
Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) predstavuje aktuálny a komplexný problém v slovenskom školstve. Tento článok sa zaoberá problematikou zlého správania žiakov so SZP a kľúčovou úlohou, ktorú zohráva sociálny pedagóg pri riešení týchto problémov. Analyzuje príčiny problémového správania, možnosti intervencie a sociálno-výchovnej práce sociálnych pedagógov v spolupráci s triednymi učiteľmi. V článku sa opierame o existujúce teoretické štúdie a empirické výskumy, ako aj o vlastný výskum zameraný na názory triednych učiteľov.
Žiaci zo SZP čelia v školskom prostredí mnohým výzvam, ktoré sa odzrkadľujú v ich správaní a vzdelávacích výsledkoch. Medzi najčastejšie problémy patria:
Tieto problémy sú obzvlášť výrazné v regiónoch so zvýšeným zastúpením rómskeho obyvateľstva žijúceho v neprimeraných sociálno-ekonomických podmienkach. Navyše, štúdie PISA poukazujú na to, že vzdelanostná úroveň žiakov na Slovensku je pod priemerom OECD a je silne ovplyvnená sociálno-ekonomickým zázemím rodiny.
Cieľom inkluzívneho vzdelávania je umožniť všetkým žiakom, vrátane tých zo SZP, rozvíjať svoje schopnosti v maximálnej možnej miere spoločne s ostatnými žiakmi. Inklúzia sa chápe ako normalita, ktorá akceptuje heterogenitu a špeciálne potreby všetkých detí.
Podľa školského zákona sa výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo SZP uskutočňuje s využitím špecifických metód a foriem, ako sú individuálne vzdelávacie programy, úprava organizácie výchovy a vzdelávania, úprava prostredia a využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania. Špecifickým cieľom je dosiahnuť primeraný rozvoj schopností prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov vyplývajúcich zo sociálneho znevýhodnenia.
Prečítajte si tiež: Cestovanie dôchodcov v MHD
V inkluzívnom vzdelávaní sa kladie dôraz na:
Sociálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu pri podpore žiakov zo SZP a pri riešení problémov s ich správaním. Je odborníkom na prevenciu, poradenstvo, profylaxiu a intervenciu pre žiakov, rodičov a učiteľov. Jeho činnosť je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce na školách.
Sociálny pedagóg pristupuje k žiakom individuálne a uplatňuje rôzne metódy sociálneho poradenstva, ako sú metódy konfrontácie a sebakontrolné techniky, modelovanie, hranie rolí, posilnenie vlastnej kompetencie a kompenzácia nevhodných podnetov.
V školách je ťažiskovo zastúpená najmä primárna a sekundárna prevencia, ale nie je vylúčená ani terciárna prevencia v prípadoch pred a po umiestnení žiakov do špeciálnych výchovných zariadení. Preventívno-výchovné pôsobenie sociálneho pedagóga zahŕňa odborné vzdelávacie aktivity informatívneho charakteru, jednorazové alebo krátkodobé aktivity (besedy a prednášky na rôzne témy) a dlhodobú a systematickú prácu so žiakmi prostredníctvom preventívnych programov.
Medzi formy sociálno-výchovnej práce so skupinou sa zaraďujú prednášky, besedy, zážitkové aktivity, ktoré môžu byť súčasťou vyučovacieho procesu. V rámci sekundárnej prevencie sa jedná o prácu s problémovou triedou a poradenskými skupinami (v školách alebo centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie).
Prečítajte si tiež: Seniori a ich nákupné preferencie
Sociálno-pedagogická diagnostika smeruje k odhaleniu etiológie problému. Vyžaduje si poznať základné metodologické postupy od začiatku realizácie až po interpretáciu. Diagnostika skupiny odhalí problémy, ktoré sa v triede vyskytujú, správanie jednotlivých žiakov a vytvorí celkový obraz o danej skupine. Sociálny pedagóg najčastejšie realizuje diagnostiku triedy, skupiny, ktoré sú určené na odhalenie určitých javov, ako prognóza vývoja skupiny alebo zisťovanie atmosféry v triede. Pre zisťovanie situácie v rodine využíva sociálno-pedagogickú kazuistiku rodinného prostredia. Metóda pomáha odhaliť situácia v rodinnom prostredí.
Výskum zameraný na názory triednych učiteľov základných škôl, ktorí majú vo svojej triede žiakov pochádzajúcich zo SZP, priniesol nasledovné zistenia:
Z výskumu možno konštatovať, že u žiakov pochádzajúcich zo SZP sa vyskytuje agresívne správanie, šikanovanie, slovné napádanie učiteľov. Uvedené javy sú multifaktorálne determinované, na čo upozorňujú viacerí autori. Ide o zlé rodinné zázemie, nedostatočné hygienické návyky, špecifické poruchy vývinu, odlišnú hodnotovú orientáciu vyplývajúcu z rodinného prostredia žiakov, odlišnú kultúru žiakov zo SZP. Málo podnetné prostredie, nesprávne výchovné vzory, nedostatočná motivácia k vzdelaniu sa odzrkadľuje na postavení žiaka v edukačnom procese.
V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. V súčasnosti sa so zvyšujúcimi problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno - patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná.
V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Aktuálne trendy v nákupe seniorov
Pre zabezpečenie adekvátneho procesu inklúzie v školách je potrebné rešpektovať všetky požiadavky a zohľadňovať rôzne faktory, ako sú etnická a náboženská príslušnosť, zdravotný stav, špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, rodinná výchova, kultúra a sociálne zázemie. Na motiváciu žiakov v školskom prostredí je potrebný tím odborníkov a spolupráca triedneho učiteľa so sociálnym pedagógom.
Medzi kľúčové odporúčania patria: