Sprostredkovateľská Zmluva: Všetko, čo potrebujete vedieť

Sprostredkovateľská zmluva je dôležitý právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, čo sprostredkovateľská zmluva je, aké sú jej náležitosti, aké typy sprostredkovania existujú a na čo si dať pozor pri jej uzatváraní.

Úvod do sprostredkovateľskej zmluvy

Zmluva je najčastejšie sa vyskytujúci právny úkon, obvykle dvojstranný, výnimočne aj viacstranný, spočívajúci na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy vznikajú medzi zmluvnými stranami, a v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu.

Čo je sprostredkovateľská zmluva?

Sprostredkovateľská zmluva je upravená v Občianskom zákonníku (§ 774 - § 777) a zaraďuje sa medzi obstarávateľské zmluvy. Ide o zmluvu, ktorou sa jedna strana (záujemca) zaväzuje zaplatiť druhej strane (sprostredkovateľovi) odmenu za to, že sprostredkovateľ vyvinie úsilie smerujúce k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou.

Právny základ sprostredkovateľskej zmluvy

Zmluva o sprostredkovaní predstavuje samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorý je upravený v ustanoveniach § 642 až § 651 Obchodného zákonníka. Zmluvnými stranami sú sprostredkovateľ a záujemca. Jej podstatou je, že sprostredkovateľ bude vykonávať určitú činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť určitú zmluvu, napr. kúpnu, alebo nájomnú s treťou osobou. Sprostredkovateľovi patrí za vyvíjanie tejto činnosti odmena.

Rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a sprostredkovateľskou zmluvou

Náš právny poriadok však pozná okrem zmluvy o sprostredkovaní aj sprostredkovateľskú zmluvu. Aký je rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a sprostredkovateľskou zmluvou? Zmluva o sprostredkovaní je samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorú uzatvárajú dvaja podnikatelia, ak chce záujemca využiť služby sprostredkovateľa za účelom uzatvorenia zmluvy s treťou osobou. Záujemcom aj sprostredkovateľom je podnikateľ. Naproti tomu, sprostredkovateľská zmluva je typom občianskej zmluvy, ktorá je upravená v ustanoveniach § 774 až § 777 Občianskeho zákonníka. Jej podstatou je tiež obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu s treťou osobou, za čo sprostredkovateľovi patrí odmena. Sprostredkovateľskú zmluvu však uzatvárajú dve fyzické osoby, nepodnikatelia. Tí si však môžu vybrať a môžu uzatvoriť namiesto sprostredkovateľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Podnikatelia si však vybrať nemôžu a môžu uzatvoriť len zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Rovnako v prípade, ak zmluvu uzatvára podnikateľ s fyzickou osobou, uzatvárajú spravidla sprostredkovateľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka. Môžu sa však dohodnúť, že uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka.

Prečítajte si tiež: Opatrovateľská zmluva: Podrobný sprievodca

Od toho, či je zmluva uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, sa odvíjajú aj ďalšie záležitosti, napr. náhrada škody, premlčanie práva a pod.

Rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a zmluvou o obchodnom zastúpení

Zmluva o obchodnom zastúpení predstavuje ďalší samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorá je veľmi podobná čo do obsahu so zmluvou o sprostredkovaní. Aký je rozdiel medzi týmito zmluvami?

Pri zmluve o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca zaväzuje vyvíjať pre zastúpenú osobu činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpenej osoby a na jeho účet. Znie to veľmi podobne ako zmluva o sprostredkovaní. Pri zmluve o obchodnom zastúpení však ide o komplex činností vykonávaných v mene zastúpeného a na jeho účet, čo je odlišné od zmluvy o sprostredkovaní. Rozdiel medzi týmito zmluvami si ukážeme na nasledovnom príklade.

Príklad na rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a zmluvou o obchodnom zastúpení

Developer je záujemca, ktorý má záujem predať nehnuteľnosť tretej osobe. Realitná kancelária je sprostredkovateľ, ktorý vyvíja činnosť pre záujemcu, aby tretia osoba kúpila nehnuteľnosť. Ak uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní, tak realitná kancelária len vyhľadáva tretiu osobu, ktorá má záujem kúpiť nehnuteľnosť. Kúpnu zmluvu však už uzatvára záujemca (developer) s treťou osobou. Ak by však developer uzatvoril s realitnou kanceláriou zmluvu o obchodnom zastúpení, môže samotná realitná kancelária uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou v mene developera a na jeho účet. Následne by realitná kancelária bola povinná odovzdať developerovi kúpnu cenu po odrátaní provízie, nakoľko kúpnu zmluvu s treťou osobou uzatvorila v jej mene a na jeho účet.

Kedy sa využíva sprostredkovateľská zmluva?

V praxi ide o frekventovaný typ zmluvy. Jej využitie je možné napr. v realitnom sektore, kde majiteľ nehnuteľnosti sa dohodne s realitným maklérom, že ten mu za odmenu nájde záujemcu o danú nehnuteľnosť. Typickým príkladom, kedy sa uzatvára táto zmluva, je v prípade vzťahu developer - realitná kancelária. Developer má postavenie záujemcu, ktorý má záujem predať vybudovanú nehnuteľnosť a realitná kancelária je sprostredkovateľom, ktorá vyvíja činnosť smerujúcu k tomu, aby mohol developer uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou, ktorým je v danom prípade potencionálny kupujúci nehnuteľnosti.

Prečítajte si tiež: Rezervačná a sprostredkovateľská zmluva: Kompletný prehľad

Ďalšími príkladmi, kedy dochádza k využitiu zmluvy o sprostredkovaní, môže byť napr. inzercia ubytovania, kedy sprostredkovateľ (ten kto zverejnil inzerát) vyvíja činnosť smerujúcu k tomu, aby tretie osoby využili ubytovacie služby záujemcu - prevádzkovateľa ubytovacích služieb.

Náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy

Na to, aby bola zmluva o sprostredkovaní platná, musí obsahovať:

• Označenie zmluvných strán - je potrebné presne určiť, kto je záujemca (v prospech koho má byť vykonávané sprostredkovanie) a kto je sprostredkovateľ (ten, kto má vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou). Identifikácia zmluvných strán - označujeme ich ako klient (zákazník, prijímateľ) a poskytovateľ, (príp. objednávateľ a dodávateľ).
• Záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou - je potrebné definovať, akú činnosť má vykonávať sprostredkovateľ. Predmet zmluvy - vymedzuje záväzok poskytovateľa poskytovať klientovi nejakú službu. Súčasne záväzok klienta za službu zaplatiť. Obsah a rozsah poskytovaných služieb - používame slovný opis alebo odkaz na príslušnú normu. Podrobný rozpis môže byť v prílohách zmluvy o poskytovaní služieb. Činnosť sprostredkovateľa bude spočívať najmä, nie však výlučne, v:.
• Výška odmeny - sprostredkovateľ má nárok na odmenu za činnosť, ktorú vykonáva. Výška odmeny musí byť uvedená v zmluve. V prípade, ak nebude uvedená výška odmeny v zmluve, má sprostredkovateľ nárok na odmenu obvyklú, ktorá býva pri obdobných zmluvách v čase uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní. Zmluvné strany sa dohodli, že záujemca zaplatí sprostredkovateľovi za jeho činnosť uvedenú v čl. 2.
• Termín plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať v určenom termíne).
• Doba platnosti zmluvy - určitá alebo neurčitá. Môže byť totožná s termínom plnenia.
• Miesto plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať na určenom mieste).

Okrem týchto náležitosti, do zmluvy o sprostredkovaní môžete uviesť aj:

• Práva a povinnosti zmluvných strán - čo je sprostredkovateľ alebo záujemca povinný alebo čo nesmú. Sprostredkovateľ napr. nesmie navrhnúť záujemcovi uzatvorenie zmluvy s treťou osobou, o ktorej vie, že nesplní uzatvorenú zmluvu so záujemcom. Záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi všetky potrebné informácie a doklady, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre splnenie záväzku sprostredkovateľa uvedeného v čl. I tejto zmluvy. Sprostredkovateľ sa zaväzuje informovať záujemcu o všetkých okolnostiach, ktoré sa týkajú sprostredkovania. Sprostredkovateľ sa zaväzuje pre potrebu záujemcu uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou uvedenou v čl.
• Určenie, či náklady, ktoré vynaložil sprostredkovateľ, sú už zahrnuté v odmene alebo nie - sprostredkovateľovi môžu vzniknúť pri jeho činnosti náklady. Napr. realitnému agentovi môžu vzniknúť náklady na dopravu k nehnuteľnosti, ktorú chce záujemca predať tretej osobe. Sprostredkovateľ sa môže so záujemcom dohodnúť, že mu záujemca okrem odmeny preplatí aj tieto náklady. Musia to však výslovne uviesť do zmluvy. Ak v zmluve nič nie je, záujemca nie je povinný preplatiť sprostredkovateľovi náklady. Náklady sú potom zahrnuté už v odmene pre sprostredkovateľa.
• Kedy vzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu. Zmluvu o sprostredkovaní možno dohodnúť nie len na dobu neurčitú, ale aj na dobu určitú, napr. jeden rok. V prípade uzatvorenia zmluvy na dobu neurčitú môže ktorákoľvek zmluvná strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane. Zmluva zaniká v okamihu, keď oznámenie o ukončení zmluvy dôjde druhej zmluvnej strane. Nie je tak potrebné čakať na uplynutie výpovednej doby pri ukončení zmluvy výpoveďou. Sprostredkovateľ a záujemca sa však môžu dohodnúť na výpovednej dobe.

Tri možnosti, kedy vzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu (províziu)

Významnou otázkou pri zmluve o sprostredkovaní je, kedy vzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu za sprostredkovanie. Obchodný zákonník totiž umožňuje viacero možností.

Prvou možnosťou je, že sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až v okamihu, keď záujemca uzatvorí zmluvu s treťou osobou. Napr. ak je záujemca developer, ktorý predáva nehnuteľnosť, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až v momente, keď developer uzatvorí kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s kupujúcou treťou osobou, ktorú mu dohodil sprostredkovateľ. Sprostredkovateľ má právo na odmenu podľa bodu 1 tohto článku zmluvy aj vtedy, ak sprostredkovaná zmluva medzi záujemcom a treťou osobou bude uzatvorená až po zániku tejto zmluvy, za predpokladu, že k uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou došlo jeho pričinením. Sprostredkovateľ berie na vedomie, že mu nevzniká nárok na odmenu v prípade, ak zmluva bola s treťou osobou uzatvorená bez jeho pričinenia.

Prečítajte si tiež: Sprostredkovanie a spotrebiteľ

Druhou možnosťou je, že nárok na províziu vznikne sprostredkovateľovi už samotným zaobstaraním príležitosti uzatvoriť zmluvu s treťou osobou. V zmluve však musí byť uvedené, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu. Ide o prípad, ak tretia osoba sa napr. stretne so záujemcom za účelom uzatvorenia zmluvy, ale na poslednú chvíľu nedôjde k uzatvoreniu zmluvy. Ak bol sprostredkovateľ povinný len zaobstarať príležitosť pre záujemcu uzatvoriť zmluvu, má nárok na províziu aj v tomto prípade, hoci nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, no zaobstaral pre záujemcu príležitosť uzatvoriť zmluvu.

Treťou možnosťou je, že sprostredkovateľovi vzniká nárok až v okamihu, keď tretia osoba splní svoj záväzok z uzatvorenej zmluvy. Pri príklade s developerom a predajom nehnuteľnosti tak sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až v okamihu, keď kupujúci zaplatí kúpnu cenu za nehnuteľnosť, nie už samotným uzatvorením kúpnej zmluvy, ako je tomu v pri prvej možnosti.

Na záver je potrebné poznamenať, že sprostredkovateľ nemá nárok na províziu v prípade, ak zmluva bola uzatvorená bez jeho pričinenia.

Typy sprostredkovania

Výhradné a nevýhradné sprostredkovanie

Rozlišujeme dva základné typy sprostredkovania:

• Výhradné sprostredkovanie: Forma sprostredkovania dohodnutá na dobu určitú, počas ktorej je na základe vôle Záujemcu jedinou osobou oprávnenou sprostredkovať predaj Nehnuteľnosti Sprostredkovateľ, tak ako to ustanovuje Dohoda o sprostredkovaní. Ak sa Strany nedohodnú inak, pri výhradnom sprostredkovaní nie je Záujemca oprávnený zabezpečiť si uzatvorenie Zmluvy prostredníctvom tretej osoby (napr. iného sprostredkovateľa) alebo svojpomocne.
• Nevýhradné sprostredkovanie: Forma sprostredkovania, pri ktorej je Záujemca oprávnený uzatvoriť sprostred-kovateľskú zmluvu aj s inými osobami ako Sprostredkovateľom alebo si zabezpečiť uzatvorenie samotnej Zmluvy aj svojpomocne.

Na čo si dať pozor pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy

Písomná forma zmluvy

Ak uzatvárate sprostredkovateľskú zmluvu s občanom, ste povinní ju mať v písomnej podobe! Ak sa pozrieme do Občianskeho či Obchodného zákonníka, dozvieme sa, že písomná forma sprostredkovateľskej zmluvy nie je zákonom vyžadovaná. Vo väčšine prípadov sú klienti realitnej kancelárie bežní ľudia. Z právneho hľadiska sa dostávame do vzťahu medzi realitnou kanceláriou (podnikateľom) a fyzickou osobou (spotrebiteľom). Ak si realitná kancelária túto povinnosť nesplní, môže za to byť sankcionovaná zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie (podnet môže podať napr. aj klient, ktorému sa nechce zaplatiť Vám odmenu). Pokuta za takéto porušenie zákona sa môže vyšplhať až do výšky 16.500 EUR.

Všeobecné obchodné podmienky

Poskytovateľ má často vlastné všeobecné obchodné podmienky, vlastný cenník (príp. sadzobník) aj reklamačný poriadok. Pred uzatvorením zmluvy je dôležité, aby sa klient s týmito dokumentmi oboznámil. Všeobecné obchodné podmienky ako príloha zmluvy o poskytovaní služieb alebo odkaz na všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa.

Reklamácie

Reklamácie - spôsoby uplatnenia reklamácie za vadné služby (nižšej kvality alebo menšieho rozsahu). Lehoty na uplatnenie reklamácie. Záruka, ktorú poskytol poskytovateľ, alebo ktorá vyplýva z osobitného zákona. Reklamačný poriadok poskytovateľa môže byť prílohou zmluvy o poskytovaní služieb.

Ukončenie zmluvy

Spôsoby ukončenia zmluvy (dôvody na vypovedanie zmluvy, odstúpenie od zmluvy, výpovedná lehota). Zmluvné strany sa dohodli, že od zmluvy môže ktorákoľvek strana odstúpiť tým, že to oznámi druhej strane.

tags: #sprostredkovatelska #zmluva #forma #vzor