Paliatívna Starostlivosť o Chronicky Chorých: Definícia, Výzvy a Budúci Rozvoj

Abstrakt

Príspevok sa zameriava na poskytovanie sociálnej a zdravotnej starostlivosti zomierajúcim pacientom, vnímajúc túto problematiku z pohľadu sociálnych a zdravotných pracovníkov, v zariadeniach poskytujúcich paliatívnu a hospicovú starostlivosť. V príspevku autorky prezentujú vybraný výsek z výsledkov prieskumu z oblasti poskytovania paliatívnej a hospicovej starostlivosti.

Kľúčové slová: Umieranie a smrť, paliatívna starostlivosť, hospicová starostlivosť, multidisciplinárny tím, zdravotný pracovník, sociálny pracovník, sociálno-zdravotná starostlivosť, etika, komunikácia.

Úvod

Paliatívna ošetrovateľská starostlivosť je komplexný prístup, ktorý sa zameriava na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. Vzhľadom na starnutie populácie a nárast chronických ochorení, je táto forma starostlivosti čoraz dôležitejšia. Tento článok sa zameriava na definíciu paliatívnej ošetrovateľskej starostlivosti, jej kľúčové aspekty, výzvy a budúci rozvoj na Slovensku.

Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný a multidimenzionálny prístup, ktorý sa zameriava na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými, pokročilými a často život ohrozujúcimi ochoreniami. Trend narastajúceho počtu starnúcej populácie a zvyšujúcej sa potreby dlhodobej a paliatívnej starostlivosti v dôsledku dlhšieho prežívania pacientov s chronickými alebo nevyliečiteľnými chorobami potvrdzujú aj štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie. Cieľom tejto starostlivosti nie je len liečba symptómov ochorenia, ale aj podpora fyzickej, psychosociálnej a duchovnej pohody pacientov, pričom zahŕňa aj podporu ich rodín a blízkych.

Čo je paliatívna starostlivosť?

Paliatívna starostlivosť sa poskytuje človeku, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou v pokročilom alebo terminálnom štádiu. Cieľom paliatívnej starostlivosti nie je urýchľovať ani oddiaľovať smrť, ale zabezpečiť, aby bol pacient čo najkomfortnejší a aby jeho život bol dôstojný, bez zbytočného utrpenia. Táto starostlivosť by mala byť poskytnutá súčasne s ostatnou potenciálne liečebnou alebo život predlžujúcou liečbou kedykoľvek v priebehu akéhokoľvek závažného ochorenia. Určuje hlavné ciele a plány, ako aj priority liečby, ktoré sú pre pacienta v priebehu ochorenia v danej situácii najvhodnejšie.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2002, paliatívna medicína je prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov a ich rodín, keď čelia problémom spojeným so život ohrozujúcim ochorením, a to prostredníctvom prevencie a zmierňovania utrpenia prostredníctvom včasnej identifikácie, správneho posúdenia a liečby bolesti a iných problémov, fyzických, psychosociálnych a duchovných.

Rozdiel medzi paliatívnou a hospicovou starostlivosťou

Na rozdiel od paliatívnej starostlivosti je hospicová starostlivosť iba časť paliatívnej starostlivosti poskytnutá na konci života. Zatiaľ čo paliatívna starostlivosť sa môže začať kedykoľvek počas priebehu vážneho ochorenia, hospicová starostlivosť sa zvyčajne začína, keď lekár určí, že pacient má predpokladanú dĺžku života šesť mesiacov alebo menej, ak by choroba prebiehala svojím prirodzeným tempom.

V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín. Ošetrovateľská paliatívna starostlivosť v nemocniciach nie je obmedzená iba na liečbu symptómov, ale zahŕňa komplexnú starostlivosť, ktorá vyžaduje citlivý a individuálny prístup k potrebám každého pacienta. Popri starostlivosti o fyzické zdravie pacienta sa paliatívna, ošetrovateľská a spirituálna starostlivosť usiluje aj o naplnenie jeho psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb. Garantuje ťažko chorému kontinuitu primeranej starostlivosti v celom potrebnom rozsahu, plné rešpektovanie jeho ľudskej dôstojnosti a zároveň, podľa konkrétnych možností a potrieb, sprevádzanie aj jeho blízkych a neskôr pozostalých.

Kľúčové Aspekty Ošetrovateľskej Paliatívnej Starostlivosti

Manažment Symptómov

Manažment symptómov predstavuje základný kameň ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti. Pacienti v terminálnom štádiu často čelia mnohým fyziologickým ťažkostiam, ktoré negatívne ovplyvňujú ich kvalitu života a dôstojnosť v záverečnej fáze života. Odborný personál je v prvej línii, ktorý realizuje systematické sledovanie symptómov pomocou štandardizovaných nástrojov a škál, ktoré umožňujú objektívne vyhodnotiť intenzitu a dynamiku symptómov. Na základe týchto informácií je možné upraviť medikamentóznu liečbu, napríklad dávkovanie analgetík (vrátane opioidov), antiemetík či anxiolytík, a zároveň aplikovať nefarmakologické postupy, ktoré môžu zmierniť nepohodlie. Individuálny prístup je kľúčový, pretože symptómy sa u každého pacienta prejavujú odlišne, a ich intenzita i dopad na psychiku a celkový stav sa môžu výrazne líšiť. Používanie orálnych opioidov je bežnou súčasťou symptomatickej kontroly.

Psychosociálna Podpora

Paliatívna starostlivosť nie je len o fyzickej úľave od bolesti, ale aj o podpore celistvosti človeka. Pacienti a ich rodiny čelia mnohým psychosociálnym výzvam - existenciálnej úzkosti, strachu zo smrti a neznámeho, depresiám, pocitom osamelosti a zmenám v sociálnych či rodinných vzťahoch. Zdravotnícky personál zohráva nenahraditeľnú úlohu pri identifikovaní psychosociálnych potrieb pacientov, pričom často slúži ako prvý kontakt, ktorý odhalí známky psychického utrpenia. Dôležitou súčasťou psychosociálnej starostlivosti je koordinácia kontaktu so špecialistami - psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a duchovnými poradcami, ktorí dokážu poskytnúť odbornú podporu pri zvládaní stresu, úzkosti a existenciálnych otázok. Starostlivosť o rodinu je súčasťou paliatívnej starostlivosti a znamená psychosociálnu podporu rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

V nemocničnom prostredí je zdravotnícky personál často spojovacím článkom medzi pacientom, rodinou a rôznymi odborníkmi. Multidisciplinárny tím, ktorý okrem sestier zahŕňa lekárov špecialistov paliatívnej medicíny, internistov, psychológov, sociálnych pracovníkov, fyzioterapeutov a duchovných poradcov, umožňuje komplexný prístup k pacientovi a jeho rodine. Sestra má pritom aj organizačnú rolu - koordinuje vykonávanie liečebných plánov, zúčastňuje sa tímových konzílií, zabezpečuje hladký prenos informácií, rieši prípadné nezhody či konflikty a monitoruje dodržiavanie individuálnych potrieb pacienta.

Ciele paliatívnej starostlivosti

Primárnou úlohou paliatívnej starostlivosti je zmiernenie bolesti a iných emočných a fyzických symptómov, podpora rodiny a pozornosť k sociálnym determinantom zdravia a chorôb. Medzi hlavné ciele patrí:

• Zmiernenie bolesti a iných symptómov: Efektívna symptomatická kontrola bolesti, dýchavičnosti, nevoľnosti a iných nepríjemných symptómov je kľúčová pre zlepšenie kvality života pacienta.
• Podpora psychologickej a duchovnej pohody: Paliatívna starostlivosť sa zameriava aj na riešenie psychologických a duchovných potrieb pacienta a jeho rodiny.
• Rešpektovanie autonómie pacienta: Pacient má právo rozhodovať o svojej liečbe a starostlivosti. Lekári by mali prehodnotiť a vypočuť pacienta a rodinu, aby sa mohlo urobiť rozhodnutie po vzájomnom dohovore.
• Beneficiencia: Zdravotník je zodpovedný za dobro pacienta, za všetko, čo pacienta ohrozuje a chrániť ho pred tým.
• Nezneužitie: Starostlivosť by nemala pacientovi škodiť.
• Spravodlivosť: Všetci pacienti by mali mať rovnakú možnosť na starostlivosť.

Výzvy v Nemocničnej Paliatívnej Starostlivosti

Napriek tomu, že význam paliatívnej starostlivosti je široko uznávaný, prax v nemocničnom prostredí čelí viacerým špecifickým výzvam. Patria sem nedostatok špecializovaného personálu, nedostatočná integrácia multidisciplinárnych tímov, obmedzené možnosti kontinuálneho vzdelávania, ako aj infraštruktúrne a organizačné bariéry.

Nedostatok Špecializovaného Vzdelávania

Napriek rastúcemu globálnemu uznaniu významu paliatívnej starostlivosti ako neoddeliteľnej súčasti zdravotnej starostlivosti pre pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami, mnohé nemocnice čelia zásadným výzvam spojeným s nedostatkom kvalifikovaného a špecializovaného personálu sestier. V mnohých zdravotníckych zariadeniach absentujú systematické a štandardizované vzdelávacie programy, ktoré by cielene pripravovali sestry na špecifické nároky paliatívnej starostlivosti.

Dôležité kompetencie, ktoré by mali sestry v paliatívnej starostlivosti ovládať, zahŕňajú:

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

• Komunikáciu o konci života: Schopnosť viesť citlivé a komplexné rozhovory s pacientmi a ich rodinami o prognóze, možných liečebných postupoch, preferenciách a rozhodnutiach pri ukončovaní liečby je kľúčová.
• Manažment refraktérnych symptómov: Niektoré symptómy, ako napríklad pretrvávajúca bolesť, dýchavičnosť či úzkosť, môžu byť veľmi náročné na liečbu.
• Psychosociálna podpora: Paliatívna starostlivosť zahŕňa aj emocionálnu a sociálnu podporu, ktorá vyžaduje špecifické psychologické kompetencie.

Pracovné Zaťaženie a Emocionálna Náročnosť

Okrem nedostatočného vzdelávania sú sestry často vystavené vysokému pracovného zaťaženiu, nedostatku času a emocionálnej náročnosti práce, ktorá je sprevádzaná častým kontaktom so smrťou a utrpením. Nemocničné prostredie je charakteristické svojou dynamikou a orientáciou na rýchle diagnostické procesy a urgentné lekárske intervencie, ktoré sú nevyhnutné pre zvládanie akútnych stavov pacientov. Paliatívna starostlivosť vyžaduje naopak holistický prístup, ktorý zahŕňa nielen fyzické ošetrenie, ale aj psychosociálnu a duchovnú podporu pacienta a jeho rodiny.

Medzi ďalšie faktory, ktoré prispievajú k pracovnému zaťaženiu sestier, patria:

• Vysoký pomer pacientov na jednu sestru: Nedostatok personálu znamená, že jedna sestra má na starosti veľký počet pacientov s rôznymi a často veľmi náročnými potrebami.
• Nedostatok času na rozhovory a emocionálnu podporu: Komunikácia s pacientmi a ich rodinami, ktorá je nevyhnutná pre správne pochopenie ich potrieb, obáv a preferencií, je často obmedzená len na základné informovanie a rýchle odpovede na otázky.

Fragmentácia Starostlivosti

Fragmentácia starostlivosti predstavuje jednu z najvýznamnejších výziev v kontexte paliatívnej starostlivosti v nemocničnom prostredí. Pacienti s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami často vyžadujú komplexnú liečbu, ktorá zahŕňa viaceré špecializované oddelenia alebo dokonca rôzne zdravotnícke zariadenia.

Dôsledky fragmentácie starostlivosti môžu byť rozsiahle:

• Nedostatočná komunikácia medzi oddeleniami: Často dochádza k situáciám, keď informácie o aktuálnom stave pacienta, liečebných plánoch, alergiách alebo psychosociálnych potrebách nie sú dostatočne alebo presne prenášané medzi jednotlivými tímami.
• Strata kontinuity starostlivosti: Pre pacienta s terminálnym ochorením je kontinuita liečby zásadná pre zabezpečenie pocitu bezpečia a dôvery.
• Nárast chýb a nezrovnalostí v liečbe: Fragmentácia zvyšuje riziko chýb v podávaní liekov, nezvládnutia kritických symptómov alebo nesprávneho nastavenia liečby.
• Psychosociálne dopady na pacienta a rodinu: Neustále presuny pacienta medzi rôznymi miestami starostlivosti môžu viesť k pocitu dezorientácie a zneistenia. Rodina je často vystavená potrebe opakovane vysvetľovať zdravotný stav, liečebné ciele a osobné preferencie, čo zvyšuje ich stres a úzkosť.

Sestry často zastávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní kontinuity starostlivosti. Sú to oni, ktorí sú v najbližšom kontakte s pacientom, monitorujú jeho stav, zhromažďujú a aktualizujú informácie a sprostredkúvajú komunikáciu medzi jednotlivými odborníkmi.

Stratégie na Zlepšenie Ošetrovateľskej Paliatívnej Starostlivosti

Efektívne zvládnutie výziev, ktorým čelia sestry poskytujúci paliatívnu starostlivosť v nemocničnom prostredí, si vyžaduje komplexný a systematický prístup.

• Investície do kontinuálneho vzdelávania: Kontinuálne vzdelávanie personálu sú základom pre poskytovanie kvalitnej paliatívnej starostlivosti. Školenia by mali byť zahrnuté na všetkých úrovniach vzdelávania - od vysokoškolského štúdia až po postgraduálne kurzy a pravidelné odborné semináre v praxi. Významné sú najmä zručnosti v komunikácii o konci života, manažmente ťažkých symptómov, psychosociálnej a duchovnej podpore.
• Podpora multidisciplinárnej spolupráce: Multidisciplinárny tím, kde sestra plní nielen starostlivú, ale často aj koordinačnú úlohu, je nevyhnutný pre komplexné zvládnutie potrieb pacienta. V nemocničnom prostredí je potrebné systematicky budovať prostredie podporujúce spoluprácu medzi lekármi, sestrami, psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a duchovnými poradcami.
• Organizačné opatrenia na podporu psychosociálnej starostlivosti: Nemocničné pracovisko by malo prijať organizačné opatrenia, ktoré umožnia personálu venovať dostatočný čas psychosociálnej podpore a komunikácii s pacientmi a ich rodinami. Tento holistický prístup je kľúčový pre zmiernenie utrpenia a zlepšenie kvality života v záverečnej fáze ochorenia.
• Zabezpečenie efektívnej výmeny informácií: Efektívna výmena informácií medzi oddeleniami a zdravotníckymi zariadeniami je nevyhnutná pre zabezpečenie plynulého priebehu liečby a starostlivosti o pacientov. Zavedenie moderných technológií, ako sú elektronické zdravotné záznamy s možnosťou zdieľania dát medzi tímami, a využívanie štandardizovaných komunikačných protokolov môžu výrazne eliminovať fragmentáciu starostlivosti.

Paliatívna Starostlivosť na Slovensku

Počet pacientov s chronickou alebo nevyliečiteľnou chorobou - onkologickým, srdcovým, neurologickým ochorením či demenciou - rastie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský uviedol: „Môj tím odborníkov aktívne pracuje na tom, aby sa po rokoch podarilo skvalitniť prostredie a podmienky pre dlhodobú a paliatívnu starostlivosť. Súčasťou je legislatívna úprava, ktorá zadefinuje následnú starostlivosť a jej prepojenie s inými typmi zdravotnej starostlivosti. Rovnako tak vymedzí rozsah dlhodobej zdravotnej a paliatívnej starostlivosti.“

Legislatívne zmeny sú v štádiu vnútrorezortného pripomienkového konania. Ide o legislatívne rámce, kde sa nastaví implementácia paliatívnej starostlivosti do systému zdravotnej starostlivosti, upravia sa úhrady za ošetrovateľskú starostlivosť v domácom a prirodzenom prostredí pacientov s účinnosťou od prvého kvartálu 2022. Vykonávacie predpisy následnej starostlivosti v UZS a dlhodobej intenzívnej starostlivosti budú precizované v priebehu roka 2022 a ich účinnosť bude od roku 2023.

Od júla je schválený národný projekt „Posilnenie dlhodobej starostlivosti“ z eurofondového operačného programu Ľudské zdroje. „Cieľom tohto národného projektu je pilotné overenie systémového poskytovania dlhodobej a paliatívnej zdravotnej starostlivosti kvalifikovaným personálom v mobilných hospicoch a agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

Slovensko čaká v zlepšení a reorganizácii paliatívnej starostlivosti ešte dlhá cesta. Hlavnou úlohou je zabezpečiť jej dostupnosť na celom území Slovenska. Je potrebné vytvoriť sieť paliatívnych pracovísk vrátane mobilných hospicov. Ďalej je potrebné zabezpečiť vzdelávanie dostatočného množstva zdravotníckeho personálu (lekárov aj sestier), ktorý by mal poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s nevyliečiteľným ochorením v pokročilom a terminálnom štádiu. Samozrejme netreba zabudnúť na novelizáciu zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti.

Vzhľadom na dlhodobé podceňovanie problematiky paliatívnej starostlivosti, ktorej dôsledky v aktuálnej epidemiologickej situácii spoločnosť pociťuje, stojí za to spomenúť podporu paliatívnej zdravotnej starostlivosti v Hospici Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi. V roku 2020, vďaka finančnej podpore Prešovského samosprávneho kraja mohli zlepšiť poskytovanie starostlivosti prostredníctvom zlepšenia materiálnych podmienok a vybavenia.

Paliatívna Starostlivosť v Kontexte Starnutia Populácie

Starnutie obyvateľstva je dlhodobým globálnym trendom a Slovenská republika je súčasťou tohto demografického vývoja už niekoľko rokov. ŠÚ SR v máji 2019 zverejnil informáciu, že index starnutia za rok 2018 prvý raz v dejinách SR prekročil hodnotu 100, t.j. počet detí (≤ 14 rokov) je menší ako počet seniorov (65 +). Podľa prognóz Eurostatu bude Slovensko starnúť najintenzívnejšie zo všetkých krajín Európskej únie a v priebehu necelých 50 rokov sa Slovensko zmení z jednej z najmladších krajín Európskej únie na jednu z najstarších (v roku 2060 bude mať staršie obyvateľstvo od Slovenska len Portugalsko).

Podľa ministerstva zdravotníctva SR je príprava celej spoločnosti na tento stav nedostatočná. Dôsledky tohto trendu majú najväčší dopad na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a na rezort zdravotníctva. Na túto situáciu v blízkej budúcnosti by sa mala spoločnosť pripravovať osobitnými programami zameranými na podporu sociálnej integrácie ľudí vo vyššom veku, programami zameranými na zvyšovanie povedomia o potrebách tejto generácie a na jej ochranu pred nežiaducimi spoločenskými javmi. Tieto programy by mali byť rozpracované až na lokálnu úroveň, keďže individuálne prežívanie jednotlivca sa vždy deje na konkrétnom mieste.

Podľa Komisie sa mimoriadne kriticky a dlhodobo vnímajú aj závažné nedostatky v oblasti zabezpečenia všeobecnej dostupnosti a primeranej kvality zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Tento problém sa prejavuje ešte naliehavejšie v prípade osôb zo zraniteľných a znevýhodnených skupín obyvateľstva. Vo vzťahu k systému zdravotníctva ide najmä o zdravotne postihnuté, ako aj o dlhodobo, ťažko, nevyliečiteľne či terminálne choré, zomierajúce alebo staršie osamelé osoby a o ľudí, ktorí sa ocitli v neľahkých zdravotných alebo sociálnych situáciách. Ďalej sa prehlbujú dlhodobé problémy nevhodne nastaveného, materiálne a personálne nezaisteného zdravotného a sociálneho systému. Je to aj jeden z dôvodov narastajúcej nedôvery obyvateľstva voči štátnym inštitúciám, ako aj voči celému…

Paliatívna starostlivosť v kontexte modernej medicíny

V súčasnej medicíne, s jej silným zameraním na vysoko-technickú medicínu a terapeutické prístroje, môže byť ťažké nájsť správny bod, kedy prejsť na paliatívny prístup. Akútna medicína sa často zameriava na liečbu a remisiu, ale v prípadoch, keď už niet návratu, je dôležité prehodnotiť ciele a zamerať sa na kvalitu života. Paliatívna starostlivosť nie je v protiklade s modernou medicínou, ale skôr ju dopĺňa. Technológie by mali byť používané vhodne, s ohľadom na potreby a želania pacienta.

Výhody paliatívnej starostlivosti

Viaceré štúdie ukazujú, že pacienti zaradení do paliatívnej starostlivosti majú lepšiu kvalitu života oproti pacientom dostávajúcim štandardnú liečbu bez podpory paliatológa. Paliatívna starostlivosť prináša výhody nielen pacientom, ale aj ich rodinám a zdravotníckym pracovníkom:

• Zlepšenie kvality života pacientov: Zmiernenie bolesti a iných symptómov, podpora psychologickej a duchovnej pohody.
• Zníženie stresu a úzkosti u rodinných príslušníkov: Podpora a edukácia rodiny, pomoc pri zvládaní smútku a straty.
• Zvýšenie spokojnosti zdravotníckych pracovníkov: Pocit zadosťučinenia z poskytovania komplexnej a kvalitnej starostlivosti.
• Efektívnejšie využívanie zdravotníckych zdrojov: Zníženie počtu hospitalizácií a návštev pohotovosti.

Bariéry v poskytovaní paliatívnej starostlivosti

Napriek preukázaným výhodám, paliatívna starostlivosť čelí viacerým bariéram:

• Nedostatočné povedomie: Mnoho ľudí, vrátane zdravotníckych pracovníkov, si neuvedomuje, čo paliatívna starostlivosť je a aké výhody prináša.
• Nedostupnosť: Paliatívna starostlivosť nie je vždy dostupná, najmä v menších mestách a na vidieku.
• Finančné obmedzenia: Niektoré poisťovne nemusia hradiť všetky náklady spojené s paliatívnou starostlivosťou. Napríklad, niektoré poisťovne nehradia p.o. liečbu.
• Strach a stigma: Niektorí ľudia sa boja paliatívnej starostlivosti, pretože ju spájajú so smrťou a umieraním.

Budúcnosť paliatívnej starostlivosti

Paliatívna medicína má pred sebou sľubnú budúcnosť. S rastúcim povedomím o jej výhodách a s rozvojom nových prístupov a technológií sa paliatívna starostlivosť stáva čoraz dostupnejšou a efektívnejšou. Je potrebné prijať národnú stratégiu paliatívnej starostlivosti a vytvoriť národný strategický dokument pre oblasť paliatívnej a hospicovej starostlivosti, zabudovať ho do nášho systému. Takýmto spôsobom zabezpečiť potrebné finančné prostriedky, aby sa tak zvýšil počet hospicových zariadení pre deti a dospelých a aby sa zvýšila dostupnosť využívať tieto služby starostlivosti pre čo najväčší počet pacientov a ich rodín, k čomu je potrebná vládna podpora. Pre rozvíjanie paliatívnej a hospicovej starostlivosti na Slovensku, je veľmi dôležité vytvoriť spoluprácu medzi hospicmi, paliatívnymi oddeleniami a ďalšími zariadeniami.

Geriatria a Paliatívna Starostlivosť

Je potrebné rozlišovať starnutie a starobu. Starnutie je zákonitý biologický proces, a preto jeho prevencia nie je možná a staroba je daňou za dlhý život. Starnutie je charakterizované viacerými vlastnosťami:

• Je vnútorné - geneticky naprogramované, ale jeho priebeh je ovplyvňovaní vonkajšími faktormi.
• Je nezvratné, zmeny vyvolané starnutím nie je možné vrátiť späť.
• Je nerovnomerné - niektoré orgány, tkanivá a funkcie starnú rýchlejšie, iné pomalšie.
• Prevaha starobných zmien je regresívna - spojená so stratou.

Starnutie prebieha prísne individuálne, a preto sú rozdiely medzi jednotlivými starými ľuďmi výraznejšie ako medzi jednotlivcami v mladších vekových skupinách. Starnutie mení zloženie a funkcie živých organizmov od molekulárnej úrovne až po úroveň celého organizmu. Starne celá populácia, každý 2.-3. občan vstupujúci do ordinácie lekára má viac ako 60 rokov.

Biologické, psychické a sociálne znaky starnutia

V období staroby dochádza k biologickým zmenám, ktoré pozorujeme vo všetkých tkanivách a bunkách. K najzávažnejším patria zmeny v nervovej a endokrinnej sústave, ktoré zaisťujú reguláciu všetkých telesných i duševných pochodov, objavujú sa degeneratívne zmeny a pokles funkcie metabolizmu organizmu.

Medzi biologické znaky starnutia patria:

• Zmeny v dýchaní (klesá pružnosť pľúc a znižuje sa ich funkcia).
• Zmeny kardiovaskulárneho systému a jeho činnosti (zužovanie a znižovanie pružnosti periférnych ciev).
• Zmeny pohybového aparátu (atrofia svalových vlákien a ubúdanie svalovej hmoty).
• Zmeny na kostrovom systéme (menšia ohybnosť, náchylnosť na ortopedické zranenia).
• Zmeny na celkovom vzhľade človeka (väčšie množstvo vrások, suchšia koža, starecké škvrny, redukcia vlasových folikulov).

Psychické aspekty staroby a starnutia úzko súvisia s biologickými aspektmi. Hlavné psychické zmeny, ku ktorým v starobe u každého človeka dochádza:

• Zhoršuje sa zmyslové vnímanie - zrak, sluch a reakcie sú pomalšie.
• Zhoršuje sa pamäť - predovšetkým pamäť pre nové udalosti, zatiaľ čo zážitky dávno minulé zostávajú uchované.
• Inteligencia - klesá ale to je dôsledok spomaleného tempa pri časovo limitovaných úlohách. Zveľaďovanie intelektu je aktuálne v každom veku.
• Aktívnejšie prežívanie - v starobe sa mení, mnohí ľudia sú ľahostajní, menej emočne zaujatí a viac sústredení sami do seba.
• Osobnosť starého človeka - odráža jeho spôsob boja s problémami, ktoré pokročilý vek so sebou prináša.

Pre psychický život seniora má mimoriadny význam vzťah človeka k spoločnosti, predovšetkým k rodine. Časté sú pocity neužitočnosti, príťaže pre druhých, prekážky pre normálny a lepší život v rodine. Vnútro seniora je oveľa zraniteľnejšie a to dovoľuje vznik pocitov menejcennosti, neistoty, viny. Na tomto podklade často vznikajú neurózy a psychózy. U seniorov sa možno stretnúť aj s tým, že obviňujú svojich najbližších z nevďaku.

Sociálne aspekty v konečnom dôsledku ovplyvňujú kvalitu života v období staroby a starnutia. Dôležitým medzníkom v živote človeka je odchod do dôchodku, ktoré kladie veľké nároky na adaptačné schopnosti staršieho človeka, keďže je spojený s obmedzením sociálnych kontaktov, so zmenou sociálneho statusu živiteľa rodiny i so zmenou hierarchie životných hodnôt. Odchodom do dôchodku sa mení spoločenské postavenie jednotlivca a citeľne klesá úroveň príjmov, čo môže zapríčiniť zníženie životnej úrovne. Oslabujú sa alebo sa vytrácajú kontakty so spolupracovníkmi či s priateľmi na pracovisku. Človek zvyknutý na určité pracovné tempo, na pravidelnosť a prácu sa ťažko prispôsobuje novému životu, chýba mu konkrétny cieľ.

Zdravotnícka starostlivosť o starších ľudí - geriatria

Základnú starostlivosť poskytujú praktickí lekári, špecializovanú odborní lekári. Pred 50 rokmi vznikol nový odbor medicíny - geriatria (v SR od r. 1982). Jej poslaním je starostlivosť o geriatrických pacientov - pacientov s kombináciou viacerých pokročilých chronických chorôb a ich komplikácií, medzi ktoré patria napríklad nepohyblivosť, neschopnosť udržať moč alebo stolicu, poruchy zmyslových orgánov a psychické poruchy. Tieto okolnosti si vyžadujú špeciálny prístup a nutnosť sprostredkovať sociálnu starostlivosť. Preto je súčasťou geriatrickej starostlivosti i geriatrický assessment, ktorého cieľom je poznanie sebestačnosti starého človeka. Snaží sa o prevenciu predčasného starnutia a o komplexnú terapiu multimorbidity u gerontov.

Geriatrická starostlivosť je zdravotná starostlivosť pre starnúcu populáciu vo veku nad 65 rokov. Zaoberá sa prevenciou, diagnostikou, liečbou, rehabilitáciou a ošetrovateľstvom starších ľudí. Je to špecializovaná starostlivosť so zameraním na udržanie sebestačnosti, oddialenie závislosti a odkázanosti tak, aby sa čo najdlhšie umožnil pobyt starých ľudí v ich domácom prostredí. Nejde len o mechanické predlžovanie života, ale o poskytnutie plne kvalitného života. Hlavnou etickou normou v geriatrii: Zachovať dôstojnosť človeka. Zdravotnícka starostlivosť o staré osoby je veľmi náročná na personál, vybavenie, lieky, a je preto nákladná. V celom svete sú problémy s financovaním zdravotníctva. Súčasné zariadenia bývajú často v nevyhovujúcich priestoroch s mnohými architektonickými bariérami.

#

tags: #starostlivosť #o #chronických #chorých #paliatíva #definícia