Starostlivosť o korytnačky v zime: Kompletný sprievodca

Starostlivosť o korytnačky je celoročná záležitosť, no zimné obdobie prináša špecifické výzvy a potreby. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa správne postarať o korytnačky v zime, aby ste zabezpečili ich zdravie a pohodu.

Úvod do zimovania korytnačiek

Zimovanie je prirodzený proces, pri ktorom sa metabolizmus korytnačky spomaľuje, korytnačka neprijíma potravu, nevylučuje a spí. Niektoré druhy vodných korytnačiek potrebujú zazimovanie, iné nie, a aj názory odborníkov sa v tejto otázke rôznia. Zimovanie môže trvať približne od 12 týždňov do pol roka.

Zimovať alebo nezimovať?

Či zimovať, alebo nezimovať, závisí od druhu korytnačky. Zimovanie sa väčšinou považuje za dobré, organizmus korytnačky si oddýchne a zviera žije dlhšie. Je možná súvislosť so schopnosťou rozmnožovania. Korytnačky, ktoré sú zimované, rovnomernejšie rastú, bez deformácií panciera, sú v lete aktívnejšie. Ak si nie ste istí, či dokážete vytvoriť správne podmienky na hibernáciu, je lepšie korytnačku nezimovať vôbec, než riskovať nesprávne zimovanie. U mladých, chorých alebo oslabených jedincov môže byť nezimovanie dočasne bezpečnejšou a rozumnejšou voľbou. Mláďatá do 1 roka sa obvykle nezimujú.

Príprava na zimovanie

Zimovať môžeme len dobre živenú zdravú korytnačku. Príprava na zimovanie trvá asi 3 týždne. Na začiatku obdobia zimovania na jeseň korytnačkám postupne prestaneme dávať potravu a znižujeme teplotu vody. Korytnačky vylúčia posledné zbytky potravy a upadajú do letargie, prestávajú sa hýbať a zaspia. Prestaneme úplne kŕmiť, vypneme svetlo a znižujeme teplotu vody, postupne presúvame korytnačky na chladnejšie miesta (ďaleko od radiátorov, do pivnice a pod.). Celý úvodný proces by mal trvať asi 2 týždne. V tomto období znižujeme množstvo potravy (ku koncu neprijíma už žiadnu). Niektorí chovatelia odporúčajú korytnačku aj pravidelne kúpať, aby sa pred hibernáciou vyprázdnila. V teráriu začíname postupne skracovať fotoperiódu - čas svietenia a tiež postupne znižujeme teplotu z pôvodných cca 30°C na 15°C s nočným poklesom na 10°C - ku koncu prípravy aj menej.

Ako zimovať korytnačku

Pri korytnačkách chovaných v akvateráriu v byte je zimovanie pomerne zložité. Treba im zabezpečiť stálu nízku teplotu, bez výkyvov. Korytnačky je možné zimovať vo vode alebo v pôde. Korytnačku uložíme do lavóra s nízkou hladinou vody (tesne nad pancier) a lavór dáme do pivnice, kde sa udržiava nízka teplota. Mnohokrát však nie je dostatočne nízka, pod 10°C a korytnačka síce neprijíma potravu, ale ani nespí. Tým sa zvieratko veľmi vyčerpáva. Okrem toho je možné korytnačku jednoducho uložiť v nádobe s vodou do bežnej chladničky k potravinám, alebo do zvláštnej chladničky. Teplota by však nemala byť príliš nízka, asi 6°C.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Zimovanie - plynulo prechádza z prípravy, kedy korytnačku umiestnime do boxu. Na jeho spodok dáme vyššiu vrstvu rašeliny, zeminy či lístia a vložíme korytnačku. Môžeme ju prikryť vrstvou lístia/sena (niektorí chovatelia využívajú len natrhané kusy papiera). Box umiestnime na nerušené chladné miesto so stabilnou teplotou pod 10°C - vhodná je napríklad pivnica. Teplota by sa mala pohybovať približne na úrovni 6-8 °C. Je užitočné zabezpečiť box pred hlodavcami, spiacu korytnačku by mohli usmrtiť. Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať na úrovni 80% - inak by mohla byť korytnačka dehydratovaná. Ak nemáme pivnicu, môžeme zabezpečiť aj malú chladničku (nie mrazničku!). Ale pozor, treba ju pravidelne kontrolovať (a zabezpečiť odvetrávanie). Počas zimovania kontrolujeme teplotu a vlhkosť.

Pri zimovaní v jazierku si treba dať pozor na odmäky. Pri výraznom oteplení sa kortnačka zobudí a vypláva na hladinu.

Kontrola počas zimovania

Zimujúce korytnačky treba pravidelne a často kontrolovať. Hladina vody musí byť stabilná a najmä teplota. Korytnačka v spánku o sebe nevie, takže ju treba jemne skontrolovať, či ju nenapádajú parazity alebo červy. Nezabezpečenú korytnačku v pivnici môžu dokonca zožrať zaživa potkany či myši. Kontrolujeme teplotu a vlhkosť. Sú aj prípady, kedy korytnačky prezimovali vonku na záhrade (zahrabú sa), toto je však veľmi rizikové, nikdy nevieme, aká bude zima.

Zimovanie v jazierku

Korytnačky voľne vypustené v jazierku sa zazimujú s príchodom zimy samy. V jazierku korytnačky klesnú na dno a zaspia. Jazierko musí byť dosť veľké, aby nepremrzlo po celej hĺbke. Hlboké aspoň 1 meter, lepšie 2, ak teplota v zime klesá príliš pod 0°C. Ľad na povrchu jazierka korytnačkám nevadí, pod ľadom na dne v dostatočnej hĺbke sú práve žiadané 4°C. Pri zimovaní v jazierku si treba dať pozor na odmäky. Pri výraznom oteplení sa kortnačka zobudí a vypláva na hladinu.

Prebúdzanie zo zimného spánku

Prebúdzanie - súvisí s jarným oteplením a obyčajne je naviazané na marec a teploty presahujúce 10°C. Organizmus korytnačky je po zimovaní výrazne utlmený, preto teplotu zvyšujeme len postupne. Kúpeľ v teplej vode, vyhriate terárium by jej mohlo spôsobiť kolaps organizmu. Istý čas trvá, než začne prijímať potravu. S prebúdzaní korytnačiek postupujeme oveľa rýchlejšie ako pri ukladaní na zimný spánok. postupne zvyšujeme teplotu. Tu sa názory líšia, akú dlhú dobu. Dôležité po prebudení je, aby ste vašu korytnačku nedávali hneď do vody. Položte ju len do blízkosti vody. Korytnačka musí sama vliezť do vody, lebo po dlhom čase hibernovania (až 5-6 mesiacoch), má vodná korytnačka zoschnutú pokožku a sama si ju musí zregenerovať.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Po 2-4 mesiacoch korytnačku pomaly presuňte do teplejšej miestnosti. Postupne zvyšujte teplotu a ponúknite vodnú kúpeľ, aby sa napila. V období, keď začne klesať teplota, nájdu si korytnačky v prírode vhodné miesto, zahrabú sa a znehybnejú na zimné obdobie. Ich telo vychladne a životné pochody sa mnohonásobne spomalia.

Starostlivosť o korytnačky, ktoré nezimujú

Ak korytnačku nezimujete, rešpektujte jej prirodzený rytmus a umožnite jej jesenný odpočinok. Nechajte ju vonku, kým denné teploty trvalo neklesnú pod 20 °C (zvyčajne začiatkom októbra). Pri hrozbe nočných mrazov ju na noc presuňte do chladného miesta v dome. Po prenesení do terária prvé 1-2 dni nesvieťte ani netopte, aby si zvykla na nové prostredie. Korytnačka môže byť menej aktívna alebo sa zahrabávať - doprajte jej pokoj. V jesennom období si korytnačka väčšinou sama povie o viac pokoja. Bude menej aktívna než obvykle, namiesto celodenného pobehovania po teráriu strávi väčšinu času na jednom mieste a sama obmedzí príjem potravy. Tento proces je prirodzený, preto s ňou nemanipulujte viac, než je nevyhnutné.

Dôležité aspekty chovu suchozemských korytnačiek

Na to že suchozemské korytnačky patria medzi plazy, majú nezvyčajne dobre vyvinutú osobnosť. Suchozemské korytnačky sú krásne a áno aj zábavné stvorenia. Na svete je známych viac ako 100 druhov suchozemských korytnačiek z ktorých je väčšina ohrozených. Niektoré dorastajú len do pár cm no niektoré korytnačky sú skutoční obri ako napríklad najväčšia žijúca korytnačka slonia dorastajúca sa až do 1,3 m dĺžky a viac ako 1 m výšky. Pochádza z južnej Európy a patrí medzi najčastejšie doma chované suchozemské korytnačky. Obľubuje teploty v rozpätí od 23 do 37°C. Korytnačka zelenkastá je obľúbená vďaka relatívne nenáročnému chovu no aj kvôli svojej inteligencii a schopnosti rozoznať a nadviazať vzťah so svojím majiteľom. Jej pôvod môžeme hľadať na blízkom východe, severnej Afrike a sčasti aj v Juhovýchodnej Európe, Preferuje vyššie teploty od 26 do 32°C a v dospelosti dorastá len do dĺžky 18 cm. Vo voľnej prírode sa korytnačka stepná vyskytuje v juhozápadnom Rusku, Iráne, Afganistane a v Číne. To je aj dôvod prečo tento druh obľubuje suché podnebie a teploty od 24 do 29°C. V dospelosti dorastajú len do dĺžky 20 cm. Chovateľsky je veľmi obľúbená, keďže náročnosť starostlivosti o tento druh je nižšia. Korytnačka hviezdicová sa vyskytuje najmä v Indii, Pakistane a na Srí Lanke. Sú to plaché korytnačky s krásnym vzorovaným pancierom. Dorastajú do max. 30 cm dĺžky. Pochádza z Južnej Ameriky a je veľmi ľahko rozoznateľná podľa červeného sfarbenia na nohách a na hlave. Vyhovujú jej teploty od 27 do 32°C), a vysoká vlhkosť vzduchu (80%). V dospelosti dosiahnu dĺžku 45 cm. Korytnačka leopardia je pôvodom z južnej časti Afriky (Sudán), kde sa denné teploty pohybujú od 27 do 32°C. Korytnačka škárová pochádza z Afriky a je charakteristická typickým splošteným pancierom vhodným na život v skalistom teréne. Patrí medzi ohrozené druhy. Je to veľmi rýchla korytnačka a vynikajúci lezec, ktorý vie prekonať takmer každú prekážku. Z chovateľského pohľadu sú suchozemské korytnačky náročné domáce zvieratá. To platí aj o u nás najbežnejšie chovaných druhoch (Korytnačka zelenkastá, Korytnačka žltohnedá a Korytnačka stepná), ktoré sú najmenej náročné na starostlivosť. Nasledovné riadky ohľadne chovu suchozemských korytnačiek sa budú týkať práve týchto troch druhov, ktoré majú podobné nároky na podmienky chovu a starostlivosť.

Pri chove suchozemských korytnačiek sa snažíme čo najviac napodobniť prostredie, z ktorého pôvodne pochádzajú. Suchozemské korytnačky sa vo voľnej prírode presúvajú za potravou na veľké vzdialenosti. Terárium by malo byť preto dostatočne priestranné (min. 1m:1m:0,5m ; d:š:v). Ako substrát môžeme použiť zmes piesku a záhradného substrátu (1:1) v hrúbke 5 až 10 cm podľa veľkosti korytnačky. A Keďže suchozemské korytnačky radi lezú, v teráriu by nemali chýbať rôzne prekážky v podobe konárov a kameňov. Na úroveň substrátu môžeme umiestniť plytkú (max. Rozdiel medzi počasím u nás a v južnej Európe je zjavný. Počet slnečných hodín na Slovensku je 1 400 až 2 200 hodín ročne, zatiaľ čo v Južnej európe je to 2 500 až 3000 hodín ročne. Rozdiely v teplotách sú ešte výraznejšie. Tieto rozdiely je nutné kompenzovať vhodnými podmienkami v teráriu. Korytnačky majú tak ako všetky plazy premenlivú telesnú teplotu závislú od teploty okolia. Z tohto dôvodu musí byť terárium uspôsobené na to, aby si mohli korytnačky sami regulovať telesnú teplotu: V teráriu musí byť tepelný zdroj (väčšinou bodové svetlo 40W až 60W v dostatočnej blízkosti od substrátu 12 až 20 cm) no i zatienené miesto kde sa môže korytnačka ochladiť. a. b. c. UVB výbojka je náhradou za prirodzené slnečné svetlo ktoré je pre korytnačky zdrojom vitamínu D a je nevyhnutné pre zdravý vývoj a rast korytnačiek. Ako náhle to vonkajšie podmienky umožnia, umiestnite suchozemskú korytnačku do letného výbehu. Prirodzené slnko a čerstvá strava majú na ne priaznivý vplyv. • výbeh by mal byť dostatočne veľký ( min. 10 m2 na jednu korytnačku) a podľa možností by to nemala byť rovina. • Vhodný úkryt korytnačkám pomôže prekonať aj prípadné chladnejšie noci. Ideálnym úkrytom v letnom výbehu je miniohrádka zhotovená z dosiek a s plexisklom navrchu, teda akýsi miniskleník, v ktorom bude vždy o pár stupňov naviac a korytnačka sa v ňom môže podľa potreby vyhrievať. • Mláďatá suchozemských korytnačiek môžu ohroziť rôzny predátori vrátane líšok, psov, mačiek a väčších vtákov. Aj pri potrave by sme sa mali čo najbližšie priblížiť tomu čo suchozemské korytnačky konzumujú vo voľnej prírode. Väčšina suchozemských korytnačiek je bylinožravá až na pár všežravých druhov, ktoré sa však v domácich podmienkach nechovajú. Základom potravy suchozemských korytnačiek by malo byť čo najpestrejšie spektrum rastlín (trávy, púpava, ďatelina, horčica, žerucha, … ) spolu s ich kvetmi a zelenina (listová zelenina, brokolica, tekvica, …). Tráviaci trakt suchozemských korytnačiek nie je prispôsobený na živočíšnu stravu plnú bielkovín, ktoré im spôsobujú tráviace ťažkosti no aj komplikujú ich zdravý vývin. Mäsu, vajciam a mliečnym výrobkom sa treba preto čo najviac vyhýbať, napriek tomu že korytnačkám chutia. Ak však dáte suchozemským korytnačkám kúsok vareného mäsa alebo vajíčka raz týždenne, prípadne si pochutnajú na dážďovke alebo slimákovi v letnom výbehu, neuškodí im to.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #starostlivosť #o #korytnačky #v #zime