
Prietrž, odborne nazývaná hernia, predstavuje oslabenie alebo natrhnutie brušných svalov, ktoré umožní vnútorným orgánom alebo tukovým tkanivám preniknúť cez oslabené miesto. Jedinou účinnou liečbou prietrže je chirurgický zákrok, pri ktorom sa obsah prietržového vaku vráti späť do brušnej dutiny a oslabené miesto sa spevní. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rehabilitáciu po operácii hernie, od bezprostrednej pooperačnej starostlivosti až po dlhodobé zotavenie a cvičenie.
Hernia, alebo prietrž, je definovaná ako defekt v brušnej stene, cez ktorý sa navonok tlačí obsah brušnej dutiny. Najčastejšie sa vyskytuje v oslabených miestach brušnej steny, ako sú slabiny a pupok.
Operácia hernie je základný chirurgický výkon. Existujú dva hlavné prístupy:
Po operácii je pacient prevezený na pooperačnú izbu, kde mu sú vnútrožilovo podávané tekutiny a lieky proti bolesti. Ošetrovateľský personál monitoruje pacienta a uistí sa, že je schopný jesť, piť, močiť a chodiť pred prepustením do domáceho prostredia. Pacientom sa odporúča zabezpečiť si odvoz zo zariadenia a pomoc na niekoľko dní po operácii.
Po návrate domov by sa pacienti mali pokúsiť o postupný návrat k bežným denným aktivitám. Dôležité je dodržiavať nasledujúce pokyny:
Prečítajte si tiež: Komplexný prístup k liečbe hernie disku
Pacient prichádza na kontrolu na druhý deň po operácii a stehy sa odstraňujú na 7 až 10 deň.
Plné zotavenie po operácii hernie môže trvať od 1 do 6 týždňov, čo závisí od rozsahu zákroku.
Rehabilitácia brucha je často zanedbávaná, no má zásadný význam pre celkové zotavenie. Slabé brucho neposkytuje dostatočnú oporu pre chrbticu, čo môže viesť k bolestiam a svalovej nerovnováhe.
Pri rehabilitácii je dôležité vychádzať z funkčnej anatómie a jej využívania v bežnom živote. Pacient sa musí naučiť správne a vedome aktivovať hlboké svaly. Ak hlboké stabilizátory nie sú aktívne zapájané, organizmus zapne povrchové svaly, čo môže viesť k opačnému efektu.
Transversus abdominis je napojený na bránicu, preto zapájanie svalov brušnej steny musí byť v súlade so správnym dýchaním. Pri rehabilitácii brucha je potrebné vedome dostať bránicu a transversus abdominis do spolupráce.
Prečítajte si tiež: Príznaky a liečba prietrže
Na to, aby brucho začalo byť správne funkčné a aktívne, je potrebné mať najprv uvoľnený hrudný kôš. Správne dýchanie je kľúčové, pretože už samotným dýchaním si ľudia často nevedome „pestujú“ bruško. Správna postúra predznamenáva aj správne dýchanie a správne používanie svalov.
Brušná dutina, ohraničená bránicou, svalmi brucha, panvovým dnom a svalmi chrbta, pomáha správne využívať vnútrobrušný tlak. Ak jednotlivé časti nie sú v rovnováhe, nastáva svalová nerovnováha, ktorá môže mať vplyv na vznik diastázy.
Pri správnom cvičení sa vypuklé bruško stráca a mení sa celkové postavenie chrbtice aj držania tela.
Pri rehabilitácii brucha sa má pacient naučiť pohyby, ktoré potom zakomponuje do denných polôh - v stoji, v sede aj pri chôdzi. Správna rehabilitácia brucha pracuje s brušnou stenou a zároveň so správnym dýchaním.
Ak sa správne zapoja svaly steny brucha, má to pozitívny dopad na závesné aparáty vnútorných orgánov. Dobrý fyzioterapeut vie posilniť panvové dno cvikmi, čo môže pomôcť pri inkontinencii alebo prolapse maternice.
Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť pri hernii disku
Návrat k pohybu po operácii hernie je dôležitý, pretože postupný a kontrolovaný pohyb pomáha obnoviť silu svalov, zlepšiť krvný obeh a podporiť celkovú regeneráciu.
Jednoduchý a jemný spôsob, ako obnoviť krvný obeh a pohyb po operácii.
Prechádzky 5× do týždňa, vždy aspoň 20 minút.
Ak ti niektorý cvik spôsobí nepohodlie, radšej ho preskoč alebo uprav techniku.
Cvičenie po operácii hernie by nikdy nemalo byť nárazové, ale veľmi postupné, aby sa rana dobre zahojila, znížila sa akákoľvek možnosť recidívy a aby si posilnil vnútorné brušné svaly. S tréningom môžeš začať u fyzioterapeuta, pokračovať doma a postupne sa presunúť do svojho obľúbeného fitness centra.
Aj pri kráľovskej starostlivosti o psa sa niekedy nevyhneme situácii, že musí podstúpiť operáciu. Ako majiteľ máme vtedy obzvlášť dôležitú úlohu: zodpovedne ho na zákrok v narkóze pripraviť, empaticky sa vcítiť do jeho kože a starostlivo pozorovať jeho správanie. Dni po operácii sú pre psíka veľmi namáhavé, ale ak chceme, aby čím skôr opäť radostne skákal a behal, môžeme mu ich uľahčiť. Ak vás takáto situácia práve čaká, nemusíte sa báť. Starostlivosť o psa neraz prináša aj ťažké chvíle, keď sa hlásia choroby či zranenia. Existuje mnoho akútnych i menej akútnych stavov, pre ktoré musí pes podstúpiť operáciu. Časté sú však aj operácie po zlomeninách či degeneratívnych zmenách na pohybovom aparáte, ako je napríklad artróza u psov. Zriedkavosťou nie sú ani extrakcie pokazených zubov, operácie vnútorných orgánov, odstraňovanie nádorov a cýst. Podľa zákroku sa môže pooperačná starostlivosť líšiť, lebo napríklad pes po operácii žalúdka vyžaduje iný prístup, ako kastrovaný pes.
Narkóza počas operácie závisí od závažnosti stavu a od množstva podaného lieku. Operácia môže trvať polhodinu, aj viac. Veterinár by vám mal psa odovzdať až vtedy, keď sa už z narkózy preberá. Potom môže byť pes celé hodiny, ba aj nasledujúci deň, omámený a unavený. Dĺžka rekonvalescencie záleží samozrejme od typu operácie a tiež od veku psa. Každý pes je iný a môže aj inak reagovať na anestézu, ktorá pôsobí na jeho nervový systém. Starší pes sa môže samozrejme zotavovať dlhšie. Väčšinou však potrebuje aspoň deň až dva, kým účinky anestézy naplno odznejú. Ďalšia liečba závisí od rozsahu rán, ktoré sa môžu hojiť aj niekoľko týždňov. Rovnako je bežné, že pes omnoho viac spí a menej žerie.
Pes po operácii potrebuje počas 24 hodín najmä pohodlie, kľudový režim a energeticky bohatú stravu. Môže byť omámený, preto mu zabezpečte mäkký pelech na zemi. Kontrolujte ho a ak sa dá, nedovoľte mu skákať na posteľ či gauč. Podávajte mu pravidelne vodu na pitie. Psovi zabezpečte tiché, suché a čisté miesto. Môžete mu vyhradiť aj celú miestnosť, ale psy väčšinou túžia byť v blízkosti svojho majiteľa a je vhodné, aby ste ich mali na očiach. Ak máte deti, vysvetlite im, že sa s nimi psík teraz pár dní nemôže hrať a nepúšťajte ich k nemu. V prípade, že pes stráca vedomie, alebo je malátny viac než 2 dni, kontaktujte veterinára. Počas prvých hodín po operácii je vhodné držať psíka v klietke, ak je na ňu zvyknutý.
Pes po operácii potrebuje špeciálnu stravu bohatú na tuky a bielkoviny, rozhodne sa však riaďte pokynmi veterinára. Podľa toho, o akú operáciu ide, mu môže nariadiť stravu s vyšším obsahom vody, surovú stravu barf, alebo špeciálne granule na obdobie rekonvalescencie. Ak má pes naplánovanú operáciu, môžete mu do krmiva pridávať aj kolagén, ktorý posilní jeho tkanivá, chrupavky a pokožku. Pripraví organizmus najmä u starších psov na záťaž a hojenie. Incapet Collagen je mimoriadne šetrný k tráveniu psa, pretože ide o 100% čistý hydrolyzovaný kolagén z morských rýb bez akýchkoľvek prídavných látok. Je to teda čisto prírodný produkt. Tak ako ľudia, aj psy potrebujú kolagén. Keďže ide o pohyblivé zvieratá, pričom väčšie plemená psov aj rýchlo rastú, môže im kolagén chýbať už v mladom veku. V rámci starostlivosti o šteniatko teda môžu dostávať Incapet Collagen už od malička.
Veterinárna lekárka Zuzana Fekečová: "Kolagén je základný stavebný prvok kostí, šliach, väzov, kože, to znamená, že od malička keď tomu psíkovi začnete pridávať do krmiva kolagén, zabezpečíte mu jeho kontinuálny pekný rast, nebudú tam žiadne deformity, to znamená že vyrastie z neho pekný dospelý fešák. Funguje teda ako prevencia a podľa niektorých štúdií môže pomôcť aj pri liečbe artritídnych stavov. U psa po operácii má schopnosť urýchliť aj rekonvalescenciu."
Prvú malú porciu jedla mu môžete skúsiť dať 4-5 hodín po prebudení z narkózy. Začínajte malými dávkami, počas nasledujúcich dní ich zvyšujte. Psíkovi môžete ponúknuť vodu už krátko po prebudení z narkózy, nenechávajte mu však misku pri hlave, radšej mu dávajte napiť a odložte ju bokom. Je normálne, ak pes bezprostredne po operácii nemá chuť na jedlo. Počkajte pár hodín a ponúknite mu ho po malých dávkach.
Vo väčšine prípadov po operácii hrozí, že pes si dosiahne papuľou na stehy. Pomôže golier pre psa po operácii, ktorý by mu mal veterinár nasadiť už počas narkózy. Vychádzky obmedzte na minimum, nepúšťajte k psovi deti, pokúste sa ho udržiavať v pokojnom prostredí bez rušivých podnetov. Môžete mu dať hračky, ktoré slúžia ako hlavolam so schovaným pamlskom, ku ktorému sa psík musí dostať. Pri operácii obvykle pes dostane liek proti bolesti, ktorý by mal účinkovať prvých pár dní. Keď už pes dokáže chodiť, čiže aj po niekoľkých hodinách alebo na druhý deň po operácii, môžete s ním ísť na krátke vychádzky, aby vykonal potrebu.
Nepanikárte, ak u neho spozorujete prvých pár dní únavu spojenú s dlhším spánkom, nechuť do jedla, malátnosť, zhoršené ovládanie vylučovania, prípadne ľahké zvracanie. Je pravdepodobné, že sa u psa po operácii dostaví pocit na zvracanie. Nenechávajte ho ležať na vyvýšených a horšie dostupných miestach. Psa tiež rozhodne neprikrývajte dekou a zamedzte, aby v miestnosti, kde sa po operácii zdržiava, bol prílišný chlad alebo horúco. Jednoducho tak akurát. Nezabudnite, pes vníma teplotu inak ako ľudia.
Malátnosť po operácii je úplne bežný stav. Koordinácia jeho pohybov môže byť v tejto chvíli obmedzená a preto neodporúčame umiestňovať pelech blízko schodov. Môže sa stať, že pes bude vodu odmietať. Pokiaľ sa počas prvého dňa nenapije, zavolajte veterinárovi. Dočasná strata chuti do jedla a pitia je ale úplne normálna. Ani človek nemá hneď po operácii chuť na jedlo. Misku s vodou zvoľte radšej nižšie. Bežné granule nie sú pre pooperačný stav najvhodnejším variantom.
Aj napriek tomu, že je psík bežne dobrý a priateľský k dospelým, deťom i zvieratám, po operácii sa môže cítiť ohrozený a nepredpokladane uhryznúť. Kým neuznáte za vhodné, že už sa psík úplne zmátoril, choďte na prechádzky iba s vodítkom a vyhnite sa fyzickej námahe. Pes je po operácii prirodzene oslabený a unavený a akákoľvek aj menšia záťaž mu môže skomplikovať rekonvalescenciu. Psa môže operované miesto bolieť, bude si ho chcieť olizovať a prípadne si začne vyťahovať sám stehy. Najľahšie riešenie, ako tomu predchádzať, je použitie špeciálneho goliera pre psov. Nebude mu to úplne príjemné, ale rozhodne to zamedzí nežiaducemu správaniu psa, ktoré by mu naopak proces liečenia značne skomplikovalo. Jednoducho používajte svoj sedliacky rozum.
Ak ste už sami niekedy prešli operáciou, ako ste sa nasledujúce dni cítili? Doprajte mu niekoľko dní pokoja a zvýšenej starostlivosti. Zaslúži si to a čoskoro vám to vynahradí celým svojim srdcom.
Kastrácia psov je vo veterinárnych ordináciách už dlho bežným zákrokom. Ale naozaj má vždy zmysel dať svojho psa vykastrovať? Aký je rozdiel medzi kastráciou a sterilizáciou? Aké sú náklady pre majiteľa psa? V našom článku sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o kastrácii psov, ako aj o jej výhodách a nevýhodách.
Kastrácia nie je správnym riešením pre každého psa.
Každý majiteľ psa, ktorý nechce mať šteňatá, si niekedy položí otázku, či by mal dať svojho psa vykastrovať. Musíte si však uvedomiť, že rozhodnutie o kastrácii nie je len na Vás. Niektoré zákony o ochrane zvierat môžu napríklad stanoviť, že psy sa môžu kastrovať len na základe lekárskej indikácie. V takom prípade nemôžete dať svojho psa vykastrovať len tak z pohodlnosti, ale zákrok treba objektívne odôvodniť. Je zároveň dôležité si uvedomiť, že kastrácia psa sa vykonáva v celkovej anestézii. Je to zásah nielen do hormonálnej rovnováhy, ale aj pre celý organizmus psa, ktorý by sa rozhodne nemal podceňovať.
Rozhodnutie, či nechať svojho psa vykastrovať, by sa preto nemalo brať na ľahkú váhu. Veterinár by Vás mal informovať o výhodách a nevýhodách tohto zákroku, aby ste sa vyhli nepríjemným prekvapeniam a nesplneným očakávaniam. Nechajte si vysvetliť, ako prebieha chirurgický zákrok, proces zotavovania a možné alternatívy. Na základe toho starostlivo zvážte svoje rozhodnutie. Pred vydaním odporúčania na kastráciu je dôležité, aby si veterinár Vášho psa dôkladne prezrel. Kastrácia nie je rovnako vhodným riešením pre každého psa. Na otázku, či výhody kastrácie prevažujú nad nevýhodami, možno odpovedať len v individuálnych prípadoch. Dôležitými aspektami pri zodpovedaní tejto otázky sú aj individuálne faktory, ako je plemeno psa, pohlavie, vek, hmotnosť, veľkosť a sociálne správanie. Ak máte pocit, že Vám veterinár neposkytuje dostatok informácií, nebojte sa požiadať o druhý názor.
Kastrácia psa je pre veterinára bežným zákrokom. Viete však, ako presne takáto operácia prebieha? Po absolvovaní všetkých predbežných vyšetrení si s veterinárom dohodnete termín operácie. Bude užitočné, ak si v deň operácie a deň po nej vezmete voľno. Budete tak môcť stáť svojmu psovi po boku. Mali by ste tiež odložiť návštevy. Mimochodom, rovnako ako my ľudia, aj psy musia ísť na operáciu v celkovej anestézii nalačno. Po podaní sedatív injekciou do žily je pes pripojený na infúziu a monitorovanie anestézie.
U sučiek sa brušná stena otvorí rezom cez kožu, podkožie a svaly. Veterinár podviaže časti maternicových rohov, žíl a tepien a odstráni vaječníky. Tento typ kastrácie sa nazýva „ovariektómia“ (OE). V ojedinelých prípadoch sa odporúča odstrániť aj celú maternicu, v takom prípade sa zákrok nazýva „ovariohysterektómia“ (OHE). Po odstránení vaječníkov veterinár zašije brušnú stenu v niekoľkých vrstvách. Potom zastaví prívod anestézie. Sučka zostane pod dohľadom, kým sa neprebudí. Keď sa sučka úplne prebudí a je schopná chodiť, lekár Vám pre ňu dá príslušné lieky a môžete s ňou ísť domov. Nasledujúci deň veterinár vykoná kontrolu. Na ochranu stehov na rane by mala sučka nosiť špeciálnu kombinézu alebo inú ochranu proti olizovaniu rany, kým sa stehy po desiatich dňoch neodstránia.
Pri kastrácii psa urobí veterinár rez na koži pred mieškom. Semenníky a nadsemenníky sa posunú dopredu a semenné povrazce a cievy sa podviažu. Takto sa dajú oba semenníky odstrániť len jedným otvorom. U psov, u ktorých visí miešok hlboko nadol, by sa mal tiež odstrániť. V zriedkavých prípadoch, keď semenníky nezostupujú do mieška (kryptorchid), ale nachádzajú sa v oblasti slabín alebo brušnej dutiny, je potrebné zvoliť iný prístup. Po zákroku veterinár ranu starostlivo zašije a potom ukončí anestéziu. Pes však u veterinára zostane na pozorovanie, kým sa neprebudí. Aby si Váš pes neolizoval ranu, mal by spočiatku nosiť ochranný golier alebo bandáž na bruchu. Ak ste svojho psa dali vykastrovať, mal by sa vyhnúť väčšej námahe, až kým sa približne po desiatich dňoch neodstránia stehy. V záujme optimálneho hojenia rany sa za ňu nikdy nesmie ťahať. Držte preto psa radšej na krátkej vôdzke a dlhé výlety do prírody odložte na neskôr. Takisto by ste sa zo začiatku mali vyhnúť chôdzi po schodoch alebo skákaniu na miesta alebo z miest, ako sú kufor auta či pohovka.
Náklady na kastráciu psa závisia od pohlavia a hmotnosti psa a od typu anestézie. Ceny sa môžu líšiť aj v závislosti od veterinárnej kliniky. Okrem základnej ceny však môžu vzniknúť aj ďalšie náklady, ako sú náklady na predoperačné a kontrolné vyšetrenia, lieky, materiál a anestéziu. Okrem toho si veterinári môžu účtovať rôzne poplatky, ktoré závisia od viacerých aspektov, ako napríklad potrebný čas alebo stupeň náročnosti zákroku.
Keď dáte svojho psa/svoju sučku vykastrovať, úplne mu/jej odstránia semenníky alebo vaječníky. Pri sterilizácii však veterinár iba prereže vajíčkovody alebo semenovod. Tento zákrok je preto o niečo lacnejší ako kastrácia, ale tiež sa vykonáva v celkovej anestézii. Pomocou sterilizácie sa natrvalo zabráni rozmnožovaniu. Zviera však zostáva rovnako sexuálne aktívne ako pred zákrokom. Sterilizácia totiž na rozdiel od kastrácie nemá vplyv na hormonálnu rovnováhu psov. Telesné funkcie a správanie sa nemenia. Fenka bude naďalej hárať a pes bude fenky počas tohto obdobia ďalej prenasledovať. Hoci sterilizácia slúži výlučne ako bezpečná antikoncepcia, kastrácia má často ďalekosiahlejšie následky. Koniec-koncov, úplné odstránenie semenníkov a vaječníkov predstavuje masívny zásah do prirodzenej hormonálnej rovnováhy zvieraťa.
Po odstránení pohlavných žliaz už telo zvieraťa nemôže produkovať pohlavné hormóny. Po zákroku vymiznú telesné funkcie súvisiace so sexuálnym cyklom. Háranie, krvavý výtok a falošná gravidita u sučiek alebo tzv. prepuciálny katar u samcov, pri ktorom sa objavuje mliečno-žltý výtok, ktorý spôsobuje problémy mnohým majiteľom z hľadiska hygieny, už nie sú u vykastrovaných psov a sučiek problémom. Po kastrácii psa sa však môžu zmeniť aj oblasti tela, ktoré priamo nesúvisia so sexualitou. Najmä u dlhosrstých plemien môže po zákroku dôjsť k zmene štruktúry srsti. Podsada je hustejšia a začne prerastať lesklú vonkajšiu srsť. Srsť vyzerá matnejšie a strapatejšie. Okrem toho mnoho vykastrovaných psov trpí nadváhou, ktorá súvisí so zvýšenou chuťou do jedla a zníženou aktivitou po zákroku. Zvyšuje sa aj riziko inkontinencie moču, najmä u sučiek nad 20 kilogramov. Nedostatok pohlavných hormónov totiž oslabuje zvierač močovej trubice. Postihnutým sučkám zvyčajne uniká moč po kvapkách najprv len v noci, neskôr aj cez deň. Inkontinencia sa môže objaviť bezprostredne po kastrácii alebo aj o niekoľko rokov neskôr.
Ochrana pred rakovinou a inými chorobami súvisiacimi s pohlavnými hormónmi sa často uvádza ako lekársky dôvod pre kastráciu. Po kastrácii sa skutočne môže znížiť riziko vzniku niektorých nádorov. U psov sa znižuje riziko rakoviny semenníkov a ochorení prostaty, zatiaľ čo u sučiek sa znižuje riziko život ohrozujúceho hnisania maternice a niektorých typov nádorov (nádory prsníkov). Na prvý pohľad to samozrejme znie dobre, ale často sa zabúda na to, že u sučiek je táto prevencia rakoviny účinná iba v prípade, že sa kastrácia vykoná v mladom veku. Aby sa znížilo riziko rakoviny, sučky by sa mali dať kastrovať už pred prvým háraním. Kastrácia po prvom háraní alebo až v dospelosti už naopak nemá až taký pozitívny vplyv na riziko vzniku rakoviny. Predčasná kastrácia však môže viesť k problémom a ochoreniam pohybového aparátu. Okrem toho sa u vykastrovaných psov a sučiek zvyšuje riziko iných nádorových ochorení. Výskumy ukazujú, že skorá kastrácia má negatívny vplyv na výskyt nádorov srdca, sleziny a kostí.
Ak necháte svojho psa vykastrovať, mali by ste zvážiť aj potenciálny vplyv na jeho správanie. Chirurgické odstránenie pohlavných orgánov totiž neprináša len fyzické zmeny, ale má zásadný vplyv aj na psychiku a sociálne správanie psa. Najmä majitelia psov niekedy považujú kastráciu až za poslednú možnosť. Kastrácia by mala zamedziť agresívnemu, pudovému a nepokojnému správaniu, ktoré je riadené pohlavným hormónom testosterónom. Keď sa vykastrovaný pes stretne s hárajúcou sučkou, má skutočne tendenciu správať sa pokojne a zdržať sa súťaživého správania voči iným potentným psom. Málokedy ho uvidíte skučať, štekať alebo snažiť sa utiecť pre svoj sexuálny apetít. Je však chyba myslieť si, že sa pes po kastrácii stane všeobecne priateľskejším. Koniec-koncov, kastrácia ovplyvňuje len správanie súvisiace s pohlavnými hormónmi. Agresívnemu správaniu, ktoré možno vysvetliť nedostatočnou a nesprávnou výchovou alebo nesprávnym chovom psa, nezabráni ani kastrácia. Operácia nedokáže psa naučiť poslušnosti. Ak máte problémy so svojím psom, mali by ste najprv zistiť, odkiaľ pramení jeho agresivita. Kastrácia môže byť riešením iba v prípade, že agresívne správanie psa priamo súvisí s jeho pohlavným pudom. Kastrácia určite nie je vhodná na odstránenie všeobecných problémov so správaním, ako je napríklad teritoriálna agresia. Hypersexualita psov samcov, ktorá sa prejavuje lezením na rôzne predmety a kopulačnými pohybmi, tiež nie je dôvodom na kastráciu. Pomocou dôsledného výcviku a dostatočného množstva fyzických aktivít môžete svojho psa naučiť, aby s týmto správaním prestal. Mimochodom: ak s istotou neviete, či sú určité vzorce správania Vášho psa spôsobené hormonálne, môžete ho na obmedzený čas na skúšku chemicky vykastrovať pomocou kastračného čipu.
Pri pohľade na mnohé výhody a rovnako aj mnohé nevýhody nie je prekvapujúce, že je kastrácia takou kontroverznou témou medzi majiteľmi psov. Milovníci psov sa rozchádzajú v názoroch na to, či má zmysel dať svojho psa kastrovať. Zatiaľ čo pre niektorých je absencia fyzických sexuálnych symptómov a psychického správania skutočným požehnaním, iní varujú pred ťažko odhadnuteľným vplyvom na prirodzený organizmus psa. V mnohých týchto diskusiách sa však zabúda na to, že na otázku vhodnosti kastrácie nemožno povedať jednoznačné „áno“ alebo „nie“. To, či by ste mali dať svojho psa vykastrovať, závisí len od konkrétneho prípadu. Motívy majiteľa k vykonaniu kastrácie sa musia preveriť rovnako ako samotné psy. U samotných psov je rozhodujúci zdravotný stav a príčiny určitého správania.
Nasledujúce časti sa venujú stručnému prehľadu ďalších bežných operácií a postupov, ktoré sa vykonávajú u psov, spolu s informáciami o ich indikáciách a pooperačnej starostlivosti.
tags: #hernia #pooperecna #starostlivost #pes