek skutočnosti, že občania so zdravotným postihnutím majú síce vážne obmedzenia pri realizácii bežných denných činností a plnení úloh, sú neraz vystavení aj diskriminácii, ale sami hovoria, že majú dobrú kvalitu života.

Športovec so zdravotným postihnutím sa postupne prispôsobuje na zvládanie športového zaťaženia. Ak príjme vzniknutú skutočnosť, je tolerantný, prispôsobivý, ale aj primerane sebavedomý, adekvátne sa vyrovnáva s nárokmi, ktoré sú na neho kladené. Ľudia so zdravotným postihnutím si často nevedia predstaviť silu, ktorú môžu dosiahnuť tým, že sa socializovali.

Človek sa otvára inému človeku, zrieka sa svojho blaha v prospech dobra pre iného. Takto by sme mohli aj charakterizovať prácu osobného asistenta, ktorý dokáže vytvoriť vhodné podmienky pre vozíčkara nielen v domácom živote, ale aj mimo vo vzdelávacej či športovej oblasti, podporovať jeho pozíciu ako užívateľa sociálnej situácie. Tieto atribúty sa prejavia najmä pri vyhľadávaní zmysluplnej činnosti, do ktorej rozhodne patrí šport a športový tréning.

Motívy k športu u osôb so zdravotným postihnutím

Výskumy ukazujú, že hlavnými motívmi pre zapojenie sa do športu u osôb so zdravotným postihnutím sú:

Prečítajte si tiež: Význam športu v spoločnosti

• Sebarealizácia
• Zlepšenie zdravotného stavu
• Zmysluplné využitie voľného času
• Možnosť sociálneho kontaktu

Na otázku: „Prečo ste sa rozhodli pre daný šport“, sme získali v 35% odpoveď pre možnosť sebarealizácie a v 26% odpovedí zaznela možnosť zlepšenia zdravotného stavu. Ale aj priateľstvo, relaxácia, nová inšpirácia boli podnetmi na športovú činnosť. Ale aj priateľstvo, relaxácia, nová inšpirácia boli podnetmi na športovú činnosť. Športovú činnosť vnímajú ako zmysluplné využitie voľného času a pre možnosť sociálneho kontaktu.

Z vyhodnotenia odpovedí sledovaných respondentov sme zistili, že motívom k zapojeniu sa do športovej činnosti bol v 49% fakt, že respondenti považovali za vhodné so svojím zdravotným stavom vykonávať šport. Aj keď dominanciou nebol sociálny aspekt športovania (iba 5% respondentov), šport patril pre nich medzi zaujímavé činnosti (38%) a bol vybraný aj na základe príkladu inej osoby.

Podpora osôb so zdravotným postihnutím v športe

Ľudsky, eticky, morálne, profesionálne je „povinnosť najbližších byť aj po úraze pri športovcovi”. Pri a po tréningoch, zápasoch, súťažiach, výhrach aj prehrách tréner, osobný asistent, priateľ pozná svojho človeka, ako znáša/l bolesť, úraz, prehru, stres, utrpenie, záťaž, výhru, radosť, zábavu, lásku, odmenu, peniaze, pôžitky. So zraneným športovcom sú títo ďalej spätí odborne, psychicky aj spirituálne, ľudsky. Do veľkej miery vedia predvídať reakciu traumatizovaného športovca. Ťažko traumatizovaný človek potrebuje sociálnu podporu, nádej, oporu.

Najbližší sú tí, ktorí stáli pri nich i stoja naďalej. Táto podpora je koncentrovaná najmä na psychickú podporu a spoluúčasť na športových podujatiach.

Uvedomujeme si, že úroveň resocializácie občanov so zdravotným postihnutím vychádza z úrovne vytvorených vzťahov s intaktnými športovcami, ktoré by sa mali formovať od útleho veku v rodinách, školách a v celej spoločnosti. Od procesu resocializácie závisí, v akej miere spoločnosť sprostredkuje a umožní prístup ku vzdelaniu, existujúcej kultúre, výdobytkom vedy a skúsenostiam ľudstva všetkým ľuďom so zdravotným postihnutím. Práve zásluhou procesu (re)socializácie môžu i vozíčkari zvnútorniť a prijať za vlastné kultúrne normy, tradície, i všetko to, čo je pre nich a aj spoločnosť hodnotné. K tomu je vhodné využiť sociálnu funkciu športu a najmä záujem postihnutých o šport.

Šport ako nástroj socializácie a inklúzie

Foldesi (1998) uvádza, že proces socializácie zahŕňa v sebe viacero faktorov ako je primárna socializácia, desocializácia, resocializácia a averzná socializácia. Vytváranie a prejav súdržnosti v sociálnej skupine je akási neviditeľná väzba, ktorá sa vytvára uplatňovaním noriem a hodnôt, duchom solidarity, kooperáciou pre prácu v skupine a pre skupinu. Jednotlivec má tendenciu vyhľadávať tých, ktorí sú blízki jeho mysleniu a konaniu. Ak do oblasti cieľov sociálnej práce patrí vyhľadávanie znevýhodnených ľudí, prevencia sociálnych problémov, zabezpečenie pomoci, tak tieto aspekty spĺňa šport.

Šport je nástrojom, pomocou ktorého sa dokážeme socializovať a vytvárať si svoje vlastné postavenie v spoločnosti.

Proces socializácie zahŕňa v sebe viacero faktorov ako je primárna socializácia, desocializácia, resocializácia a averzná socializácia.

Etické aspekty v športe

V etických kódexoch sa akcentuje to, čo by malo byť, avšak každodenná prax presviedča aj o iných prejavoch. Sociálne správanie má širokú škálu prejavu od vykorisťovania danej osoby až po výrazné obetavé správanie voči tejto osobe.

Aj keď sa prostredníctvom športu realizuje úspešne sociálna práca, často na úrovni vrcholového športu sa porušujú etické princípy a dochádza k prehlbovaniu sociálnych rozdielov. Pre rekreačný šport a najmä v rámci telovýchovného procesu v školách sa dôslednejšie žiada zachovávanie etických zásad. Kódex športovej etiky (2004) zdôrazňuje podporu fair play zo strany športujúceho či spoločnosti. Každá kultúra má svoju sociomravnú akceptovateľnosť, pričom morálny fenomén nie je možné vtesnať do žiadnych štandardov ako výkonové normy. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že minimálny etický kódex neznamená minimálnu morálku.

Bujnová (2006) uvádza, že spravodlivosť je najdôležitejšia mravná cnosť v spolunažívaní ľudí a je sprievodným javom slobody. Športová súťaž býva spravodlivou a jej výsledok je odrazom poctivého, uvedomelého tréningového procesu športovca. Morálna dimenzia v súčasnom vnímaní života vo vzťahu k sociálnej práci mala by mať posun od egocentrizmu k allocentrizmu, od egoistického k prosociálnemu a altruistickému správaniu.

Šport a ekonomika

Šport je významnou mierou prepojený vzájomnými vzťahmi aj s ekonomikou štátu. Tieto vzťahy majú viacero úrovní a často nie sú priame, ale skôr sprostredkované. Preto problematiku športu môžeme rozdeliť na viaceré celky navzájom prepojené a podmieňujúce sa.

Dostatočná pohybová aktivita a zdravý životný štýl obyvateľov krajiny sa prejaví vo fyzickej aj psychickej odolnosti, vo zvyšovaní výkonnosti a kondície. Takíto ľudia sú schopní pracovať viac a efektívnejšie, dokážu si dlhodobo udržať svoju pracovnú výkonnosť, sú odolnejší voči zraneniam a chorobám, a to aj vo vyššom seniorskom veku. Rovnako je nesporný pozitívny vplyv športu na cestovný ruch, najmä jeho zvýšenie počas konania veľkých športových podujatí , ale aj pri rekreačnom športe a vybraných športových aktivitách. Významným ekonomickým činiteľom sú aj stávky na jednotlivé zápasy, ktoré už dokážu v súčasnosti generovať obrovské tržby.

Faktory ovplyvňujúce šport

Technologická vyspelosť, nové finančné možnosti a ďalšie trendy ovplyvňujú každý aspekt života človeka vrátane športu. Každoročne sa posúva výkonnosť športovcov adaptujúcich sa na súčasné technologické vymoženosti, nové tréningové metódy, nové materiály, spánkové režimy a ďalšie prvky, ktoré sú postupne zakomponované v prípravách športovcov na tej najvyššej úrovni. Do celého kontextu je potrebné zaradiť aj problematiku motivácie športovcov. Túžba byť pohybovo aktívny, snaha vyniknúť, nasledovať svoj vzor. Byť súčasťou skupiny ľudí, ktorá zdieľa rovnaké záujmy, túžba stať sa bohatým a pod., ale aj zúčastnenie sa športovej aktivity vyvolané kombinovaním emócií a potrieb, medzi ktoré patria hlavne potreba fyzických aktivít, uznanie, prestíž, relax a oddych.

Športovec naráža aj na značné úskalie, ktoré šport, do veľkej miery, prevažne vrcholový, prináša. Aj v športe, ako jednej z dôležitých súčastí života spoločnosti, je v SR nedostatok financií, nielen na úrovni materiálneho vybavenia, ale aj na úrovni personálneho zabezpečenia, od základných až po vrcholové športy. Financovanie športu je všade vo svete závislé od viacerých faktorov objektívnych aj subjektívnych.

Šport a kultúra

Šport je sociálno-kultúrny fenomén ktorý spája pohyb so zdravím, zdravie s efektivitou a produktivitou. Tie sú zas podmienkou ekonomiky a spokojného života.

Šport je významná spoločenská činnosť, ktorá zvyšuje kvalitu života predovšetkým v oblasti zdravia, tak fyzického, ako aj psychického. Vieme, že prispieva aj vo výchove k vôľovým vlastnostiam, k vlastenectvu, na reprezentačnej úrovni maximálne efektívne umožňuje medzinárodnú propagáciu, zabezpečuje prácu pre desiatky tisíc ľudí. Patrí do sféry kultúry , tak ako aj umenie, vzdelávanie a všetky činnosti, ktoré vedú človeka k ľudskosti - kultúrnosti.

Olympizmus usiluje o vytvorenie spôsobu života založeného na radosti z vynaloženého úsilia, na výchovnej hodnote dobrého príkladu a na rešpektovaní univerzálnych základných etických princípov. Pojem šport má svoj pôvod pravdepodobne v latinskom „deportare“ znamenajúcom „baviť sa“. Zámernou pohybovou činnosťou sa formuje, kultivuje, čiže skultúrňuje krása tela a pohybu. Vrcholné športové súťaže a výkony poskytujú divákom kultúrne a umelecké zážitky, takže sa dá hovoriť o športovej subkultúre telesnej kultúry. Do športu zahŕňame aj umelecké diela (výtvarné, hudobné, literárne) so športovou tematikou, ako aj športovú architektúru a dizajn. Šport, rovnako ako umenie, plní aj estetické funkcie.

tags: #sport #ako #socialny #fenomen #a #jeho