
Omeškanie dlžníka je v obchodnom práve dôležitý inštitút, ktorý upravuje situácie, keď dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas. Tento článok podrobne analyzuje podmienky, za ktorých nastáva omeškanie dlžníka, ako aj právne dôsledky, ktoré z toho vyplývajú, s ohľadom na aktuálnu slovenskú legislatívu.
Právna úprava omeškania dlžníka v obchodnom práve vychádza predovšetkým z Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Dôležitou zmenou bola transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá viedla k novelizácii Obchodného zákonníka zákonom č. 9/2013 Z. z. a k vydaniu nového nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Tieto zmeny mali za cieľ zosúladiť slovenskú legislatívu s európskymi štandardmi a zabezpečiť efektívnejšiu ochranu veriteľov.
Podľa Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Osobitná úprava platí pre peňažné záväzky. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom.
Novelizovaný Obchodný zákonník obmedzuje zmluvnú lehotu na splatnosť záväzkov na 60 dní. Táto lehota začína plynúť od doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa, ktorou požaduje zaplatenie, alebo odo dňa, kedy veriteľ plnil (a to podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr). Dlhšia doba splatnosti ako 60 dní je možná, ak to nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa a ak to nemožno považovať za nekalú zmluvnú podmienku.
Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak meškáte so splátkou?
V prípade, ak je dlžníkom subjekt verejného práva (orgány územnej samosprávy a štátnej správy), platí prísnejšia lehota splatnosti, a to 30 dní.
Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať:
Veriteľ má právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Od 1. februára 2013 platí pre obchodné záväzkové vzťahy nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z., ktoré stanovuje dva spôsoby výpočtu úrokov z omeškania:
Veriteľ si môže zvoliť len jeden z týchto režimov a nemôže ich kombinovať.
Prečítajte si tiež: Omeškanie predávajúceho: Kúpna zmluva
Pri uplatnení úrokov z omeškania je potrebné zohľadniť prechodné ustanovenie § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Novela Obchodného zákonníka zaviedla nový pojem - paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Táto náhrada predstavuje náhradu tzv. "nákladov vymáhania". Výška paušálnej náhrady je stanovená na 40 EUR. Paušálna náhrada sa neuplatní, ak ide o záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.
Veriteľ má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku omeškania dlžníka. Dlžník sa zbaví zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že omeškanie nezavinil.
Ustanovenia § 369d Obchodného zákonníka zakazujú nekalé zmluvné podmienky a nekalú obchodnú prax. Nekalou je taká podmienka alebo prax, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod. Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax, budú rozhodujúce všetky okolnosti prípadu. Zákon nedefinuje pojem "spravodlivý dôvod", preto je možné predpokladať problémy pri výklade tohto pojmu.
Veriteľ má niekoľko možností, ako postupovať pri omeškaní dlžníka:
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na dôsledky omeškania platby
Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Súd nemôže zmluvnú pokutu odpustiť, môže ju len znížiť a to iba za podmienky, že táto je neprimerane vysoká. Súd však môže zmluvnú pokutu nepriznať celkom pri aplikácii ust. § 3 odst. 1 OZ, ak dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi.
Ručenie je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že mu uhradí určitý záväzok, napríklad vráti poskytnutú pôžičku, pokiaľ tento záväzok nebude riadne splnený dlžníkom.
Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ sa môže domáhať jeho splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas.