
Starobný dôchodok a štátna služba sú dve oblasti, ktoré sa v živote mnohých ľudí prelínajú. Táto téma zahŕňa legislatívne aspekty, podmienky nároku na dôchodok, možnosti zamestnávania dôchodcov v štátnej správe a aktuálne diskusie o vekovej hranici pre zamestnancov vo verejnom sektore.
Poslanec NR SR Miroslav Kadúc (OĽaNO) sa novelou zákona o štátnej službe neúspešne snažil obmedziť vek zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov. Parlament jeho návrh neschválil. Podľa Kadúca je maximálny vek pre zamestnancov verejnej správy stanovený v tretine členských štátov Európskej únie.
Súčasťou návrhu bola aj povinnosť pre zamestnávateľa a služobný úrad vyhlásiť výberové konanie na miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne poberá plat aj dôchodok. Kadúc argumentoval tým, že vo verejnej správe pracuje veľa ľudí v dôchodkovom veku, ktorí poberajú plat aj starobný dôchodok, zatiaľ čo existuje vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí s kvalifikáciou. Navrhovaná právna norma mala zasahovať len do pracovnoprávnych vzťahov vo verejnej správe, kde má štát právomoc kontrolovať dĺžku vykonávania činnosti.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne z júna 2014 pracovalo ako zamestnanci 56 436 poberateľov starobného dôchodku a 53 641 na dohodu. Úrady práce pritom evidovali 345-tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie. Kadúc sa odvolával aj na údaje Štatistického úradu o príjmoch a výdavkoch domácností z roku 2012, podľa ktorých sú najviac ohrozené rodiny so slobodnými rodičmi a nezamestnaní.
Ústava z 9. mája zabezpečila občanom právo na starostlivosť v starobe, v chorobe a pri neschopnosti k práci prostredníctvom národného poistenia. Súčasťou tohto systému bolo aj dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, ktoré malo za cieľ zabezpečiť starostlivosť o občanov v štáte.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Dôchodkové zabezpečenie zamestnancov sa delilo do troch kategórií:
Zamestnanec bol zaradený do I. pracovnej kategórie, ak bol zamestnaný v I. kategórii po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok.
Do doby zamestnania sa započítavala aj doba zamestnania od 1. januára 1949 a doba v III. pracovnej kategórii v období do 30. júna 1953 a v období od 1. júla 1953. Doby podľa odseku 2 sa mohli klásť naroveň dobe zamestnania, pričom prerušenia sa nezapočítavali. Medzi vážne dôvody patrili napríklad politické dôvody alebo iné vážne dôvody. O zaradení do pracovnej kategórie rozhodoval okresný národný výbor. Ak bol zamestnanec zaradený do viacerých pracovných kategórií, posudzoval sa nárok na dôchodok podľa toho, čo bolo pre zamestnanca výhodnejšie.
Základná výmera starobného dôchodku sa vypočítavala z priemerného ročného zárobku zamestnanca. Zamestnanec I. kategórie mal nárok na dôchodok po dosiahnutí 60 rokov, zamestnanec I. a II. kategórie po 55 rokoch. Základná výmera starobného dôchodku pre zamestnanca I. pracovnej kategórie bola 55%, pre zamestnanca III. 50% priemerného ročného zárobku.
Ak bol zamestnanec I. alebo II. pracovnej kategórie zamestnaný viac ako 20 rokov a zamestnanec III. viac ako 25 rokov, zvyšoval sa dôchodok za každý ďalší rok zamestnania. Do prvých 20 rokov sa započítavala aj doba starostlivosti o dieťa.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Nárok na invalidný dôchodok vznikal pri invalidite alebo čiastočnej invalidite. Výška invalidného dôchodku sa vypočítavala podobne ako starobný dôchodok, pričom sa zohľadňovala doba zamestnania v jednotlivých pracovných kategóriách.
Čiastočný invalidný dôchodok zamestnanca I. kategórie bol 35%, zamestnanca II. 30% a zamestnanca III. 25% priemerného ročného zárobku.
Starobný a invalidný dôchodok sa mohol zvýšiť, ak bol dôchodca zamestnaný po dosiahnutí určitého veku (65 rokov, resp. 60 rokov pre zamestnanca I. kategórie alebo ženu). Zvýšenie bolo v I. pracovnej kategórii 2%, v II. 1,5% a v III. 1% priemerného ročného zárobku.
Okrem starobného a invalidného dôchodku existovali aj ďalšie dávky, ako napríklad vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok, výchovné na deti a príspevok pri bezvládnosti.
Podľa § 54 ods. (1) zákona č. 400/2009 Z.z., pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho posledne priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Podmienky pre vznik nároku na odchodné upravuje § 54 zákona č. 400/2009 Z.z. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, t.j. nárok na odchodné má štátny zamestnanec v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru iba v prípade, ak spĺňa všetky požadované podmienky. Jednou z podmienok je preukázanie nároku na invalidný dôchodok.
Problém: Čitateľovi nebol priznaný invalidný dôchodok (miera zníženia pracovnej schopnosti bola stanovená na 35%), a preto sa pýta, či musí vrátiť odchodné. Vzhľadom na to, že invalidný dôchodok nebol priznaný, táto skutočnosť sa nedá preukázať, čo implikuje potenciálnu povinnosť vrátiť odchodné.
Zákon č. 154/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, prináša viaceré zmeny, ktoré sa dotýkajú aj podmienok výkonu štátnej služby a obsadzovania štátnozamestnaneckých miest.
Zmeny sa týkajú napríklad výberových konaní, kde sa kladie dôraz na preukazovanie kvalifikačných predpokladov a možnosť overenia vedomostí a schopností uchádzačov aj bez fyzickej prítomnosti, s využitím informačných a komunikačných technológií.
Zadefinované je aj "vhodné štátnozamestnanecké miesto", ktoré musí spĺňať určité kritériá týkajúce sa kvalifikačných predpokladov, odboru štátnej služby a platovej triedy.
Zákon odstraňuje vekové obmedzenia pre uchádzačov o zamestnanie v štátnej službe.