Odporovateľnosť právnych úkonov pri nepoctivom zámere v kontexte bankrotu

Úvod

Osobný bankrot je nástroj, ktorý má umožniť fyzickým osobám zbaviť sa dlhov a začať nový život. Avšak, táto možnosť je spojená s určitými pravidlami a obmedzeniami, ktoré majú zabezpečiť spravodlivé uspokojenie veriteľov. Jedným z kľúčových aspektov je problematika odporovateľných právnych úkonov dlžníka, ktoré môžu mať negatívny dopad na veriteľov. Tento článok sa zameriava na analýzu odporovateľnosti právnych úkonov v kontexte osobného bankrotu, s dôrazom na nepoctivý zámer dlžníka a podmienky, za ktorých sa veritelia môžu brániť.

Nová právna úprava osobných bankrotov

S účinnosťou od 1. marca 2017 vstúpila do platnosti nová právna úprava oddlženia fyzických osôb, známa ako "osobné bankroty". Táto úprava priniesla aj zmeny v pravidlách "obrany a útoku" proti odporovateľným právnym úkonom dlžníka. Doterajšie pravidlá, upravené v insolvenčnom zákone, obsahovali samostatné skutkové podstaty odporovateľnosti a súvisiace procedúry. Úspešné odporovanie malo dopady na všetkých účastníkov insolvenčného konania.

Posun témy "odporovateľnosti" mimo insolvencie

Osobno-bankrotová legislatíva posúva tému odporovateľnosti právnych úkonov mimo insolvenciu, čo sa týka aplikačných pravidiel, následkov aj aktérov. Táto úprava je obsiahnutá v § 166h insolvenčného zákona. Podľa tohto ustanovenia oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak je pohľadávka premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.

Chybne nastavené pravidlá a ich dôsledky

Právna možnosť brániť sa voči odporovateľným právnym úkonom dlžníka je prenechaná výlučne veriteľom a insolvenčný správca nemá vytvorený žiadny legálny priestor pre odporovaciu realizáciu. Táto skutočnosť vedie k chybne nastaveným pravidlám, ktoré sú v rozpore so základným postulátom ústavnoprávnej proporcionality a popierajú základnú ideu spravodlivosti. Takéto nastavenie spôsobuje hodnotovo konfliktné situácie, ktoré je často možné riešiť len za pomoci ústavokonformného teleologického výkladu, čo nenapĺňa postuláty právnej istoty.

Úkony dlžníka pred a po oddlžení

Správca nemá legálnu možnosť zasahovať proti úkonom dlžníka vykonaným na majetku pred oddlžením. Pri úkonoch vykonaných dlžníkom po oddlžení je situácia odlišná, a to nielen z hľadiska aktérov, ale aj z hľadiska formy riešenia osobného bankrotu. V prípade konkurzu sa aplikuje aj špecifické pravidlo podľa § 167b ods. 1 insolvenčného zákona, ktoré normuje priamu neúčinnosť úkonov dlžníka k určitému majetku.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Dôsledky neúčinnosti právneho úkonu

Jedným z predpokladov pre zákonnú realizáciu postihovacieho oprávnenia správcu je, že ide o úkon ukracujúci majetok podliehajúci konkurzu. Ak majetok nepodlieha konkurzu, "zužitkovanie výsledkov ex lege neúčinnosti" je priamo na veriteľovi. Interpretácia popierajúca uvedené by viedla k absurdným výsledkom, keď by dlžník mohol protiprávne nakladať so svojím majetkom a ukracovať veriteľov. Takéto protiprávne nakladanie s majetkom dlžníka, ku ktorému dochádza po oddlžení, umožňuje veriteľom siahnuť po inštitúte odporovateľnosti podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka.

Odporovateľné právne úkony vykonané pred oddlžením

Porovnaním jazykového vyjadrenia pravidiel uvedených v odsekoch 1 a 2 paragrafu 166h je zistiteľné, že odsek prvý je venovaný obrane/útoku veriteľov z dôvodu „ušlého majetku“, odsek druhý obrane/útoku z dôvodu, že majetok dlžník odporovateľným právnym úkonom „zaťažil“ záložným právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou.

Interpretácia ustanovenia § 166h

Podľa § 166h ods. 1 má veriteľ právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka. Podľa odseku druhého tohto paragrafu má právo domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu a odkaz na Občiansky zákonník alebo iný predpis absentuje. Prvé pravidlo zvádza k stavu o priamej možnosti uspokojiť sa procedúrou reglementovanou Občianskym zákonníkom. Druhé pravidlo nás bez pochýb smeruje „iba“ k inštitútu odporovateľnosti, t.j. procedúre na dosiahnutie neúčinnosti právneho úkonu, nie už bezprostredného uspokojovania.

Pohľad zákonodarcu

Spoločne k ustanoveniam oboch odsekov paragrafu 166h zákonodarca vysvetlil, že sa „upravuje existencia odporovacieho práva veriteľa ako následok oddlženia. Ak by pred oddlžením došlo k prevodu majetku dlžníka v úmysle ukrátiť veriteľa, právo odporovať takémuto právnemu úkonu v dôsledku oddlženia nie je dotknuté.“ Tento historický výkladový zdroj vedie k prvotnému chápaniu - predporozumeniu - že slovné spojenie odseku prvého § 166h „… právo … domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia …“ je potrebné interpretovať v zmysle „veriteľ má právo odporovať úkonu …“, pričom sa aplikuje ustanovenie § 166h ods. 1 v spojení s Občianskym zákonníkom.

Aplikácia Občianskeho zákonníka

Ak zákonodarca reglementuje v § 166h ods. 1 použitie Občianskeho zákonníka, potom je pre aplikáciu prirodzene očakávaná ako smerodajná práve úprava § 42a a nasl. Dôvod, pre ktorý je na mieste použitie ustanovení § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, a nie iných predpisov, napr. § 57 a nasl. insolvenčného zákona, je podľa nášho názoru o.i. i ten, že pravidlá v ustanovení § 42a a nasl., čo do kvality i kvantity ich právnych následkov, sú omnoho "primeranejšie" sledovanému cieľu a takýto právny prostriedok je tak primeraný.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Vzťah § 166h insolvenčného zákona a § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka

Z hľadiska vzťahu pravidiel § 166h insolvenčného zákona a § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka máme za to, že ide o vzťah špeciálneho ku všeobecnému. Insolvenčný zákon v presne vymedzených aspektoch špecifikuje určité odchýlky od pravidiel podľa § 42a a nasl. Tou odchýlkou je napr. aspekt nevymáhateľnosti pohľadávky, keď insolvenčný zákon uvedené pripúšťa, no Občiansky zákonník nie.

Majetok dlžníka podľa § 166h ods. 2

Z hľadiska rozlišovania, či pravidlo podľa odseku druhého § 166h dopadá výlučne na majetok patriaci stále dlžníkovi, t.j. Pre uvedené obmedzenie neexistuje racionálne zdôvodnenie. Pravidlo podľa odseku prvého smeruje výlučne k „ušlému majetku“, nie k zaťaženému majetku. Výsledok, pri ktorom by mohol dlžník s „úspechom“ majetok zaťažiť, t.j. Speňažovanie majetku s ťarchami, resp.

Interpretácia pravidla smerujúceho k ťarchám na majetku

Uvedené pravidlo - smerujúce k ťarchám na majetku - je preto podľa nášho presvedčenia potrebné interpretovať v zmysle, že veritelia majú odporovacie právo proti úkonom zaťažujúcim majetok dlžníka aj v prípade, ak následne bol tento majetok prevedený na tretiu osobu. Inými slovami veritelia majú právo voči tretej osobe zodporovať nielen prevedenie majetku, ale aj „ťarchu“ na tomto majetku zriadenú samotným dlžníkom. Mal by sa presadiť aj argument a fortiori (argument zo silnejšieho dôvodu) v podobe a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu), podľa ktorého ak je možné odporovať prevodu, o to viac je možné odporovať „aj“ ťarche.

Pojem "ukrátiť" a "ušiel z dlžníkovho majetku"

Možno konštatovať, že pojem „ukrátiť“ včlenený do pojmoslovia „úkony … ukracujú uspokojenie“ (§ 42a Občianskeho zákonníka) je širší ako pojem „ujsť“ v pojmosloví „čo … Pojem „ušiel z dlžníkovho majetku“ je potrebné interpretovať výlučne spôsobom, že čo bolo v majetku dlžníka, už v jeho majetku nie je. Čo tým „predmetom“, ktorý už nepatrí do majetku dlžníka, je? Z hľadiska občianskoprávneho je majetkom akákoľvek vec, právo či iná majetková hodnota. Je potrebné zdôrazniť, že ide o majetkovú hodnotu "spĺňajúcu" definičné znaky podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j.

Ťarcha a zabezpečovacie právo

Ťarcha, resp. ku ťarche sa vzťahujúce právo, je v zmysle § 166h ods. 2 širším pojmom ako zabezpečovacie právo, ktoré v § 8 insolvenčného zákona zákonodarca definuje špecifickými predpokladmi užšie (porovnaj aj ustanovenie § 167k ods.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Predpoklady odporovateľnosti

Odporovateľnosť ako inštitút má jeden ústredný zákonom definovaný predpoklad - nevyhnutnú väzbu k právnemu úkonu, ktorého následky veriteľa, resp. jeho pohľadávku, ukracujú (§ 42a a nasl. Tento právny úkon musí byť úkonom samotného dlžníka (tak vo vzťahu k ušlému majetku, ako aj smerom k ťarche). Vyžaduje sa platný právny úkon. Ak ide o neplatný právny úkon, nemožno aplikovať inštitút odporovateľnosti, ktorý predpokladá právny úkon platný. Tiež prejudiciálny záver o platnosti právneho úkonu efektívne vylučuje inštitút neplatnosti právneho úkonu. Spravidla pôjde o dvojstranný právny úkon.

Odporovanie právnym úkonom vedúcim k vzniku vecných práv

Na Slovensku neprebieha polemika ohľadom odporovania právnym úkonom, ktoré viedli k vzniku vecných práv na základe ďalších právnych skutočností (rozhodnutie o povolení vkladu), napr. vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. Tou kumulatívnou právnou skutočnosťou (ktorá tu musí existovať, aby vecné právo vzniklo) je rozhodnutie príslušného správneho orgánu o vklade práva.

Argumentácia zmyslom a účelom zákona

Argumentovať je potrebné zmyslom a účelom zákona (§ 42a a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorý preferuje ochranu veriteľa pred určitými úkonmi dlžníka. Argumentovať je potrebné neobratnosťou jazykového vyjadrenia textu zákona, keď zákon síce svojím účelom zohľadňuje konanie dlžníka v širšom význame, no použité slovné spojenia nezachytávajú nuansy prípadov so zloženými/nadväzujúcimi právnymi skutočnosťami. Argumentovať je potrebné (za splnenia aj ostatných predpokladov) tým, že konanie dlžníka je nutné vnímať z hľadiska ním sledovaného cieľa širšie - dlžníkovým cieľom je napr. previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu a ukrátiť veriteľa, preto nie je možné posudzovať izolovane obligačno-právne účinky zmluvy, na ktoré nadväzujú účinky vecno-právne, vzniknuté na základe inej právnej skutočnosti (dlžník mohol uzavrieť viac ako jednu zmluvu no k vecno-právnym následkom a reálnemu úbytku majetku, došlo len v jednom prípade, keď bolo rozhodnuté napr. Argumentovať je potrebné tým, že konanie dlžníka je protiprávne ako celok a neúčinnosť právneho úkonu dlžníka práve reálnu podstatu takéhoto konania postihuje.

Následky úspešného odporovania

Čo nasleduje po úspešnom odporovaní právnemu úkonu dlžníka - úkonu prevodu majetku, resp. Text zákona podľa § 166h ods. 1 nás vedie k tomu, že veriteľ má právo sa domáhať uspokojenia z majetku, ktorý ušiel. Pri zaťaženom majetku uvedené absentuje a výslovne je pomenované len právo odporovať právnemu úkonu, ktorým dlžník zriadil ťarchu na svojom majetku (§ 166h ods. a) K prevodu majetku a pravidlu podľa § 166h ods.

Fáza uspokojovania a exekučné konanie

Či môže nastúpiť po úspešnom odporovaní priamo fáza uspokojovania a ako konkrétne uspokojovanie možno realizovať, to závisí od niekoľkých okolností. V prvom rade je potrebné ustáliť, či k uspokojeniu má/môže dôjsť v rámci insolvencie alebo mimo nej. Z praktického hľadiska odhadujeme skupinu prípadov, v ktorých odporovacie konanie skončí neskôr ako konkurz, ako prevažujúcu. Do úvahy prichádzajú tiež prípady, v ktorých odporovacie konanie veriteľ inicioval už v čase pred oddlžením a ktoré v čase rozhodnutia súdu o oddlžení už bolo skončené, resp. Domnievame sa, že neexistuje racionálny dôvod diskvalifikovať z uplatnenia takýto typ odporovacej iniciatívy veriteľa podstúpený ešte pred rozhodnutím súdu o oddlžení. Spĺňa totiž všetky zákonom vyžadované predpoklady a účel zákona neobchádza, naopak napĺňa. Podstatnejším však je, že z bankrotových pravidiel nič nenasvedčuje tomu, že by uspokojovanie malo byť/mohlo byť v rámci insolvencie. Uspokojenie veriteľa je tak v rámci konkurzu zákonom efektívne vylúčené, a to bez ohľadu na čas trvania konkurzu. Nútené uspokojenie veriteľa - t.j. proti vôli osoby povinnej - je v súčasnom právnom poriadku možné len za splnenia prísnych podmienok. Vo väzbe na právne následky úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka ohľadom ušlého majetku je zúžené na jedinú možnosť - exekučné konanie. Exekučné konanie predpokladá formálnu kvalitu overenia pohľadávky v podobe existencie exekučného titulu. Právnym následkom rozhodnutia súdu o odporovateľnom právnom úkone je „iba“ neúčinnosť napadnutého právneho úkonu. Pre úplnosť sa tiež dotknime otázky, či by bolo možné na účely exekúcie uvažovať ešte aj o kvalite pohľadávky vybavenej titulom „zistenia pohľadávky“ v kon…

tags: #namietka #na #bankrot #pre #nepodstivy #zamer