Starostlivosť o pôdu pri ovocných stromoch: Základ úspešnej úrody

Udržiavanie zdravej pôdy je základom úspešného pestovania ovocných stromov. Správna starostlivosť o pôdu zabezpečuje dostatok živín, vody a vzduchu pre korene stromov, čím podporuje ich rast, odolnosť voči chorobám a škodcom a v konečnom dôsledku aj bohatú úrodu kvalitného ovocia. Naopak, nesprávna starostlivosť vedie k odbúravaniu organickej zložky pôdy, zníženiu úrodnosti a zvýšeniu erózie.

Základné princípy starostlivosti o pôdu

Aby pôda v záhradách a na poliach zostala zdravá, je potrebné dodržiavať tri jednoduché základné princípy:

1. Minimalizovať rozrývanie pôdy: Rozrývanie narúša štruktúru pôdy a ničí pôdne organizmy.
2. Udržiavať pôdu zakrytú: Zakrytá pôda je chránená pred eróziou, vysychaním a teplotnými výkyvmi.
3. Dopĺňať organický materiál: Organický materiál je potravou pre pôdne organizmy a zlepšuje štruktúru pôdy.

Minimalizácia rozrývania pôdy

Rozrývanie pôdy, či už pluhom, rýľom alebo iným nástrojom, má negatívny vplyv na jej štruktúru. Pri rozrývaní sa rozbíjajú pôdne agregáty - zhluky pôdnych častíc zlepené výlučkami mikroorganizmov - a pôda sa mení na prach. Dočasný extrémne zvýšený prístup vzduchu je zakrátko vystriedaný skompaktnením.

Štruktúra pôdy

Hrudkovitá štruktúra zdravej pôdy je plná vzduchových dutín, ktoré sú schopné pojať veľké množstvo vody. Prašná štruktúra pôdy naopak obsahuje veľmi málo vzduchu, a preto dokáže nasiaknuť len malým množstvom vody. Voda, ktorá nenájde škáru, kam by zatiekla, začne tiecť po povrchu a spôsobuje vodnú eróziu. Potôčiky plné bahna z pozemku odplavujú práve tú najúrodnejšiu vrchnú časť pôdy.

Skompaktnenie pôdy

Po skompaktnení, bez prístupu vzduchu, sa v pôde začne vytvárať anaeróbne prostredie - domov zväčša škodlivých mikroorganizmov a najrôznejších patogénov, s ktorými musia následne rastliny bojovať namiesto toho, aby plodili alebo vytvárali prírastky. Rastliny sa im snažia vyhnúť tým, že svoje korene púšťajú len plytko pod povrch. Tam sú ale naopak náchylnejšie na vyschnutie. Pozorovať sa to dá na poliach, kde korene rastlín zväčša siahajú len do hĺbky, kam dosiahne pluh. Hlbšie vrstvy sú skompaktnené a pre veľkú časť rastlín nepoužiteľné.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Pôdne organizmy

Dutiny v pôde sú domovom pôdnych organizmov zodpovedných za tvorbu, recykláciu a distribúciu živín. Rozrývanie pôdy ich počty redukuje hneď niekoľkými spôsobmi. Časť z nich je rozpučená okamžite. Na toto sú náchylné najmä mäkké hubové vlákna. Pôdne organizmy preferujú prostredie, ktoré im poskytuje určitá vrstva pôdy. Po rozrytí sa zrazu ocitnú v inom prostredí, ktoré ich môže zabiť. V tomto smere sú najhoršie pluhy, ktoré pôdu obracajú. Vyhnúť sa tomu dá pluhmi a rýľovaním, pri ktorom nedochádza k obracaniu pôdy, len k jej uvoľňovaniu. Tak ako pre korene rastlín, aj pre pôdne živočíchy je výhodnejšie, keď je pôda hrudkovitá, plná chodbičiek, ktorými sa vedia pohybovať. Bez prostredia, v ktorom sa vedia dostať k potrave, sa počet pôdnych organizmov znižuje.

Pôdna vlaha

Na nerozrývaní pôdy vyrástlo celé jedno odvetvie farmárčenia vo svete známe ako “No-till farming” alebo “No-dig Gardening”. Šetria sa pri ňom náklady na orbu/rýľovanie, hnojenie - keďže o produkciu živín sa starajú mikroorganizmy, herbicídy, pesticídy a ďalšie úkony, no najväčšia úspora financií sa dosahuje na zníženej potrebe zavlažovania, resp. vyššej úrode v suchých rokoch. Nerozrývaná pôda totiž omnoho lepšie zadržiava vlahu a rastliny sú v nej viac chránené pred vyschnutím. Je to praktické aj pre zaneprázdneného alebo víkendového záhradkára.

Kompenzácia negatívnych vplyvov rozrývania

Niektoré plodiny je ťažké vypestovať v neprekyprenej pôde. Taktiež pri terénnych úpravách záhrady sa rozrytiu pôdy nedá vyhnúť. V takom prípade je potrebné negatívny vplyv kompenzovať zvýšeným prísunom organického materiálu.

Udržiavanie pôdy zakrytej

Odkrytá pôda je vystavená ultrafialovému žiareniu, veľkým teplotným výkyvom, vysúšaniu a erózii. Pôda by preto mala byť počas celého roka vrátane zimných mesiacov zakrytá vrstvou prírodného mulču alebo rastlinami. Súvislá vrstva živých či odumretých rastlín (napr. opadané lístie) na povrchu pôdy plní ochrannú funkciu. Zabraňuje dopadu ultrafialových lúčov na drobné pôdne živočíchy ktoré na ne nie sú zvyknuté. Zmierňuje teplotné výkyvy vrchnej vrstvy pôdy. V zime zakrytá pôda zamŕza do menšej hĺbky, v lete zas zostáva chladnejšia pretože na ňu nedopadajú slnečné lúče priamo. Nižšia teplota a zatienenie znižujú odparovanie pôdnej vlahy a ďalej znižujú potrebu polievania záhrady.

Mulčovanie

Celoročne zamulčovaná pôda je súčasťou vyššie spomenutého No-till/No-dig záhradničenia ktoré by bez mulču nefungovalo. Zatiaľ čo pri klasickom obrábaní pôdy sa burina likviduje preoraním, pri No-dig záhradničení rastu buriny zamedzí mulč. A práve mulč je kľúčom k najväčším úsporám čo sa týka starostlivosti o polia či záhrady. Organický materiál použitý ako mulč sa postupne rozkladá a mení na potravu pôdnych mikroorganizmov čím sa dostávame k poslednému bodu. Ivana z Banskej Bystrice odmietla plastové fólie a namiesto nich začala mulčovať slamou.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Dopĺňanie organického materiálu

Pôdne organizmy sa živia rozkladajúcou sa organickou hmotou. Každý list ktorý spadne na zem je rozožieraný od tých najväčších živočíchov postupne až po tie najmenšie baktérie. Živiny ktoré sú v organickej hmote obsiahnuté sa tak dostávajú späť do kolobehu látok v prírode. Organická zložka pôdy sa priebežne odbúrava a vyparuje. Aby sa kolobeh látok ktorého súčasťou je aj produkcia úrody nenarušil, je potrebné organický materiál do záhrady dopĺňať, resp. ho zo záhrady neodstraňovať. Všetky rastlinné zvyšky, pokosená tráva, opadané lístie aj vytrhaná burina sú pre pôdu cennou potravou a vieme ich kompostovaním zrecyklovať naspäť na nejakú formu užitočnej úrody. Nič z toho preto netreba zo záhrady odvážať. Práve naopak - čo najviac kompostu a organického odpadu do záhrady doviezť.

Kompost a biouhlie

Kompost je možné ešte viac vylepšiť a to pridaním biouhlia. Jedná sa o tepelne upravený organický materiál ktorý vylepší štruktúru a mikrobiologické vlastnosti pôdy podobne ako kompost, akurát je biologicky nerozložiteľný takže sa z pôdy nevyparuje a zostáva v nej stovky až tisícky rokov. Pórovitá štruktúra biouhlia sa zároveň postará o to aby bolo v pôde dostatok vzduchu.

Zelené hnojenie a pôdopokryvné rastliny

V úžitkovej záhrade je posledné dva body možné zabezpečiť naraz, a to zeleným hnojením. Zelené hnojenie sú rastliny vysiate po zbere úrody. Najčastejšie sú na tento účel používané horčica, facélia a pohánka. Pôdu rýchlo pokryjú a po odumretí sa priamo na mieste aj skompostujú. Netreba ich vláčiť do kompostéra a zase naspäť. Ich rozklad potrvá niekoľko mesiacov takže pôdu zakrývajú aj v odumretom stave počas zimných mesiacov. V okrasnej záhrade je to ešte jednoduchšie. Rovnakú funkciu ako zelené hnojenie poskytnú pôdopokryvné trvalky. Jednoduchšie je to v tom, že ich netreba každoročne vysievať a kosiť nanovo. Ešte vyšší level je, keď spojíme užitočné s ďalším užitočným a ako pôdopokryvnú rastlinu použijeme rastlinu s jedlými a chutnými plodmi. Trebárs jahody alebo brusnice. Čo sa týka neprekopávania pôdy, bez ďalších opatrení by sa plocha veľmi rýchlo zaburinila. Preto je potrebné neprekopávanú pôdu zároveň zakryť. Či už je to mulčovacia kôra, zelené hnojenie alebo plazivé trvalky, rast buriny potlačia spoľahlivo.

Faktory prostredia ovocných rastlín

Faktory prostredia pôsobia na rastlinu komplexne, pri vzájomnom pôsobení sa ich vplyv zosilňuje alebo oslabuje a jeho prejavy na rastline sú okrem iného ovplyvnené vekovým obdobím, veľkosťou koreňovej sústavy, kondíciou, druhom, odrodou, orgánom na ktorý pôsobia /staré drevo, výhonky, kvetné a vegetatívne púčiky/, fenofázou atď.

Faktory prostredia triedime podľa viacerých hľadíska, napríklad:

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

• podľa významu pre život rastlín poznáme faktory prostredia:

  • ekologické faktory nevyhnutné - základné podmienky života rastliny (O2, CO2, teplo, svetlo, voda, živiny), nie sú nahraditeľné iným prvkom prostredia
  • ekologické faktory postrádateľné - nie sú nevyhnutné, ale ich prítomnosť ovplyvňuje stav a kondíciu ovoc.

• Meteorologické vplyvy

  • Svetlo
  • Teplo
  • Vzduch a jeho pohyb
  • Vlhkosť vzduchu
  • Vietor
  • Zrážky

• Geografické a orografické faktory

  • zemepisná šírka
  • zemepisná dĺžka
  • nadmorská výška
  • konfigurácia terénu
  • inklinácia svahu (sklon)
  • reliéf - rovný, vypuklý alebo vydutý

• Pôdne podmienky

  • Hĺbka využiteľného profilu
  • Pôdny typ, obsah solí v pôde a pH
  • Obsah humusu
  • Minerálny režim pôdy
  • Pôdna štruktúra a druh pôdy
  • Život v pôde

Príprava pôdy pred výsadbou

Sen o vlastnom sade sa začína ešte pred samotným zasadením stromov. Kľúčom k úspechu je správna príprava pôdy, ktorá rozhodne o tom, či sa mladé stromčeky rýchlo ujmú a budú rodiť bohatú úrodu dlhé roky. Prípravu pôdy na výsadbu je najlepšie začať niekoľko mesiacov pred samotným sadením. Ideálnym obdobím je jeseň predchádzajúceho roka. Ťažké ílovité pôdy vyžadujú dlhší čas na spracovanie než ľahké piesčité, preto sa oplatí začať včas. Väčšina ovocných stromov miluje priepustnú, živinami bohatú a humóznu pôdu. Ak máte pôdu príliš ťažkú, obohaťte ju o piesok, kompost alebo rašelinu, aby ste zlepšili jej vzdušnosť. Ideálne pH pôdy pre väčšinu ovocných stromov je 6,0 - 6,5. Ak je pôda kyslá, urobte vápnenie (najlepšie na jeseň). Pred samotným sadením sa pripravuje výživná zmes, ktorou sa zaplnia jamy. Pred vložením sadenice je dobré zatĺcť pevný oporný kolík z náveternnej strany, ktorý ochráni stromček pred vyvrátením. Po zasypaní sa pôda jemne ušliape, aby v nej nezostali vzduchové medzery. Okolo stromu sa vytvorí misa s priemerom 60-80 cm, ktorá uľahčí polievanie. Okolie stromčeka prikryte mulčom z kôry, slamy alebo kompostu. Vrstva o hrúbke 5-10 cm ochráni pôdu pred vysychaním a zníži rast buriny. V prvom roku po výsadbe je kľúčové pravidelné zalievanie.

Starostlivosť po výsadbe

Prerezávanie a správne hnojenie tvoria základ starostlivosti o ovocné stromy. Rez udržiava korunu v kondícii, hnojenie dodáva energiu a obe činnosti priamo ovplyvňujú chuť aj množstvo úrody. Tak ako človek chodí pravidelne ku kaderníkovi, aj strom potrebuje viac návštev v priebehu roka - nestačí jedna jediná starostlivosť. Pravidelný rez prináša presvetlenie koruny, obmedzuje choroby a podporuje tvorbu kvetných pukov. Hnojenie zase dodáva živiny, podporuje pôdnu mikrobiotu a zabezpečuje rovnováhu živín počas celého roka. K tomu však treba pridať aj pravidelné okopávanie pôdy. Kyprenie zlepšuje prístup vody a kyslíka ku koreňom a bráni utláčaniu pôdy.

Hnojenie

Pri výsadbe a pri jesennom hnojení aplikujte hnojivo v kruhu pozdĺž obvodu koruny stromu. Pre mladé stromy (2-10 rokov) vytvorte jamky do hĺbky 40-50 cm; pre staršie, hlboko zakorenené stromy (cca od 20 rokov) používajte hĺbku 70-90 cm. Ján z Pezinka potvrdzuje, že častejšie „návštevy“ v sade prinášajú výsledky. Starostlivosť o ovocné stromy je ako pravidelná návšteva kaderníka. Nestačí raz za čas - strom potrebuje opakované zásahy počas roka: rez, hnojenie, okopávanie aj bežnú kontrolu. Nie každá poloha je vhodná pre každú rastlinu. Väčšine ovocných rastlín, či už stromom, alebo bobuľovým rastlinám, najviac vyhovuje neutrálna alebo mierne kyslá pôda. Omnoho väčšie problémy majú v zásaditej pôde. Ťažká a ubitejšia pôda je často vlhkejšia. Vo vlhkej pôde je väčšia možnosť výskytu plesní, preto sa na takýchto miestach vyhýbame výsadbe kôstkového ovocia a orechov. Vlhkú a studenú pôdu najlepšie znášajú hrušky a jablone. Kôstkové ovocie má kvôli citlivosti na plesňové nákazy svoje miesto v pôde s dobrým odvodňovaním. Preto pre ne vždy vyberáme polohy s dostatkom slnečného svetla počas celého dňa. Dostatok slnečného svetla môžeme okrem polohy ovplyvniť aj správnym rezom. Výnimku predstavujú americké čučoriedky, ktorým sa bude dariť aj v polotieni. Väčšine ovocných rastlín škodí, respektíve ich oslabuje prievan, preto exponované polohy nie sú pre ne vhodné.

Výsadba

Pri kopaní jamy na výsadbu ovocného stromu alebo kríka nikdy nekopeme »studňu«, postačuje totiž hĺbka 40 - 50 cm. Radšej jamu na výsadbu rozšírte na viac ako 50 cm, najmä ak je zem ťažká, ubitá a hlinitá. Hnojenie má mimoriadny význam už pri samotnej sadenici, pretože jej tak umožníme rýchly a silný štart počas prvých rokov, keď je súčasťou nášho sadu. Obsahuje veľa fosforu a draslíka, ktoré budú rastline slúžiť ešte dlhé roky. Keď položíme sadenicu do jamy, zasypeme a spevníme zem okolo nej, do ktorej primiešame organické hnojivo Plantella Organik pre sadenice dovolené aj pri ekologickom pestovaní. Toto hnojivo zaistí prvé živiny pre dobrý štart rastliny. Ak sadíme rastlinu s obnaženými koreňmi, venujeme pozornosť tomu, aby bolo miesto štepu aspoň 10 cm nad zemou. Keď zasýpame zeminou, opatrne ju spevníme a utlačíme, aby sme odstránili vzduchové medzery, pretože inak dôjde ku koreňovej hnilobe.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Jar je obdobím prvého postreku, ktorý nazývame aj zimný postrek. Tým sa počas sezóny podstatne znížia poškodenia v dôsledku chorôb a škodcov. Škodcovia predstavujú veľké nebezpečenstvo pre všetky rastliny v našej záhrade. Znižujú úrodu, prenášajú choroby a oslabujú rastliny. Aby sa zabránilo vzniku škôd, prvý zimný postrek sa realizuje olejovým prípravkom a prírodným meďnatým prípravkom. Mnohí škodcovia, ich larvy a vajíčka, prezimujú na stromoch, kríkoch a iných drevnatých rastlinách v našej záhrade. Skrývajú sa v kôre kmeňa, konárov. Každá medzera môže predstavovať útočisko pre škodcov. Preto je veľmi dôležité, aby sa zimný postrek realizoval olejovým prípravkom, ktorý cez škodcov vytvorí olejový film, čím ich zadusí a zlikviduje. Sami musíme zistiť, či je primeraný čas na vykonanie postreku, a to tak, že pravidelne, t. j. denne kontrolujeme stromy. Niekedy je zima len mierna a puky sa objavia rýchlo, pri dlhej a studenej zime naopak jednoducho len s postrekom počkáme. Nízke teploty veľmi rýchlo poškodia stromy. Na konci zimy a na začiatku jari prichádzajú dni s vysokými teplotami a studenými ránami. Kolísanie teplôt spôsobuje popraskanie kôry, pretože strom sa cez deň silnejšie zahreje a kmeň sa začne napínať, keďže šťavy v strome sa prebúdzajú. Takéto rany sú cieľovým bodom pre choroby a úkryt pre škodcov. Dôležité je natrieť kmeň ovocných stromov po prvé konáre náterom Bio Plantella Protekt. Ak sú hlavné konáre hrubé a silné, natrite aj tie. Náter Bio Plantella Protekt funguje tak, že odráža slnečné lúče, čo znamená, že sa strom neprehrieva cez deň, a tak nedôjde k praskaniu kôry. Strom tiež vyženie výhonky neskôr, čím sa eliminuje vplyv neskorých mrazov. To je veľmi dôležité u marhúľ, resp. Zo stromov treba odstrániť machy a lišajníky, hneď ako je to možné. Mnohým ľuďom sa páčia, pretože v zimnom období pekne zafarbia kmene a konáre stromov. Aby sme predišli chorobám a zničili škodcom možnosť nájsť si útočisko a prezimovať, najlepšie je mach a lišajníky odstrániť. Použite silnú drôtenú kefu, ktorou jemne okefujte konáre a kmeň. Mnohí škodcovia prechádzajú zo zeme do koruny. Prezimujú v zemi a na jar sa presunú priamo na naše ovocné stromy. Aby sa eliminovala škoda na plodoch a listovej hmote, umiestnime na kmeň Bio Plantella lepový pás. Na začiatku jari preto umiestnime Bio Plantella lepový pás. Tento pás je obojstranný a obsahuje entomologické lepidlo. Ak je kmeň zvrásnený, umiestnime pás do dvoch výšok, aby sme skutočne zastavili všetkých škodcov. Lepidlo je mimoriadne silné, odolné voči vymývaniu dažďom a nedôjde k jeho degradácii na silnom slnku. Na jeseň sa škodcovia z koruny premiestňujú na zem pod stromom, kde chcú prezimovať. V jarnom období, keď sú v plnom kvete slivky a jablone, treba zabezpečiť ich ochranu pre škodlivými osičkami, jabloňovou a slivkovou piliarkou. Proti nim na stromy umiestnite Bio Plantella biele lepové dosky. Na priemerne veľký strom výšky a šírky okolo 4 m zaveste 5 - 10 bielych dosiek. Prítomnosť problému s piliarkou zistíme podľa toho, že sa na plodoch slivky objavia malé dierky a v plode červy. To isté platí pre jablone. V jarnom a letnom období ohrozuje ovocné sady mnoho škodcov, ktorí rýchlo zničia plody. Vždy ich zaveste po konci kvitnutia. Bio Plantella žlté lepové doštičky majú presne určenú žltú farbu a špeciálny entomologický náter na rýchle prilepenie škodcov a dlhú výdrž. Na záhrade ich používame proti lietajúcim škodcom ako sú: listové vošky, čerešňová muška, listové mínerky… V boji proti čerešňovej muške zaveste do koruny od šesť do osem žltých lepiacich dosiek tesne predtým ako plody začnú meniť farbu zo zelenej na žltú. Dosky odstráňte, keď sa na nej zachytí veľké množstvo škodcov, respektíve je nimi pokrytá polovica povrchu dosky (to sa stáva, keď sú dosky umiestnené medzi rastlinami a nie nad nimi).

Rez stromov

Veľkú úlohu pri usmerňovaní úrodnosti a rastu zohráva zimný rez. Rez sa vykonáva od Nového roku až po kvitnutie. Ak sa rez vykoná skoro, stromy silnejšie vyháňajú, čo je výborné pre omladzovací rez a podporu zakladania nového dreva. Keď sa rez vykoná neskoro, strom menej vyháňa, a tak sa rast upokojuje. Do takto vzniknutých rán, respektíve jaziev sa rýchlo nasťahujú plesne a baktérie, čo vyvolá nákazu. Preto je dôležité natrieť rany, ktoré vzniknú pri reze, vrúbľovacou živicou Bio Plantella Arbosan. Živica je vysoko elastická a výborne prekryje ranu, ktorá sa pekne a rovnomerne zahojí. Pre správne nanesenie má vrúbľovacia živica Bio Plantella Arbosan. účelovú špongiu, cez ktorú vrúbľovacia živica tečie. V letných mesiacoch, od júna do konca augusta, sa realizuje letný rez. V tomto období formujeme korunu a odstraňujeme výhonky. Jedná sa o zvislé, mladé výhonky. Ohneme ich, vyrežeme alebo rovno odtrhneme. To znamená, že rany sú na strome v čase, keď je teplo a vlhko. Rany dobre natrieme vrúbľovacou živicou Bio Plantella Arbosan. Dôkladne prekryjeme všetky rany na strome. Tak zabránime vniknutiu choroby do rastliny. Rastlina nestráca tekutiny a živiny, a rana sa dobre zahojí.

Závlaha a hnojenie mladých stromčekov

Tak ako pri všetkých rastlinkách je dôležité venovať čas a pozornosť aj ovocným stromom, aby nám prinášali zdravú a bohatú úrodu. Pozornosť treba upierať na nové a mladé ovocné stromčeky, aby sa správne zakorenili a podporil sa ich rast. Mladé stromčeky zvyknú byť citlivé na nedostatok vody, preto je po výsadbe veľmi dôležitá závlaha, aby mali stromy čo najviac pravidelnej vlahy. To zlepšuje zakorenenie a správny rast rastlín. Je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, a to najmä počas prvých rokoch po výsadbe. Hnojenie je veľmi dôležité na doplnenie potrebných živín, ktoré sú potrebné na zdravý rast a pre produkovanie ovocia. Aplikácia hnojiva je vhodná na jar. Jar a jeseň sú ideálnym obdobím na strihanie stromčekov, na odstránenie mŕtvych a chorých konárov a na zlepšenie ich celkovej zdravotnej kondície, rastu a plodivosti. Na jar je potrebné strihať ovocné stromy ešte predtým, ako začnú rásť púčiky. Pozor si však treba dať na jarné mrazy, ktoré by mohli výrazne stromy poškodiť, preto treba vykonávať strih v období po mrazoch. Pre mladé stromčeky je veľmi dôležité spraviť dostatočnú oporu, nakoľko ešte nie sú pevne ukotvené v zemi. V prípade silného vetra by mohlo prísť k ich poškodeniu a ku vyvráteniu zo zeme. Preto odporúčame k mladým stromčekom pridať silný kolík, ktorý im bude robiť oporu. Ovocné stromčeky môžu byť náchylné na rôznych škodcov a choroby, a tak isto to platí aj pri mladých ovocných stromčekoch. Odporúčame pravidelne kontrolovať listy a kmienok, či sa tam neobjavujú škodcovia a choroby. Tento náter je dôležitý aplikovať, aby bol kmeň a aj celý strom chránený. Všetci ho poznáme na základe bielej farby, ktorú za sebou zanecháva. Používa sa naň vápno, ktoré stromčeky chráni pred vysokými výkyvmi teplôt. To znamená, že chráni kmienok a celý strom pred popraskaním kôry a pred vytváraním mrazových trhlín. Pri mladých stromčekoch je dôležitá aj zimná ochrana pri vysokých mrazoch. Zima je odpočinkový čas pre všetky rastliny po aktívnom roku plodenia a rastu. Odporúčame v okolí koreňov uložiť listy, slamu, alebo ochranný vak.

Výber stanovišťa a príprava pôdy pre jablone

Pre jablone vyberáme slnečné a teplé stanovište, orientované optimálne na južnú stranu, do pôdy bohatej na živiny, ľahkú a priepustnú (nie ťažkú ílovitú), vlhšiu ale nie neustále premokrenú. Jablone preferujú pôdu s neutrálnu až mierne kyslú. Pred výsadbou je dôležité si upraviť toto miesto tak, že vykopeme k výsadbe jablone jamu cca 60cm x 60cm x 100cm. Vykopanú pôdu upravíme podľa potreby - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú. Pridávame do nej tiež odležaný maštaľný hnoj alebo kvalitný záhradný substrát. Pred výsadbou upravíme korene stromu tak, že odstránime poškodené a príliš dlhé korene. Následne takto upravený koreňový systém namočíme do vody na minimálne 2h (ale nie viac ako 24h). Pri jesennej výsadbe stromček nestriháme a odložíme rez až na jar, kedy vykonáme základný jarný rez ovocných stromov. Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho rastu (niektoré aj celý život) aj primeranú oporu. Kôl alebo drôtenku si pripravíme už k vyhĺbenej výsadbovej jame. Následne stromček zvisle vložíme do jamy a prihadzujeme zeminu, tak aby sa dostala dobre aj pod korene a zaplnila postupne celú jamu. Po prešliapaní jamy ešte prihodíme zeminu a nakoniec prelejeme jamu zhruba 20 litrami vody. (miesto výsadby môžeme zamulčovať kôrou alebo lístím). Dôležité pre správny rast jablone je dodávanie potrebných živín, ako je dusík, vápnik, fosfor, draslík a horčík. Draslík a fosfor môžeme pridať do zeminy už pred samotnou výsadbou a potom pridávať s ďalšími živinami v priebehu vegetácie. Dusík aplikujeme hlavne na jar. (na jeseň sa rýchlo a ľahko splavuje do pôdy). Najjednoduchšie pre bežného spotrebiteľa je pridanie trochu NPK na jeseň, a potom znovu na jar. Rovnako sa snažíme dopĺňať humus do pôdy.

#

tags: #starostlivosť #o #pôdu #pri #ovocných #stromoch