Starostlivosť o pestovanie bieleho hrozna: Od výsadby po bohatú úrodu

Pestovanie hrozna, či už bieleho alebo iného, je obľúbenou aktivitou mnohých záhradkárov, ktorí túžia po vlastnej úrode chutných bobúľ priamo zo svojej záhrady, alebo dokonca z kvetináča na balkóne. Či už ste skúsený vinohradník, alebo len začínate, tento článok vám poskytne komplexný pohľad na starostlivosť o pestovanie bieleho hrozna, od výberu odrody až po zber a skladovanie.

Všeobecné informácie o pestovaní viniča

Vinič sa považuje za stredne náročnú plodinu na pestovanie. Má rád teplé oblasti, ktoré sa na Slovensku vyskytujú predovšetkým v južnej polovici územia. Z pohľadu ochrany rastlín patrí vinič skôr k stredne náročným plodinám. V ročníkoch so slabým infekčným tlakom patogénov je schopný ich prekonať aj bez zásahu, v horších ročníkoch je potrebná intervencia formou postrekov cielených na listy, prípadne na plody.

Oblasti vhodné na pestovanie viniča

K vinohradníckym oblastiam patrí prakticky celý juh Slovenska, na západnom Slovensku až po región Skalice, Vrbového, Radošiny, na východnom siaha po región Vinného. Štandardne sa u nás odporúča pestovať vinič do výšky cca 300 metrov nadmorskej výšky. Podmienkou je dostatok slnka a to, aby sa tu nevyskytovali neskoré jarné mrazy, inak zamrznú kvetenstvá.

Ideálne stanovište pre vinič

Vinič vyžaduje čo najviac svetla a tepla, počet slnečného svitu na južnom Slovensku ročne prevyšuje 2 200 hodín. Na pôdu nie je až taký náročný. Všeobecne sa dá povedať, že ľahšie pôdy sú viac vhodné na plnšie muštové modré odrody a ťažšie sú viac využívané pre stolové odrody a výrobu bielych ľahkých vín. Určite zamokrené pôdy, záplavové územia a tieň nie sú vhodné. Sucho zvláda dobre, s výnimkou približne 3 - 4 rokov po výsadbe, keď potrebuje zálievku. Neskôr si vystačí aj celkom bez nej, pretože jeho korene siahajú do hĺbky aj niekoľko desiatok metrov.

Výber odrody bieleho hrozna

Základné rozdelenie odrôd je na muštové (vhodné na výrobu muštu, burčiaku a vína) a stolové (určené na konzumáciu). Muštové odrody majú spravidla menšie a husto na strapci rastúce bobuľky s vyšším obsahom šťavy, naopak, stolové sa uplatňujú s čo najväčšími bobuľkami vo väčších atraktívnych strapcoch. Zo stolových odrôd sú veľmi populárne aj bezsemenné odrody, tie sú zvyčajne vhodné i na sušenie.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Existujú aj odrody, ktoré sa dajú dobre využiť nielen ako stolové, ale aj ako muštové. Dajú sa vybrať odrody v záhradke tak, aby sme mali čerstvé stolové hrozno pre rodinu povedzme od augusta až do októbra. Aj muštové si vieme obdobne vybrať. Medzi skoré patria Irsai alebo Muškát moravský, Modrý Portugal, ktoré dozrievajú začiatkom septembra. Stredne neskoré dozrievajúce v polovici septembra sú napríklad Veltlínske zelené, Sauvignon Blanc, z modrých Dunaj.

Pri výbere odrody zohľadnite:

• Účel: Chcete hrozno na priamu konzumáciu, výrobu muštu alebo vína?
• Klimatické podmienky: Vyberte odrodu, ktorá je vhodná pre vašu oblasť a odoláva bežným chorobám.
• Doba dozrievania: Ak chcete mať hrozno počas celej sezóny, vyberte si odrody s rôznou dobou dozrievania.

Spôsoby pestovania viniča

Keď pestujeme viac kusov, obvykle sa používa tzv. stredne vysoké vedenie, kam zaraďujeme klasický kordón, aj rýnsko-hesenské vedenie s jedným alebo dvomi rodivými ťažňami. Menej časté je vysoké vedenie, kde sa využíva tzv. V dávnej minulosti sa vinič pestoval najmä takzvane na hlavu. Znamená to, že „hlava“ viniča sa vytvára tesne nad pôdou a nie je nutné budovať vedenie, zvyčajne stačí pevný kolík. Tomuto spôsobu sa hovorievalo aj „kozlík“. Vinič sa dá tiež pestovať na dostatočne pevnej pergole alebo fasáde budovy.

Zakoreňovanie hrozna z odrezkov

Zakoreňovanie viniča z odrezkov je tradičná a spoľahlivá metóda množenia hrozna, ktorá má viacero výhod. Najväčšou z nich je, že získať novú rastlinu môžete z osvedčených odrôd, ktoré dobre poznáte a máte overené. Tento spôsob je ekonomický, nenáročný a umožňuje rýchle rozšírenie vašej vinnej záhrady. Zakoreňovanie odrezkov zabezpečí, že mladý vinič zdedí všetky vlastnosti materskej rastliny, či už ide o chuť hrozna, odolnosť voči chorobám alebo nároky na pestovanie. Naopak, množenie semenami je nepredvídateľné a výsledná kvalita hrozna môže byť rôzna.

Kedy je najlepší čas na zber odrezkov?

Optimálny čas na zber odrezkov je neskorá jeseň po opadaní listov, keď rastlina prechádza do vegetačného pokoja. V tomto období sú odrezky tvrdšie a obsahujú dostatok zásobných látok potrebných na zakorenenie. Pre tých, ktorí preferujú jarné sadenie viniča, je možné odrezky zozbierať už skoro na jar, pred začiatkom rastu.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Výber a príprava odrezkov na sadenie

Ak chcete úspešne vedieť ako sadiť hrozno z odrezkov, musíte začať správnym výberom. Najvhodnejšie sú jedno- alebo dvojročné výhonky, ktoré sú dostatočne vyzreté a zdravé. Odrezky by mali mať dĺžku približne 20 až 30 cm a obsahovať minimálne 3 až 4 očká. Dôležité je, aby odrezky neboli poškodené chorobami alebo škodcami a mali pevný, zdravý povrch. Vyhýbajte sa veľmi mladým alebo príliš starým výhonkám, ktoré môžu mať nižšiu schopnosť zakorenenia.

Správne strihanie a úprava odrezkov pred zakorenením

Odrezky z hrozna sa strihajú šikmo tesne pod očkom, ktoré bude zasadené do pôdy, aby sa zvýšila plocha prijímania vody. Horný rez robíme rovný, asi 2 cm nad posledným očkom, aby sa minimalizovalo vyparovanie a aby rastlina sústredila energiu na zakorenenie. Pred samotným zakorenením je dobré odrezky namočiť na niekoľko hodín do vody alebo do stimulátora rastu, ktorý podporí rýchlejšie zakorenenie. Používajú sa napríklad prípravky na báze prírodných hormónov, ktoré môžete zakúpiť v záhradníckych predajniach. Použitie stimulátorov rastu je veľmi účinné, hlavne pri pestovaní viniča na severe Slovenska, kde sú podmienky náročnejšie. Prípravky ako rooting powder alebo gél zvýšia pravdepodobnosť, že sa odrezok úspešne zakorení. Okrem toho môžete odrezky ošetriť fungicídmi, aby sa predišlo hnilobe a plesniam, ktoré sú častým problémom pri zakorenení.

Spôsoby zakorenenia hrozna z odrezkov

• Zakorenenie v nádobe s vodou: Odrezky vložíme do čistej nádoby s vodou tak, aby aspoň dve očká boli ponorené. Nádobu umiestnime na svetlé miesto bez priameho slnka a pravidelne vymieňame vodu. Po niekoľkých týždňoch začnú rásť korienky, potom odrezky presadíme do substrátu alebo priamo do pôdy. Tento spôsob je vhodný na rýchlu kontrolu zakorenenia, ale korienky sú krehkejšie a je potrebné ich pri sadení opatrne manipulovať.
• Zakorenenie v pôde alebo substráte: Používame priepustnú pôdu zmiešanú s pieskom a rašelinou, ktorá dobre drží vlhkosť, ale zároveň nevyvoláva hnilobu. Odrezky zapichneme do pôdy šikmo, pričom aspoň dve očká ostanú nad povrchom. Pôdu udržiavame stále mierne vlhkú, ale nie premokrenú.
• Použitie zakorenenia v skleníku alebo v záhradnom tuneli: Pre tých, ktorí majú možnosť, je veľmi efektívne zakoreniť odrezky v skleníku alebo záhradnom tuneli, kde je kontrolované prostredie s optimálnou teplotou a vlhkosťou. To je obzvlášť dôležité pri pestovaní viniča na severe Slovenska, kde vonkajšie podmienky môžu byť pre mladé rastlinky nepriaznivé.

Výsadba viniča

Na Slovensku sa vinič hroznorodý pestuje na amerických podpníkoch viniča. Je to z dôvodu, že vinič hroznorodý je náchylný na nebezpečného škodcu fyloxéru viničovú. Tá v priebehu druhej polovice 19. storočia takmer úplne zdecimovala pestovanie viniča v Európe. Ochrana proti nej je veľmi ťažká, pretože ide o „vošku“, ktorá vyciciava koreňovú sústavu.

Kedy sadiť vinič?

Na výsadbu viniča sa preferuje jar. Časy, keď sa vinič sadil iba jar či na jeseň je preč. Dnes môžeme toto atraktívna a obľúbené ovocie pokojne vysádzať aj celoročne. Predaj viničových sadeníc v kontajnerovanej forme je už dnes celkom bežný.

Ako sadiť vinič?

Keď budeme mať k dispozícii voľnokorenné sadenice, vyhĺbime jamu zhuba 25 × 25 cm a do hĺbky asi 40 - 60 cm. Sadenice namočíme pred výsadbou na 24 hodín do vody. Po 24 hodinách ich vyberieme a skrátime korene na 6 - 8 cm. Sadenicu do pôdy umiestnime tak, aby miesto štepenia ostalo približne 10 cm nad zemou. Pridáme oporný kolík, zahrnieme pôdou a utlačíme. Pri sadeniciach z kvetináča vyhĺbime jamu o niečo väčšiu ako kvetináč. Dáme pozor, aby miesto štepenia ostalo nad pôdou. Ak by bol objem kvetináča husto prekorenený, korene trochu rukou uvoľníme, aby mohli ďalej rásť aj do priestoru.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Príprava pôdy pred výsadbou

Vinič vyžaduje dostatočne výživnú pôdu bohatú na fosfor, draslík, horčík a vápnik. Medzi najvhodnejšie pôdne typy patrí hlinitopiesočnatá a eventuálne kamenistá pôda. Vždy je však najlepšie postupovať pri prípade pôdy v závislosti od konkrétnej odrody viniča.

Pôdu pred výsadbou dôkladne pripravíme - odplevelíme, vyhnojíme kompostom alebo dobre rozloženým hnojom a premiešame so záhradným substrátom. Vinič neznáša zamokrenie, preto je vhodné vysadiť ho do mierne vyvýšených záhonov.

Správny spôsob vysadenia a hnojenie

Zakoreňované odrezky vysádzame do jamiek dostatočne veľkých, aby korene mali priestor. Korene jemne rozprestrieme a jamu zasypeme pôdou. Po výsadbe rastliny dôkladne zalejeme a okolo nich vytvoríme mulč z organického materiálu, ktorý udrží vlhkosť a ochráni pred burinou. Prvé hnojenie vykonávame na jar, keď sa začnú prejavovať nové výhonky. Používame vyvážené hnojivá bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporujú rast koreňov a tvorbu plodov.

Starostlivosť o vinič v prvých rokoch

V prvom roku odstraňujeme tzv. rosné korienky. Sú to tie, ktoré rastú tesne pod povrchom pôdy. Keď vinič pestujeme v radoch, pôdu v medziradiach kypríme. Okolie sadeníc odburiňujeme. Po výsadbe sadenice na zimu (v októbri až novembri) prihŕňame pôdou tak, aby sa zakrylo miesto štepenia. Je to ochrana miesta štepenia pred mrazom. Približne v apríli pôdu odhrnieme. Na konci prvej zimy po vysadení ponecháme iba jeden dvojpúčikový a jeden jednopúčikový čapík. Cieľom je vytvoriť silný kmienok.

Starostlivosť o mladé rastliny v prvom roku

Starostlivosť o vinič je kľúčová, najmä v prvom roku po výsadbe. Mladé rastliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období, a ochranu pred chorobami a škodcami. Odporúča sa zakladať oporu, ktorá pomôže mladému viniču rásť správnym smerom.

Čo sadiť pod hrozno?

Vinič preferuje okolie s nízkou konkurenciou burín, preto je vhodné vysádzať rastliny, ktoré nebudú odčerpávať živiny. Dobrou voľbou sú bylinky ako tymián, levanduľa alebo harmanček, ktoré zároveň odpudzujú niektorých škodcov. Niektorí záhradkári tiež volia nízke kry a kvety, ktoré pomáhajú udržiavať vlhkosť a zlepšujú mikroklímu.

Kedy môžeme čakať prvú úrodu?

Zvyčajne v 3. roku môžeme prvýkrát ochutnať. Až v 4. roku po výsadbe môžeme očakávať plnú úrodu.

Starostlivosť o vinič v ďalších rokoch

Koncom zimy až skoro na jar, ale skôr ako sa vinič celkom prebudí, vykonávame zimný rez. Odstraňujeme pri ňom staré letorasty a nechávame jeden, maximálne dva rodivé ťažne a jeden záložný čapík s dvomi očkami. Rodivé drevo je jednoročné, ktoré vyrastá z dvojročného, z čapíka. Zvyšky rastlín vynesieme a zlikvidujeme, v záhradách napríklad podrvíme v záhradnom drviči. Skontrolujeme kmienky, či sú stále dobre priviazané ku kolíku, keď nájdeme povolený úväzok, kmienok ku kolíku priviažeme, inak sa pod hmotnosťou výhonov a hrozna ohne.

Neskôr na jar aj neskôr počas sezóny „oberáme kmienky“ - strhávame letorasty rastúce z kmienka. Letorasty vylamujeme aj z hlavy, pretože ju zbytočne zahusťujú. Keď letorasty významne prerastú vedenie, zvyčajne v druhej polovici leta, odstrihávame ich približne 10 - 15 cm nad vedením, tomuto úkonu sa hovorí snímanie. Čo sa týka odstraňovania listov nad strapcami na konci sezóny, aby sa k nim dostalo viac slnka a získali na cukornatosti, sa odporúčania môžu líšiť. Zastávam názor, že odlistovanie nie je vhodné pri všetkých odrodách, výnimku možno predstavujú neskoré modré muštové odrody.

Zásady starostlivosti o vinič v priebehu roka

• Jar: Kontrola a oprava opôr, hnojenie, ochrana pred chorobami a škodcami.
• Leto: Pravidelné zavlažovanie, odburiňovanie, vylamovanie zálistkov, ochrana pred vtákmi a hmyzom.
• Jeseň: Zber hrozna, príprava na zimu (prihrnutie pôdou).
• Zima: Zimný rez.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Vinič postihujú tri najčastejšie a najvýznamnejšie ochorenia: peronospóra viničová, múčnatka viničová a pleseň sivá. Múčnatka a peronospóra takmer celoročne, pleseň sivá najmä vo fáze dozrievania hrozna. Pravidelná kontrola mladých rastlín a použitie prírodných postrekov proti plesniam a škodcom pomôže udržať zdravý vinič. Vyhnite sa prehnojovaniu dusíkom, ktoré podporuje nadmerný rast listov na úkor plodov a zvyšuje náchylnosť k chorobám.

Bežné choroby viniča

• Peronospóra viničová: Pleseň, ktorú spôsobuje huba Plasmopara viticola, je považovaná za najničivejšie ochorenie viniča v podnebí s relatívne teplými a vlhkými letami.
• Múčnatka viniča: Spôsobuje ju huba Erysiphe necator, ktorej sa darí v teplom a vlhkom prostredí. Infikuje všetky zelené tkanivá viniča, vrátane listov a mladých bobúľ.
• Sivá (šedá) hniloba: Huba Botrytis cinerea, ktorá postihuje mnoho rastlinných druhov, hoci jej najvýznamnejším hostiteľom je vinič. Huba sa šíri počas daždivého a teplého počasia i mechanickým poškodením.
• Červená spála viniča: Huba Pseudopezicula tracheiphila, ktorej sa darí hlavne v chladnejších oblastiach. Postihuje väčšinou listy, na ktorých vytvára škvrny (farba sa líši podľa odrody hrozna).
• Akarinóza (kučeravosť) listov viniča: Spôsobuje ju roztoč Hálkovec viničový, ktorého dospelé jedince cicajú nerozvinuté listy a púčiky. Neskôr napáda spodnú stranu listov a spôsobuje ich výrazné kučeravenie. Výhonky a súkvetia usychajú a bobule zo strapcov opadávajú.

Ochrana úrody pred zberom

Proti vtákom sa môžu použiť zvukové alebo plynové plašiče. V zastavanom území však zvukové plašiče nie sú príliš vhodné. Na vinohrad sa dajú proti vtákom inštalovať siete, proti hmyzu siete s menšími otvormi. Keď pestujeme vinič v malom, je možné použiť sieťové vrecúška. Každý strapec navlečieme do vrecúška a nad strapcom uviažeme mašličku. Vo väčšom vinohrade chránime strapce pred vtákmi sieťami, v malom aj jednotlivými vrecúškami z organzy.

Zber a skladovanie hrozna

Keď sa blíži zber, pri stolových odrodách bývajú bobule pekne „naliate“, veľmi jemne zmäknú, odtieň zelenej zosvetlí, naopak, modré sa pekne vyfarbí. Pokiaľ by sme si neboli istí, či je už muštové hrozno pripravené na zber, odtrhneme zopár strapcov, odšťavíme ich a zmeriame sladkosť muštu pomocou muštomeru. Pri zbere muštového hrozna sledujeme aj priebeh počasia. Ideálny čas na zber je bez dažďa, za pekného slnečného dňa.

Stolové hrozno je pripravené na zber, keď je mäkké a má sladkú chuť. Šupka bieleho hrozna sa často mení zo sýtozelenej na priesvitne žltú a stáva sa oveľa tenšou. Ale najlepší spôsob, ako zistiť, kedy je hrozno zrelé, je ochutnať ho - zberať ho iba vtedy, keď je najsladšie, pretože po zbere už nedozrieva.

Ako dlhšie skladovať strapce?

Dlhodobé skladovanie hrozna v súčasnosti už je možné. Dva či tri týždne, čiastočne aj dlhšie, strapce vydržia v studenej pivnici či v chladničke. Ďalšou možnosťou je výroba hroznového muštu. Aby mušt vydržal, je dobré ho po vylisovaní pasterizovať a uchovať na tmavom a chladnom mieste. Hroznové bobule môžeme sušiť, každá odroda bude mať po vysušení trochu inú chuť. Dá sa z nich vyrábať džem, pričom kôstky odstránime pasírovaním.

Pestovanie hrozna v nádobách

Hrozno môžeme pestovať aj na slnečnom balkóne alebo na terase. Menej náročné a odolné odrody môžeme vysadiť do nádob s objemom minimálne 50 - 60 litrov. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Sadenie je podobné ako pri voľnej výsadbe do zeme. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu. Pri takomto pestovaní viniča uprednostníme krátky rez. Pestovanie viniča v malom množstve pôdy je podstatne jednoduchšie, obzvlášť ak začíname skoro na jar a vinič rastie prvé mesiace v byte či dome.

tags: #starostlivosť #o #pestovanie #bieleho #hrozna