Spravodlivosť dôchodkového systému na Slovensku: Výzvy a riešenia v kontexte demografických zmien

Slovenský dôchodkový systém stojí pred náročnými výzvami. Starnutie populácie, nízka pôrodnosť a klesajúci počet pracujúcich predstavujú vážne problémy pre jeho dlhodobú udržateľnosť. Tento článok sa zameriava na komplexnú analýzu súčasného stavu dôchodkového systému na Slovensku, porovnáva ho s inými európskymi krajinami a navrhuje možné riešenia na zabezpečenie spravodlivého a udržateľného dôchodkového systému pre budúce generácie.

Úvod do problematiky

Dôchodkový systém na Slovensku čelí vážnym trhlinám. Primárnym problémom je demografický vývoj, konkrétne starnutie populácie a nízka pôrodnosť. Minulý rok sa narodilo o 10 tisíc detí menej ako pred štyrmi rokmi. Pre porovnanie, v 70-tych rokoch počas baby boomu sa ročne rodilo okolo 100 tisíc detí, kým v minulom roku to bolo len 46 tisíc, čo predstavuje takmer 5% medziročný pokles a najnižší ročný počet narodených detí v histórii samostatného Slovenska. Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií, ktorý bol podporený aj 13. dôchodkami, a zároveň druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu v EÚ, je starnutie populácie problém, ktorý budú musieť politici časom vyriešiť.

Možnosti riešenia

Riešenia tohto problému sú rôzne. Slovensko bude musieť zvážiť zníženie alebo zrušenie niektorých dôchodkov, zvýšenie sociálnych odvodov, šetrenie v iných oblastiach, prijatie väčšieho počtu prisťahovalcov na zvýšenie počtu pracujúcich alebo zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Budúce vlády budú musieť prijať tzv. "nepopulárne opatrenia". Starnutie populácie a zvyšovanie veku odchodu do dôchodku nie je len slovenský problém, ale týka sa celej Európy.

Európsky kontext a trendy

Mnohé krajiny v Európe už začali implementovať reformy zamerané na zvýšenie veku odchodu do dôchodku. OECD predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ bude v roku 2060 67 rokov, pričom niektoré krajiny budú atakovať 70 rokov a viac. Dánsko napríklad plánuje zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 70 rokov už do roku 2040. Dôchodkový vek sa tam zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok už od roku 2006.

Zástancovia zvyšovania dôchodkového veku argumentujú, že by sa znížila celková suma vyplácaných dôchodkov, zvýšil by sa podiel ekonomicky aktívnych ľudí aj vo vyššom veku, čo by posilnilo príjmy z daní a sociálnych odvodov, a dlhší pracovný vek by ľuďom poskytol viac času na tvorbu vlastného dôchodkového zabezpečenia.

Prečítajte si tiež: Sociálna spravodlivosť a Marx

Dôchodkový vek na Slovensku a v Európe

V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Česká republika plánuje postupne zvyšovať dôchodkový vek do roku 2050 na 67 rokov. Vo väčšine krajín existujú rozdiely medzi pohlaviami v odchode do dôchodku, no OECD predpokladá, že do roku 2060 sa tieto rozdiely v Európe takmer vytratia.

Demografické výzvy a ich dopad

Budeme sa pravdepodobne dožívať viac, no aj tak vymierame. To je všeobecný problém, no v spojení s veľmi štedrým dôchodkovým systémom je to až alarmujúce. Kým prírodzený úbytok obyvateľstva trápi v podstate celú Európsku uniu, vo väčšine členských štátov populácia raste vďaka prílevu cudzincov. To je však vo veľkom kontraste s našou malebnou krajinou. Podľa Eurostatu je Slovensko, rovnako aj so svojimi susedmi Poľskom a Maďarskom, jednou z 8 krajín, v ktorých minuloročný pokles obyvateľov bol väčší ako prílev cudzincov.

Súčasný dôchodkový systém na Slovensku funguje na princípe priebežného financovania, kde pracujúci odvádzajú odvody do prvého piliera, z ktorého sa vyplácajú dôchodky súčasným seniorom. Kedysi tento systém fungoval, pretože na jedného dôchodcu ešte v roku 2005 pripadalo 5 pracujúcich, dnes sú to iba dvaja.

Miera náhrady mzdy a udržateľnosť systému

Priemerný dôchodok na Slovensku sa pritom od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur. Slováci síce majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku v porovnaní s inými členskými krajinami. Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%, čo je spolu s Maďarskom na 5. mieste v EÚ. Otázka je, či si takéto štedré dôchodky vzhľadom na nepriaznivý vývoj demografie a problémom v ekonomike môžeme dovoliť, a to aj napriek tomu, že sa nám bude výrazne zvyšovať vek odchodu do dôchodku.

Podľa viacerých analytikov sa na základe súčasného trendu pracovná sila do roku 2035 zmenší o 7%, čo znamená, že práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako v súčasnosti. Pomer pracujúceho človeka na jedného poberateľa dôchodku sa tak dostane do fázy, kedy sa systém s veľkou pravdepodobnosťou zrúti.

Prečítajte si tiež: Spravodlivosť a sociálny aspekt zdanenia

Ďalším problémom sú tzv. husákové deti, populačne silné ročníky, ktoré čoskoro začnú poberať dôchodky. Podľa Eurostatu počet obyvateľov starších ako 64 rokov vzrastie do roku 2035 až o 20%. Už dnes je deficit sociálnej poistovne 3 miliardy eur.

Ekonomický kontext a prognózy

Vyšší hospodársky rast by pomohol, keďže pracujúci ľudia by odvádzali viac skrz odvody, no ten sa aj tým, že sa zvýšili odvody do sociálnej poistovne zabrzdil. OECD nedávno výrazne zhoršila slovenskú prognózu tohto ročného rastu ekonomiky. V aktuálnom výhľade to už je iba 1,4%, deficit verejných financí je na úrovni 5,3%.

Prečítajte si tiež: Systém dôchodkového poistenia

tags: #spravodlivosť #dôchodkový #systém #Slovensko