Zlé správanie žiakov a úloha sociálneho pedagóga: Výskum

Úvod

Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) predstavuje aktuálny a komplexný problém v slovenskom školstve. Tento článok sa zaoberá problematikou zlého správania žiakov so SZP a kľúčovou úlohou, ktorú zohráva sociálny pedagóg pri riešení týchto problémov. Analyzuje príčiny problémového správania, možnosti intervencie a sociálno-výchovnej práce sociálnych pedagógov v spolupráci s triednymi učiteľmi. V článku sa opierame o existujúce teoretické štúdie a empirické výskumy, ako aj o vlastný výskum zameraný na názory triednych učiteľov.

Problémy žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

Žiaci zo SZP čelia v školskom prostredí mnohým výzvam, ktoré sa odzrkadľujú v ich správaní a vzdelávacích výsledkoch. Medzi najčastejšie problémy patria:

• Preraďovanie žiakov do špeciálnych škôl.
• Nedostatočná školská dochádzka.
• Neuspokojivé vzdelávacie výsledky.
• Ukončenie školskej dochádzky v nižšom ročníku.

Tieto problémy sú obzvlášť výrazné v regiónoch so zvýšeným zastúpením rómskeho obyvateľstva žijúceho v neprimeraných sociálno-ekonomických podmienkach. Navyše, štúdie PISA poukazujú na to, že vzdelanostná úroveň žiakov na Slovensku je pod priemerom OECD a je silne ovplyvnená sociálno-ekonomickým zázemím rodiny.

Inkluzívne vzdelávanie ako riešenie

Cieľom inkluzívneho vzdelávania je umožniť všetkým žiakom, vrátane tých zo SZP, rozvíjať svoje schopnosti v maximálnej možnej miere spoločne s ostatnými žiakmi. Inklúzia sa chápe ako normalita, ktorá akceptuje heterogenitu a špeciálne potreby všetkých detí.

Podľa školského zákona sa výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo SZP uskutočňuje s využitím špecifických metód a foriem, ako sú individuálne vzdelávacie programy, úprava organizácie výchovy a vzdelávania, úprava prostredia a využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania. Špecifickým cieľom je dosiahnuť primeraný rozvoj schopností prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov vyplývajúcich zo sociálneho znevýhodnenia.

Prečítajte si tiež: Cestovanie dôchodcov v MHD

V inkluzívnom vzdelávaní sa kladie dôraz na:

• Vytvorenie inkluzívnych tímov zložených z pedagogických a odborných zamestnancov.
• Podporu efektívnej spolupráce medzi pedagógmi, odbornými zamestnancami a rodičmi žiakov.
• Skvalitnenie profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
• Zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a zlepšenie výsledkov a kompetencií detí a žiakov.

Úloha sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu pri podpore žiakov zo SZP a pri riešení problémov s ich správaním. Je odborníkom na prevenciu, poradenstvo, profylaxiu a intervenciu pre žiakov, rodičov a učiteľov. Jeho činnosť je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce na školách.

Oblasti pôsobenia sociálneho pedagóga

• Prevencia: Identifikácia rizík a realizácia preventívnych programov zameraných na predchádzanie problémovému správaniu, závislostiam a iným sociálno-patologickým javom.
• Intervencia: Poskytovanie individuálneho a skupinového poradenstva žiakom s problémami v správaní, riešenie konfliktov, pomoc pri zvládaní ťažkých životných situácií.
• Poradenstvo: Poskytovanie poradenstva žiakom, rodičom a učiteľom v oblasti výchovy, vzdelávania a sociálnych problémov.
• Diagnostika: Realizácia sociálno-pedagogickej diagnostiky zameranej na odhalenie príčin problémového správania a identifikáciu potrieb žiakov.
• Spolupráca: Spolupráca s triednymi učiteľmi, odbornými zamestnancami školy, rodičmi, a ďalšími inštitúciami (napr. centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).
• Administratíva: Zabezpečovanie administratívnych činností spojených so sociálno-výchovnou prácou.

Sociálny pedagóg pristupuje k žiakom individuálne a uplatňuje rôzne metódy sociálneho poradenstva, ako sú metódy konfrontácie a sebakontrolné techniky, modelovanie, hranie rolí, posilnenie vlastnej kompetencie a kompenzácia nevhodných podnetov.

Prevencia problémového správania

V školách je ťažiskovo zastúpená najmä primárna a sekundárna prevencia, ale nie je vylúčená ani terciárna prevencia v prípadoch pred a po umiestnení žiakov do špeciálnych výchovných zariadení. Preventívno-výchovné pôsobenie sociálneho pedagóga zahŕňa odborné vzdelávacie aktivity informatívneho charakteru, jednorazové alebo krátkodobé aktivity (besedy a prednášky na rôzne témy) a dlhodobú a systematickú prácu so žiakmi prostredníctvom preventívnych programov.

Medzi formy sociálno-výchovnej práce so skupinou sa zaraďujú prednášky, besedy, zážitkové aktivity, ktoré môžu byť súčasťou vyučovacieho procesu. V rámci sekundárnej prevencie sa jedná o prácu s problémovou triedou a poradenskými skupinami (v školách alebo centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie).

Prečítajte si tiež: Seniori a ich nákupné preferencie

Sociálno-pedagogická diagnostika

Sociálno-pedagogická diagnostika smeruje k odhaleniu etiológie problému. Vyžaduje si poznať základné metodologické postupy od začiatku realizácie až po interpretáciu. Diagnostika skupiny odhalí problémy, ktoré sa v triede vyskytujú, správanie jednotlivých žiakov a vytvorí celkový obraz o danej skupine. Sociálny pedagóg najčastejšie realizuje diagnostiku triedy, skupiny, ktoré sú určené na odhalenie určitých javov, ako prognóza vývoja skupiny alebo zisťovanie atmosféry v triede. Pre zisťovanie situácie v rodine využíva sociálno-pedagogickú kazuistiku rodinného prostredia. Metóda pomáha odhaliť situácia v rodinnom prostredí.

Výskumné zistenia

Výskum zameraný na názory triednych učiteľov základných škôl, ktorí majú vo svojej triede žiakov pochádzajúcich zo SZP, priniesol nasledovné zistenia:

• Medzi najčastejšie príčiny vzniku problémov u žiakov zo SZP patrí zlé rodinné zázemie, nedostatočná hygiena a špecifické poruchy vývinu (problémy v správaní, vo vzťahoch so spolužiakmi, pedagógmi, asociálnymi prejavmi, závislosťami).
• Sociálni pedagógovia uviedli, že nemajú problémy so spoluprácou s rodinami žiakov zo SZP, s výnimkou patologických rodín. Niektoré rodiny sú ochotnejšie a chcú spolupracovať, keď sa dozvedia, že ich deti majú problém.
• Triedni učitelia sa najčastejšie snažia riešiť problémovú situáciu individuálnymi rozhovormi so žiakmi a rodičmi.
• U žiakov pochádzajúcich zo SZP sa často vyskytuje agresívne správanie, šikanovanie a slovné napádanie učiteľov.

Príčiny problémového správania

Z výskumu možno konštatovať, že u žiakov pochádzajúcich zo SZP sa vyskytuje agresívne správanie, šikanovanie, slovné napádanie učiteľov. Uvedené javy sú multifaktorálne determinované, na čo upozorňujú viacerí autori. Ide o zlé rodinné zázemie, nedostatočné hygienické návyky, špecifické poruchy vývinu, odlišnú hodnotovú orientáciu vyplývajúcu z rodinného prostredia žiakov, odlišnú kultúru žiakov zo SZP. Málo podnetné prostredie, nesprávne výchovné vzory, nedostatočná motivácia k vzdelaniu sa odzrkadľuje na postavení žiaka v edukačnom procese.

Význam sociálneho pedagóga v slovenskom kontexte

V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. V súčasnosti sa so zvyšujúcimi problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno - patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná.

Legislatívny rámec

V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Aktuálne trendy v nákupe seniorov

Odporúčania pre zlepšenie situácie

Pre zabezpečenie adekvátneho procesu inklúzie v školách je potrebné rešpektovať všetky požiadavky a zohľadňovať rôzne faktory, ako sú etnická a náboženská príslušnosť, zdravotný stav, špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, rodinná výchova, kultúra a sociálne zázemie. Na motiváciu žiakov v školskom prostredí je potrebný tím odborníkov a spolupráca triedneho učiteľa so sociálnym pedagógom.

Medzi kľúčové odporúčania patria:

• Zabezpečiť kontinuitu projektových aktivít a personálnu podporu inklúzie zamestnávaním odborných zamestnancov.
• Realizovať depistážne screeningové vyšetrenia v materských školách a zabezpečiť individuálnu stimuláciu detí.
• Pokračovať vo vytváraní inkluzívnych tímov v materských aj základných školách.
• Realizovať programy kontinuálneho vzdelávania, ktoré by rozvíjali schopnosti učiteľov v individualizácii vyučovania a hodnotenia.
• Vytvoriť a overiť metodiky pre prácu školských psychológov, školských špeciálnych pedagógov a školských sociálnych pedagógov.
• Podporovať sieťovanie škôl a školských poradenských zariadení.
• Zavádzať supervíziu pre odborných zamestnancov zo strany školských poradenských zariadení.
• Propagovať postavenie a kompetencie odborných zamestnancov v odbornej verejnosti, vo vzťahu k iným inštitúciám a aj medzi rodičmi žiakov.

tags: #zlé #správanie #žiakov #a #úloha #sociálneho