
Príspevok sa zameriava na poskytovanie sociálnej a zdravotnej starostlivosti zomierajúcim pacientom, vnímajúc túto problematiku z pohľadu sociálnych a zdravotných pracovníkov, v zariadeniach poskytujúcich paliatívnu a hospicovú starostlivosť. V príspevku autorky prezentujú vybraný výsek z výsledkov prieskumu z oblasti poskytovania paliatívnej a hospicovej starostlivosti.
Kľúčové slová: Umieranie a smrť, paliatívna starostlivosť, hospicová starostlivosť, multidisciplinárny tím, zdravotný pracovník, sociálny pracovník, sociálno-zdravotná starostlivosť, etika, komunikácia.
Paliatívna ošetrovateľská starostlivosť je komplexný prístup, ktorý sa zameriava na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. Vzhľadom na starnutie populácie a nárast chronických ochorení, je táto forma starostlivosti čoraz dôležitejšia. Tento článok sa zameriava na definíciu paliatívnej ošetrovateľskej starostlivosti, jej kľúčové aspekty, výzvy a budúci rozvoj na Slovensku.
Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný a multidimenzionálny prístup, ktorý sa zameriava na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými, pokročilými a často život ohrozujúcimi ochoreniami. Trend narastajúceho počtu starnúcej populácie a zvyšujúcej sa potreby dlhodobej a paliatívnej starostlivosti v dôsledku dlhšieho prežívania pacientov s chronickými alebo nevyliečiteľnými chorobami potvrdzujú aj štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie. Cieľom tejto starostlivosti nie je len liečba symptómov ochorenia, ale aj podpora fyzickej, psychosociálnej a duchovnej pohody pacientov, pričom zahŕňa aj podporu ich rodín a blízkych.
Paliatívna starostlivosť sa poskytuje človeku, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou v pokročilom alebo terminálnom štádiu. Cieľom paliatívnej starostlivosti nie je urýchľovať ani oddiaľovať smrť, ale zabezpečiť, aby bol pacient čo najkomfortnejší a aby jeho život bol dôstojný, bez zbytočného utrpenia. Táto starostlivosť by mala byť poskytnutá súčasne s ostatnou potenciálne liečebnou alebo život predlžujúcou liečbou kedykoľvek v priebehu akéhokoľvek závažného ochorenia. Určuje hlavné ciele a plány, ako aj priority liečby, ktoré sú pre pacienta v priebehu ochorenia v danej situácii najvhodnejšie.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2002, paliatívna medicína je prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov a ich rodín, keď čelia problémom spojeným so život ohrozujúcim ochorením, a to prostredníctvom prevencie a zmierňovania utrpenia prostredníctvom včasnej identifikácie, správneho posúdenia a liečby bolesti a iných problémov, fyzických, psychosociálnych a duchovných.
Na rozdiel od paliatívnej starostlivosti je hospicová starostlivosť iba časť paliatívnej starostlivosti poskytnutá na konci života. Zatiaľ čo paliatívna starostlivosť sa môže začať kedykoľvek počas priebehu vážneho ochorenia, hospicová starostlivosť sa zvyčajne začína, keď lekár určí, že pacient má predpokladanú dĺžku života šesť mesiacov alebo menej, ak by choroba prebiehala svojím prirodzeným tempom.
V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín. Ošetrovateľská paliatívna starostlivosť v nemocniciach nie je obmedzená iba na liečbu symptómov, ale zahŕňa komplexnú starostlivosť, ktorá vyžaduje citlivý a individuálny prístup k potrebám každého pacienta. Popri starostlivosti o fyzické zdravie pacienta sa paliatívna, ošetrovateľská a spirituálna starostlivosť usiluje aj o naplnenie jeho psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb. Garantuje ťažko chorému kontinuitu primeranej starostlivosti v celom potrebnom rozsahu, plné rešpektovanie jeho ľudskej dôstojnosti a zároveň, podľa konkrétnych možností a potrieb, sprevádzanie aj jeho blízkych a neskôr pozostalých.
Manažment symptómov predstavuje základný kameň ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti. Pacienti v terminálnom štádiu často čelia mnohým fyziologickým ťažkostiam, ktoré negatívne ovplyvňujú ich kvalitu života a dôstojnosť v záverečnej fáze života. Odborný personál je v prvej línii, ktorý realizuje systematické sledovanie symptómov pomocou štandardizovaných nástrojov a škál, ktoré umožňujú objektívne vyhodnotiť intenzitu a dynamiku symptómov. Na základe týchto informácií je možné upraviť medikamentóznu liečbu, napríklad dávkovanie analgetík (vrátane opioidov), antiemetík či anxiolytík, a zároveň aplikovať nefarmakologické postupy, ktoré môžu zmierniť nepohodlie. Individuálny prístup je kľúčový, pretože symptómy sa u každého pacienta prejavujú odlišne, a ich intenzita i dopad na psychiku a celkový stav sa môžu výrazne líšiť. Používanie orálnych opioidov je bežnou súčasťou symptomatickej kontroly.
Paliatívna starostlivosť nie je len o fyzickej úľave od bolesti, ale aj o podpore celistvosti človeka. Pacienti a ich rodiny čelia mnohým psychosociálnym výzvam - existenciálnej úzkosti, strachu zo smrti a neznámeho, depresiám, pocitom osamelosti a zmenám v sociálnych či rodinných vzťahoch. Zdravotnícky personál zohráva nenahraditeľnú úlohu pri identifikovaní psychosociálnych potrieb pacientov, pričom často slúži ako prvý kontakt, ktorý odhalí známky psychického utrpenia. Dôležitou súčasťou psychosociálnej starostlivosti je koordinácia kontaktu so špecialistami - psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a duchovnými poradcami, ktorí dokážu poskytnúť odbornú podporu pri zvládaní stresu, úzkosti a existenciálnych otázok. Starostlivosť o rodinu je súčasťou paliatívnej starostlivosti a znamená psychosociálnu podporu rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
V nemocničnom prostredí je zdravotnícky personál často spojovacím článkom medzi pacientom, rodinou a rôznymi odborníkmi. Multidisciplinárny tím, ktorý okrem sestier zahŕňa lekárov špecialistov paliatívnej medicíny, internistov, psychológov, sociálnych pracovníkov, fyzioterapeutov a duchovných poradcov, umožňuje komplexný prístup k pacientovi a jeho rodine. Sestra má pritom aj organizačnú rolu - koordinuje vykonávanie liečebných plánov, zúčastňuje sa tímových konzílií, zabezpečuje hladký prenos informácií, rieši prípadné nezhody či konflikty a monitoruje dodržiavanie individuálnych potrieb pacienta.
Primárnou úlohou paliatívnej starostlivosti je zmiernenie bolesti a iných emočných a fyzických symptómov, podpora rodiny a pozornosť k sociálnym determinantom zdravia a chorôb. Medzi hlavné ciele patrí:
Napriek tomu, že význam paliatívnej starostlivosti je široko uznávaný, prax v nemocničnom prostredí čelí viacerým špecifickým výzvam. Patria sem nedostatok špecializovaného personálu, nedostatočná integrácia multidisciplinárnych tímov, obmedzené možnosti kontinuálneho vzdelávania, ako aj infraštruktúrne a organizačné bariéry.
Napriek rastúcemu globálnemu uznaniu významu paliatívnej starostlivosti ako neoddeliteľnej súčasti zdravotnej starostlivosti pre pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami, mnohé nemocnice čelia zásadným výzvam spojeným s nedostatkom kvalifikovaného a špecializovaného personálu sestier. V mnohých zdravotníckych zariadeniach absentujú systematické a štandardizované vzdelávacie programy, ktoré by cielene pripravovali sestry na špecifické nároky paliatívnej starostlivosti.
Dôležité kompetencie, ktoré by mali sestry v paliatívnej starostlivosti ovládať, zahŕňajú:
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Okrem nedostatočného vzdelávania sú sestry často vystavené vysokému pracovného zaťaženiu, nedostatku času a emocionálnej náročnosti práce, ktorá je sprevádzaná častým kontaktom so smrťou a utrpením. Nemocničné prostredie je charakteristické svojou dynamikou a orientáciou na rýchle diagnostické procesy a urgentné lekárske intervencie, ktoré sú nevyhnutné pre zvládanie akútnych stavov pacientov. Paliatívna starostlivosť vyžaduje naopak holistický prístup, ktorý zahŕňa nielen fyzické ošetrenie, ale aj psychosociálnu a duchovnú podporu pacienta a jeho rodiny.
Medzi ďalšie faktory, ktoré prispievajú k pracovnému zaťaženiu sestier, patria:
Fragmentácia starostlivosti predstavuje jednu z najvýznamnejších výziev v kontexte paliatívnej starostlivosti v nemocničnom prostredí. Pacienti s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami často vyžadujú komplexnú liečbu, ktorá zahŕňa viaceré špecializované oddelenia alebo dokonca rôzne zdravotnícke zariadenia.
Dôsledky fragmentácie starostlivosti môžu byť rozsiahle:
Sestry často zastávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní kontinuity starostlivosti. Sú to oni, ktorí sú v najbližšom kontakte s pacientom, monitorujú jeho stav, zhromažďujú a aktualizujú informácie a sprostredkúvajú komunikáciu medzi jednotlivými odborníkmi.
Efektívne zvládnutie výziev, ktorým čelia sestry poskytujúci paliatívnu starostlivosť v nemocničnom prostredí, si vyžaduje komplexný a systematický prístup.
Počet pacientov s chronickou alebo nevyliečiteľnou chorobou - onkologickým, srdcovým, neurologickým ochorením či demenciou - rastie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský uviedol: „Môj tím odborníkov aktívne pracuje na tom, aby sa po rokoch podarilo skvalitniť prostredie a podmienky pre dlhodobú a paliatívnu starostlivosť. Súčasťou je legislatívna úprava, ktorá zadefinuje následnú starostlivosť a jej prepojenie s inými typmi zdravotnej starostlivosti. Rovnako tak vymedzí rozsah dlhodobej zdravotnej a paliatívnej starostlivosti.“
Legislatívne zmeny sú v štádiu vnútrorezortného pripomienkového konania. Ide o legislatívne rámce, kde sa nastaví implementácia paliatívnej starostlivosti do systému zdravotnej starostlivosti, upravia sa úhrady za ošetrovateľskú starostlivosť v domácom a prirodzenom prostredí pacientov s účinnosťou od prvého kvartálu 2022. Vykonávacie predpisy následnej starostlivosti v UZS a dlhodobej intenzívnej starostlivosti budú precizované v priebehu roka 2022 a ich účinnosť bude od roku 2023.
Od júla je schválený národný projekt „Posilnenie dlhodobej starostlivosti“ z eurofondového operačného programu Ľudské zdroje. „Cieľom tohto národného projektu je pilotné overenie systémového poskytovania dlhodobej a paliatívnej zdravotnej starostlivosti kvalifikovaným personálom v mobilných hospicoch a agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Slovensko čaká v zlepšení a reorganizácii paliatívnej starostlivosti ešte dlhá cesta. Hlavnou úlohou je zabezpečiť jej dostupnosť na celom území Slovenska. Je potrebné vytvoriť sieť paliatívnych pracovísk vrátane mobilných hospicov. Ďalej je potrebné zabezpečiť vzdelávanie dostatočného množstva zdravotníckeho personálu (lekárov aj sestier), ktorý by mal poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s nevyliečiteľným ochorením v pokročilom a terminálnom štádiu. Samozrejme netreba zabudnúť na novelizáciu zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti.
Vzhľadom na dlhodobé podceňovanie problematiky paliatívnej starostlivosti, ktorej dôsledky v aktuálnej epidemiologickej situácii spoločnosť pociťuje, stojí za to spomenúť podporu paliatívnej zdravotnej starostlivosti v Hospici Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi. V roku 2020, vďaka finančnej podpore Prešovského samosprávneho kraja mohli zlepšiť poskytovanie starostlivosti prostredníctvom zlepšenia materiálnych podmienok a vybavenia.
Starnutie obyvateľstva je dlhodobým globálnym trendom a Slovenská republika je súčasťou tohto demografického vývoja už niekoľko rokov. ŠÚ SR v máji 2019 zverejnil informáciu, že index starnutia za rok 2018 prvý raz v dejinách SR prekročil hodnotu 100, t.j. počet detí (≤ 14 rokov) je menší ako počet seniorov (65 +). Podľa prognóz Eurostatu bude Slovensko starnúť najintenzívnejšie zo všetkých krajín Európskej únie a v priebehu necelých 50 rokov sa Slovensko zmení z jednej z najmladších krajín Európskej únie na jednu z najstarších (v roku 2060 bude mať staršie obyvateľstvo od Slovenska len Portugalsko).
Podľa ministerstva zdravotníctva SR je príprava celej spoločnosti na tento stav nedostatočná. Dôsledky tohto trendu majú najväčší dopad na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a na rezort zdravotníctva. Na túto situáciu v blízkej budúcnosti by sa mala spoločnosť pripravovať osobitnými programami zameranými na podporu sociálnej integrácie ľudí vo vyššom veku, programami zameranými na zvyšovanie povedomia o potrebách tejto generácie a na jej ochranu pred nežiaducimi spoločenskými javmi. Tieto programy by mali byť rozpracované až na lokálnu úroveň, keďže individuálne prežívanie jednotlivca sa vždy deje na konkrétnom mieste.
Podľa Komisie sa mimoriadne kriticky a dlhodobo vnímajú aj závažné nedostatky v oblasti zabezpečenia všeobecnej dostupnosti a primeranej kvality zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Tento problém sa prejavuje ešte naliehavejšie v prípade osôb zo zraniteľných a znevýhodnených skupín obyvateľstva. Vo vzťahu k systému zdravotníctva ide najmä o zdravotne postihnuté, ako aj o dlhodobo, ťažko, nevyliečiteľne či terminálne choré, zomierajúce alebo staršie osamelé osoby a o ľudí, ktorí sa ocitli v neľahkých zdravotných alebo sociálnych situáciách. Ďalej sa prehlbujú dlhodobé problémy nevhodne nastaveného, materiálne a personálne nezaisteného zdravotného a sociálneho systému. Je to aj jeden z dôvodov narastajúcej nedôvery obyvateľstva voči štátnym inštitúciám, ako aj voči celému…
V súčasnej medicíne, s jej silným zameraním na vysoko-technickú medicínu a terapeutické prístroje, môže byť ťažké nájsť správny bod, kedy prejsť na paliatívny prístup. Akútna medicína sa často zameriava na liečbu a remisiu, ale v prípadoch, keď už niet návratu, je dôležité prehodnotiť ciele a zamerať sa na kvalitu života. Paliatívna starostlivosť nie je v protiklade s modernou medicínou, ale skôr ju dopĺňa. Technológie by mali byť používané vhodne, s ohľadom na potreby a želania pacienta.
Viaceré štúdie ukazujú, že pacienti zaradení do paliatívnej starostlivosti majú lepšiu kvalitu života oproti pacientom dostávajúcim štandardnú liečbu bez podpory paliatológa. Paliatívna starostlivosť prináša výhody nielen pacientom, ale aj ich rodinám a zdravotníckym pracovníkom:
Napriek preukázaným výhodám, paliatívna starostlivosť čelí viacerým bariéram:
Paliatívna medicína má pred sebou sľubnú budúcnosť. S rastúcim povedomím o jej výhodách a s rozvojom nových prístupov a technológií sa paliatívna starostlivosť stáva čoraz dostupnejšou a efektívnejšou. Je potrebné prijať národnú stratégiu paliatívnej starostlivosti a vytvoriť národný strategický dokument pre oblasť paliatívnej a hospicovej starostlivosti, zabudovať ho do nášho systému. Takýmto spôsobom zabezpečiť potrebné finančné prostriedky, aby sa tak zvýšil počet hospicových zariadení pre deti a dospelých a aby sa zvýšila dostupnosť využívať tieto služby starostlivosti pre čo najväčší počet pacientov a ich rodín, k čomu je potrebná vládna podpora. Pre rozvíjanie paliatívnej a hospicovej starostlivosti na Slovensku, je veľmi dôležité vytvoriť spoluprácu medzi hospicmi, paliatívnymi oddeleniami a ďalšími zariadeniami.
Je potrebné rozlišovať starnutie a starobu. Starnutie je zákonitý biologický proces, a preto jeho prevencia nie je možná a staroba je daňou za dlhý život. Starnutie je charakterizované viacerými vlastnosťami:
Starnutie prebieha prísne individuálne, a preto sú rozdiely medzi jednotlivými starými ľuďmi výraznejšie ako medzi jednotlivcami v mladších vekových skupinách. Starnutie mení zloženie a funkcie živých organizmov od molekulárnej úrovne až po úroveň celého organizmu. Starne celá populácia, každý 2.-3. občan vstupujúci do ordinácie lekára má viac ako 60 rokov.
V období staroby dochádza k biologickým zmenám, ktoré pozorujeme vo všetkých tkanivách a bunkách. K najzávažnejším patria zmeny v nervovej a endokrinnej sústave, ktoré zaisťujú reguláciu všetkých telesných i duševných pochodov, objavujú sa degeneratívne zmeny a pokles funkcie metabolizmu organizmu.
Medzi biologické znaky starnutia patria:
Psychické aspekty staroby a starnutia úzko súvisia s biologickými aspektmi. Hlavné psychické zmeny, ku ktorým v starobe u každého človeka dochádza:
Pre psychický život seniora má mimoriadny význam vzťah človeka k spoločnosti, predovšetkým k rodine. Časté sú pocity neužitočnosti, príťaže pre druhých, prekážky pre normálny a lepší život v rodine. Vnútro seniora je oveľa zraniteľnejšie a to dovoľuje vznik pocitov menejcennosti, neistoty, viny. Na tomto podklade často vznikajú neurózy a psychózy. U seniorov sa možno stretnúť aj s tým, že obviňujú svojich najbližších z nevďaku.
Sociálne aspekty v konečnom dôsledku ovplyvňujú kvalitu života v období staroby a starnutia. Dôležitým medzníkom v živote človeka je odchod do dôchodku, ktoré kladie veľké nároky na adaptačné schopnosti staršieho človeka, keďže je spojený s obmedzením sociálnych kontaktov, so zmenou sociálneho statusu živiteľa rodiny i so zmenou hierarchie životných hodnôt. Odchodom do dôchodku sa mení spoločenské postavenie jednotlivca a citeľne klesá úroveň príjmov, čo môže zapríčiniť zníženie životnej úrovne. Oslabujú sa alebo sa vytrácajú kontakty so spolupracovníkmi či s priateľmi na pracovisku. Človek zvyknutý na určité pracovné tempo, na pravidelnosť a prácu sa ťažko prispôsobuje novému životu, chýba mu konkrétny cieľ.
Základnú starostlivosť poskytujú praktickí lekári, špecializovanú odborní lekári. Pred 50 rokmi vznikol nový odbor medicíny - geriatria (v SR od r. 1982). Jej poslaním je starostlivosť o geriatrických pacientov - pacientov s kombináciou viacerých pokročilých chronických chorôb a ich komplikácií, medzi ktoré patria napríklad nepohyblivosť, neschopnosť udržať moč alebo stolicu, poruchy zmyslových orgánov a psychické poruchy. Tieto okolnosti si vyžadujú špeciálny prístup a nutnosť sprostredkovať sociálnu starostlivosť. Preto je súčasťou geriatrickej starostlivosti i geriatrický assessment, ktorého cieľom je poznanie sebestačnosti starého človeka. Snaží sa o prevenciu predčasného starnutia a o komplexnú terapiu multimorbidity u gerontov.
Geriatrická starostlivosť je zdravotná starostlivosť pre starnúcu populáciu vo veku nad 65 rokov. Zaoberá sa prevenciou, diagnostikou, liečbou, rehabilitáciou a ošetrovateľstvom starších ľudí. Je to špecializovaná starostlivosť so zameraním na udržanie sebestačnosti, oddialenie závislosti a odkázanosti tak, aby sa čo najdlhšie umožnil pobyt starých ľudí v ich domácom prostredí. Nejde len o mechanické predlžovanie života, ale o poskytnutie plne kvalitného života. Hlavnou etickou normou v geriatrii: Zachovať dôstojnosť človeka. Zdravotnícka starostlivosť o staré osoby je veľmi náročná na personál, vybavenie, lieky, a je preto nákladná. V celom svete sú problémy s financovaním zdravotníctva. Súčasné zariadenia bývajú často v nevyhovujúcich priestoroch s mnohými architektonickými bariérami.
#
tags: #starostlivosť #o #chronických #chorých #paliatíva #definícia