
Šport je neoddeliteľnou súčasťou modernej spoločnosti. Ako sociálny fenomén presahuje rámec fyzickej aktivity a nadobúda širší spoločenský, ekonomický a kultúrny význam. Tento článok sa zameriava na definíciu športu ako sociálneho fenoménu a na jeho rôzne aspekty a vplyvy.
Šport sprevádza človeka počas celého života, v aktívnej aj pasívnej forme. Pôsobí na zdravie, buduje hodnoty a ovplyvňuje spoločenské väzby. Moderný pohľad na šport už nezahŕňa len fyzickú aktivitu, ale aj jeho hospodársky, ekonomický a sociálny prínos.
Šport je oblasť ľudskej činnosti, o ktorú sa občania intenzívne zaujímajú a ktorá má veľký potenciál spájať ich a oslovovať všetkých bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod. Šport je bezpochyby sociálny fenomén. Je oblasťou ľudskej činnosti, ktorá má veľký potenciál spájať ľudí bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod.
Šport má svoje špecifické črty, ktoré ho odlišujú od iných oblastí spoločenského života. Judikatúra európskych súdnych orgánov a rozhodnutia Európskej komisie poukazujú na to, že špecifickosť športu je uznaná a zohľadňovaná. Táto špecifickosť sa prejavuje v:
Právny poriadok normuje spoločensko-právne vzťahy spôsobom, ktorý pre podmienky športu nie je vždy akceptovateľný. Preto existuje odôvodnenie pre existenciu rozdielností a právna aprobácia jej existencie. Základným východiskom v podmienkach Európskej únie je čl. 165 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý uvádza, že Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.
Prečítajte si tiež: Spoločenská funkcia športu
Na Slovensku upravuje šport Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe, ktorý ustanovuje rozsah svojej pôsobnosti a upravuje:
Zákon o športe definuje verejný záujem v športe ako:
Snaha prepojiť fenomén športu a verejný záujem je prirodzená, keďže šport plní aj spoločenské úlohy (sociálne, zdravotné, výchovné, ekonomické, hospodárske).
Zákon definuje základné pojmy, ktoré tvoria pojmologický rámec celého návrhu zákona. Šport zahŕňa všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach.
Zákon zavádza definíciu „uznaného športu‟, pričom financovanie športu z verejných zdrojov bude možné iba ak pôjde o uznaný šport. Za autoritu, ktorá uznáva konkrétnu fyzickú aktivitu za šport, zákonodarca zvolil Medzinárodný olympijský výbor, Medzinárodný paralympijský výbor, Medzinárodný výbor športu pre nepočujúcich, Medzinárodné hnutie špeciálnych olympiád a medzinárodnú organizáciu SportAccord.
Prečítajte si tiež: Šport a mladá generácia
Zákon rozlišuje rôzne formy športu, ako napríklad:
Integrita športu je definovaná ako princípy zaručujúce prirodzenú neistotu a nepredvídateľnosť priebehu a výsledku súťaže a rovnaké pravidlá a podmienky pre účastníkov súťaže pred začiatkom a počas celého priebehu súťaže.
Športová činnosť zahŕňa vykonávanie, organizovanie, riadenie, správu, podporu alebo rozvoj športu.
Súťažou je organizované vykonávanie športu v súlade s pravidlami ustanovenými športovou organizáciou, ktorého cieľom je dosiahnutie športového výsledku alebo porovnanie športového výkonu. Pravidlá súťaže definuje zákon o športe ako pravidlá pre konkrétnu súťaž určené jej organizátorom, ktorých súčasťou sú najmä podmienky účasti jednotlivcov alebo družstiev v súťaži, športové pravidlá, podľa ktorých sa bude súťažiť a spôsob riešenia sporov vzniknutých v súvislosti s účasťou na súťaži.
Športový zväz je športová organizácia, ktorá je občianskym združením, združujúca iné športové organizácie, športovcov a športových odborníkov.
Prečítajte si tiež: Študentský život: Čo sa skrýva za oponou?
Príslušnosť k športovej organizácii vzniká zo zákona na základe skutočností, ktoré zákon taxatívne uvádza. Na základe tejto príslušnosti môže napr. športová organizácia vykonávať nad jej členmi disciplinárnu právomoc.
Šport je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s mikro, ako aj makroekonomickým dosahom, ktorý môže prispieť k napĺňaniu cieľov rastu a vytvárania nových pracovných miest. Šport môže slúžiť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest alebo rozvoja vidieka. Šport napomáha aj rozvoju cestovného ruchu a stimuluje modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení.
Šport má výrazné sociálne, sociologické, psychologické, etické a spoločenské vplyvy na jednotlivca ako na základnú jednotku ľudskej, občianskej spoločnosti. Šport môže pomáhať prekonávať sociálne a spoločenské rozdiely medzi jednotlivcami, môže byť prostriedkom prekonávania negatívnych dopadov telesného, zmyslového, mentálneho, duševného či iného znevýhodnenia. Šport ako fenomén môže plniť funkcie prevýchovy, integrácie do spoločnosti či pozitívneho sociálneho formovania jednotlivca. Šport vytvára dôležité hodnoty, akými sú kolektívny duch, solidarita, tolerancia a zmysel pre fair - play, ktoré prispievajú k osobnostnému vývoju a naplneniu jednotlivca či spoločenských skupín. Šport podporuje aktívnu účasť občanov v spoločnosti a tým napomáha posilňovať aktívne občianstvo. Zlepšovanie úrovne verejného zdravia prostredníctvom vykonávania telesnej aktivity je jasným dôkazom pozitívneho pôsobenia športu na život každého jedného člena občianskej spoločnosti.
Aj napriek pozitívnym prínosom, šport má aj svoje negatívne stránky, ako napríklad profesionalizácia, komerčný tlak, zneužívanie mladých športovcov, doping, rasizmus, násilie, korupcia alebo pranie špinavých peňazí.