
Bígl, s jeho veselou povahou, milým vzhľadom a strednou veľkosťou, je obľúbeným rodinným psom. Avšak, predtým, ako si bígla zaobstaráte, je dôležité zvážiť všetky aspekty jeho chovu, vrátane výživy a výchovy. Toto plemeno, pôvodne vyšľachtené na lov, si vyžaduje špecifický prístup, aby sa predišlo problémom s obezitou, tvrdohlavosťou a túlavosťou.
Bígl je praktický, stredne veľký, veľmi veselý, pekný a mimoriadne milý pes. Je to pes svalnatý a pevný na svoju veľkosť. Jeho uši sú dlhé, hrudník je veľký a chrbát rovný. Chvost je stredne dlhý. Srsť je hladká a hustá a zvyčajne je čierna, hnedá a biela.
Bígl je plemeno, ktorému nevadia ostatné domáce zvieratá ani deti. Je to veselý pes, ktorý má rád spoločnosť. Ak zostane sám, môže mať sklony k deštruktívnemu správaniu. Podľa mnohých ľudí sú bígli na prvom mieste v zozname nadmerného štekania. Nielen, že je bígl vynikajúcim poľovníckym psom, je aj verným domácim spoločníkom.
Bígl je aktívny, zvedavý pes. Toto plemeno má v obľube túlať sa. Je potrebné dbať na to, aby sa nezatúlal do nebezpečenstva, takže ich musíte mať v oplotenom dvore alebo na vodítku, ak sú mimo domu. Bígl je tiež priateľský malý pes. Nespoliehajte sa na to, že budú strážiť váš dom. Môžu štekať, ale je nepravdepodobné, že proti votrelcom urobia viac, ako vrtenie chvostom.
Plemeno bígl má dlhú a fascinujúcu históriu, ktorá siaha do štrnásteho storočia. Predpokladá sa, že vznikli krížením francúzskych loveckých psov a teriérov. Predtým sa používal pri honoch vo svorkách na líšky a zajace. Okrem toho pôsobil ako stopovací pes, barvár a pracovný teriér.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Sotva žiadne iné plemeno nemá takú zlú povesť, pokiaľ ide o jeho stravu, ako bígl. Je známy svojou chamtivosťou - jedlo zhltne za chvíľu a na prechádzkach sa správa ako skutočný vysávač. Toto neplatí pre každého bígla, ale nie je to ojedinelý jav. Jeho predkovia žili v svorkách a zrejme nemali pravidelné časy kŕmenia ani sa neustále kontrolovalo, či každý pes dostane rovnakú dávku. Pre bígla bolo zásadou: “Jedz čo najrýchlejšie a najviac, inak sa nenasýtiš!” Mnoho bíglov si preto nezvykne dávať pozor na kvalitu stravy a bývajú často málo vyberaví.
Nevhodná nadváha alebo obezita sú problémom pre každého psa, a to platí aj pre bígla. Je dokázané, že skrátenie života spôsobené obezitou by mal každý majiteľ bígla predísť, a preto je pri jeho strave nevyhnutná dôsledná kontrola porcií a kvalitné krmivo pre psov. Krmivo pre bígla musí byť vyvážené tak, aby pes dostával všetky potrebné živiny. To je možné s kvalitným suchým aj mokrým krmivom. Množstvo potravy závisí od veľkosti psa, ale môže sa líšiť aj podľa individuálnych potrieb. Menej aktívny pes bude potrebovať menej energie ako aktívny bígl. Sledujte hmotnosť psa a podľa toho upravte množstvo potravy. U bígla by mala byť hmotnosť medzi 10-18 kilogramami. Rozhodujúce sú však proporcie: ak je pás už neviditeľný a rebrá sotva viditeľné, máte problémy s nadváhou.
Bohužiaľ, šteniatka sú niekedy kŕmené príliš výdatne. Na začiatku nemáte šancu vidieť, či je šteňa prekrmované, pretože rast sa neprejavuje tak rýchlo ako u dospelých psov. To môže mať negatívny vplyv na rast kostí. Preto dodržiavajte kŕmne odporúčania a začnite s kŕmením na spodnej hranici odporúčaného množstva. Ak nie ste spokojní so súčasným krmivom, pomaly prechádzajte na nové krmivo. Zvyšujte pomer starého a nového jedla počas štyroch dní, aby sa pes na nový krmivo zvykol. Denná dávka suchého krmiva pre bígla závisí od jeho veku a hmotnosti.
Rovnako ako u všetkých psov, je nevyhnutná skorá socializácia a výcvik šteniat. Bígli sú aktívni, energickí psi, ktorí potrebujú každý deň aspoň hodinu pohybu. Bígli boli chovaní na prácu vo svorkách a sú najšťastnejší, keď ste s nimi. Ak ho necháte dlhšie samého, žačne sa správať zle. Tomuto sa dá vyhnúť, ak by mal so sebou spoločníka (či už ľudského alebo psieho), s ktorým sa môže hrať.
Výchova šteniatka v ranom veku je príprava na skutočný výcvik. Dôležité je začať s jazdou autom, chôdzou na vodítku, čistotnosťou, zamedzením skákania na ľudí, učením povelov "sadni", "príď", "štekaj", "zostaň" a "miesto". Taktiež je potrebné zamedziť kúsaniu predmetov, ktoré nie sú jeho a naučiť ho povel "pusť".
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Zo začiatku je zvykom, že pes sa v aute pozvracia. Je to normálne, musí si zvyknúť na húpavé pohyby a odstredivú silu. Je to niečo ako morská nemoc. Je dôležité dosiahnuť, aby cesta autom bola pre psa príjemným zážitkom. Keď havka vezmete do auta, dajte mu pamlsok. Najprv prekonávajte len malé vzdialenosti, napríklad choďte ho vyvenčiť len na neďaleký výbeh vzdialený tak 5 minút. Postupne vzdialenosť zväčšujte. Tak isto je potrebné psíka naučiť, že nesmie po interiéri pobiehať ako sa mu zachce.
V tomto období nie je ešte účelom, aby šteňa išlo perfektne vedľa vašej nohy. Dávame mu len základ do ďalšieho výcviku. Najprv je potrebné psíka naučiť nosiť obojok. Skúste mu nasadiť obojok nakrátko doma a uvidíte ako reaguje. Napríklad pred kŕmením alebo počas hry. Pokiaľ sa cíti nesvoj, odveďte jeho pozornosť obľúbenou hračkou, alebo pamlskom. Pokiaľ sa tak stalo, nasadte mu doma aj vodítko. Nedržte ho ešte v ruke, nechajte ho voľne na zemi. Pravdepodobne ho začne hrýzť, bude to niečo nepoznané a cudzie. Nevšímajte si to a skúste ho zaujať obľúbenou hračkou, pamlskom, hrou. Po krátkej chvíli mu vodítko odopnite. Opakujte dovtedy, kým si vodítko prestane všímať. Nechajte ho pobiehať a ťahať ho za sebou. Pokiaľ si zvykne, už vezmite vodítko do ruky. Pokiaľ ho začne hrýzť, odveďte opäť jeho pozornosť. Teraz je psík pripravený výsť na prechádzku s vodítkom. Vezmite vodítko do pravej ruky a psíka umiestnite po svojej ľavej strane. Pokiaľ si šteňa na vodítko zvyklo, sami začnite určovať smer chôdze. Robte to krátkymi jemnými ťahmi, prispôsobte ich váhe a povahe psa. Ak vás nechce nasledovať a cúva, je potrebné zistiť prečo. Buď sa bojí, alebo je tvrdohlavé. Ak sa bojí, sklonte sa k nemu, pohladkajte ho, ukľudnite. Pri tvrdohlavosti použite primeraný stupeň násilia. Sklonte sa, privolajte ho menom k sebe bez ťahu, pohladkajte a potom miernym krokom vykročte a súčasne primerane trhnite vodítkom. Šteňa by malo ísť vedľa vás rýchlym krokom až behom. Tu sa prejaví vaša schopnosť vodcu svorky. Čím ste lepší, tým menej námahy si to vyžiada. Neustupujte, buďte trpezlivý. Inak sa šteňa naučí, že vám môže svojou tvrdohlavosťou čeliť. Neťahajte šteňa sústavne, po každom miernom potiahnutí uvoľnite, aby malo šteňa možnosť ísť samo a voľne. Pokiaľ šteňa ťahá veľmi dopredu, zastavte chôdzu, ako náhle sa vodítko napne. Keď šteňa prestane ťahať, pochváľte ho a pokračujte v chôdzi.
Čistotnosť je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré pes musí ovládať. Ak sa pes nenaučí čistotnosti, veľmi vám to znepríjemní život a preto je potrebné dôsledne dodržiavať zásady výchovy. Ešte pred príchodom nového šteniatka si pripravte časový harmonogram kŕmenia, ktorý potom dôsledne dodržiavajte. Prvá vychádzka by mala byť hneď po zobudení šteniatka, ráno okolo siedmej. Prispôsobte si samozrejme tento čas vašim potrebám a okolnostiam. Krmivo by mal malý pes až do veku 5.mesiaca dostávať 4x denne, venčiť by sa malo min. Začínajte tekutou potravou, mliekom a pod, končite tuhou potravou. Po poslednej dávke jedla už nedostane šteňa jesť ani piť, aj keď sa vám bude zdať že je hladné či smädné. Vždy po kŕmení by sa malo ísť šteňa vyvenčiť, ale to nestačí. Chodte s ním von ako často to len pôjde, aj každú hodinu. Keď idete venčiť šteniatko, nenechajte ho ísť za vami, ale zoberte ho do náručia, v opačnom prípade je možné, že vykoná svoju potrebu ešte pred miestom určenia, napr. Keď šteňa vykoná potrebu, poriadne ho pochválľe. Ale nechváľte ho počas konania potreby. Sledujte šteňa pri pohybe v byte. Isto časom budete vedieť odhadnúť, že sa práve chystá vyprázdniť a hľadá si vhodné miesto. Keď ho zastihnete behom potreby, už ho to nechajte dokončiť. Hňeď ako skončí ho potrestajte, chyťte ho za kožu na zátylku blízko pri znečistenom mieste, vyslovte niekoľko krát znechutene "FUJ". Ak by ste ho prerušili a vyhrešili, ten zbytok by dal von mimo vašej pozornosti. Keď sa nešťastie už podarilo, jednajte podla uvedomenia šteňaťa. Pokiaľ vie, že urobilo niečo zlé, dajte mu jednoznačne najavo svoju nespokojnosť. Vezmite ho na miesto hriechu, vedľa "močky" buchnite niekoľkokrát o zem rukou a zároveň vravte FUJ primerane nazlosteným tónom. Pokiaľ máte doma miesto, kde to má robiť, odneste ho na toto miesto hneď po potrestaní. Pri dodržaní vyššie uvedených zásad by sa šteniatko malo naučiť čistotnosti za 15-20 dní tak na 90 % . Aspoň tak tvrdí literatúra, ale nezúfajte, pokiaľ sa to nepodarí za takú krátku dobu. Dodržiavajte pokyny a šteniatko sa iste postupne naučí byť čistotné.
Od malička by ste mali viesť psa, aby neskákal na ľudí. V neskoršom veku je to nepríjemné, môže vám poškodiť oblečenie, alebo ho zašpiniť, poškriabať vás. Preto je treba dať už mladému šteňaťu jasne najavo, že skákať na ľudí sa nesmie. Naučiť to psa je jednoduché, ale nesmiete robiť výnimky. Nesmie sa stať, že keď máte dobrú náladu, dovolíte mu vyskočiť, alebo sa pobúchate po kolenách aby ste ho v tom povzbudili. Pokiaľ vás psík zdraví po príchode domov vyskakovaním, nedajte sa strhnúť. Viem že ste veľmi radi že sa vám teší, ale ak vyskakuje na vás, dôrazne mu dajte najavo že sa vám to nepáči.
Povel sadni sme schopný naučiť šteniatko veľmi skoro, je to pre neho veľmi prirodzená poloha. Keď sa so šteniatkom dohráte a už nie je rozbláznené, zoberte si maškrtu do ruky a dajte mu ju oňuchať. Je možné, že keď šteňa zaregistruje maškrtu, sadne si samo v očakávaní, že ju dostane. Toto vystihnite a ešte pred tým vyslovte povel. Ak si šteňa sadnúť nechce, držte maškrtu pred ním, aby na ňu nedočiahol, vyslovte povel "sadni", ľavou rukou mu zároveň zatlačte na zadnú časť. Hneď ako si sadne ho pochváľte a dajte mu pamlsku. Dĺžku cvičenia i pozornosť šteňaťa môžete zlepšiť, pokiaľ je šteňa hladné. Za krátko šteňa pochopí, čo znamená povel sadni. Skúšajte to pri rôznych príležitostiach. Pes je po vašej ľavej strane. Povel sadni je zvládnutý, pokiaľ si pes sadne za každých okolností a okamžite po vašom povele a pozorne vás sleduje. V tomto veku šteniatka to samozrejme nebude ani z ďaleka dokonalé, vypilujete to neskôr.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Príchod na zavolanie je šteniatko ľahšie naučiť, ako napríklad chôdzu na vodítku. Je to preto, lebo šteňa má inštiktívny svorkový pud. Vždy keď je to možné, šteňa ku sebe volajte najprv doma. Povedzte meno spolu s privolaním "Beny, ku mne!". Nikdy šteňaťu nechoďte oproti. Pokiaľ štena nepríde na zavolanie, buď si ešte na vás nezvyklo a nezískali ste si náklonnosť, alebo sú vaše povely nejasné a nerozumie (odporuje si reč tela a povel). Tiež je možné že má strach, lebo naň pôsobíte hrozivo. V prvých troch prípadoch si čupnite, nastavte mu náruč, buchnite sa po stehnách a opakujte povel priateľským hlasom. Ak je šteňa vzpurné alebo lenivé a nevenuje vám po vydaní rozkazu žiadnu pozornosť, musíte mu pripomenúť svoju autoritu. Vezmite vodítko, pripnite mu ho. Odstúpte od psa na vzdialenosť vodítka. Opakujte povel a následne jemne s citom ťahajte za vodítko. Keď dôjde až k vám, poriadne ho odmente, nech už sa akokoľvek vzpieralo. Neskôr, pokiaľ šteňa nechce pribehnúť, namiesto toho aby ste šli k nemu, to riešte svojím "urazeným odchodom".
Pokiaľ má šteňa tendenciu žobrať, musíte byť dôsledný. Nikdy, naozaj nikdy mu nedávajte žrať mimo kŕmenia a odmenovania maškrtou. Toto jasne vysvetlite aj ostatným členom rodiny, či priateľom. Je veľmi jednoduché to pokaziť, keď počas vášho stolovania na vás skúša svoje čarovné pohľady, kňučí, šteká, zúri. Veľa ľudí sa vtedy zľutuje a niečo mu hodí. Pokiaľ má šteňa tendenciu kradnúť jedlo, strkať čumák na stôl, dotierať, musíte opäť jednať trpezlivo a dôsledne. Musí vedieť, že je pre neho len to, čo dostane do misky. Nikdy mu nedávajte nič mimo, okrem maškrty pri cvičení. Vzdialte sa a čakajte. Opakujte viac krát 2-3 dni. Pokiaľ šteňa požiera odpadky, alebo trus, zastavte ho dôrazným "fuj" a primerane trhnite za vodítko. Pokiaľ to nepomáha, ešte pridajte aj duponutie nohou v blízkosti odpadku. Pokiaľ má šteňa odpadok v tlame, neváhajte, chyťte ho kožu na zátylku, alebo za obojok a druhou rukou mu pritisnite spodné pysky k zubom pokiaľ nevypľuje čo má v tlame. Potom ráznym hlasom povedzte "FUJ" a na dotyčný predmet buchnite niekoľko krát rukou.
Povel "zostaň" patrí k základnej poslušnosti psa, preto je veľmi dobré venovať mu pozornosť. Výsledkom povelu je, aby pes zostal na mieste a nenásledoval psovoda až do odvolania. Neučte povel zostaň v súvislosti z ďalším povelom, napríklad spolu so sadni alebo ľahni. Pes je pred vami a je jedno ci stojí, leží, alebo sedí. Najprv sa mu vzdiaľte tak o meter - dva. Vždy sa ale šteňaťu vráťte späť a pochváľte ho, pokiaľ pokojne čakalo. Vrátiť sa je dôležité pre to, aby šteňa vedelo, že po vydaní povelu sa stále vrátite späť a nemusí sa báť. Pokiaľ si ho ale počas cvičenia budete volať k sebe, je náchylnejšie sa neudržať na mieste a samovoľne vyštartuje smerom k vám, keď mu už bude dlho.
Účelom povelu je, aby keď si to želáte, odišiel pes na svoj pelech a tam zostal. Ak je to nutné, vieme ho tam priviazať, alebo zavrieť (napr. ak chvíľu zostane v tejto polohe, nechajte sa ho postaviť a pochváľte ho. Pokiaľ už vydrží ležať na mieste asi 30 sekúnd, pomali vstante, pričom zopakujte povel a držte ruku nad hlavou šteňaťa. Pokiaľ šteňa toto všetko zvláda, môžeme pristúpiť na vydanie povelu mimo miesta, aby na neho odišlo samo. Pokiaľ nejde, odveďte ho tam sami. Zväčšujte postupne vzdialenosť.
Účelom povelu je, aby vám pes vydal na povel všetko, čo práve drží v tlame. Povel pusť je opäť skúška majiteľovej autority. Psi majú vyvinutý koristnícky pud a tento uplatňujú aj v situáciách, kedy chceme, aby daný predmet pustili. Je treba dať psovi jednoznačne najavo, že vy ste vodca svorky a on vás bude poslúchať. Prejavte sa ako autorita a tým psa utvrdíte v jeho podriadenosti, ktorá je podmienkou ovládateľnosti. Ďalší, pre mňa osvedčenejší spôsob je, že jednou rukou uchopíte predmet, v druhej držíte maškrtu a priložte mu ju k ňucháču. Vyslovte povel pusť. Ten pustí predmet a vezme si maškrtu.
Nikto nevidí rád svoje papuče, káble, či iné veci rozkúsané. Robia to takmer všetci psy a asi sa tomu na 100% nevyhneme. Hlavne v období prerezávania zubov. Musíme nášho havka naučiť rozdiel medzi jeho a ostatnými predmetmi. Nenechávajme v miestnosti, kde šteňa trávi väčšinu času voľne ležať predmety, ktoré by ho mohli lákať. Ak šteňa pristihnete, že kúše nejakú vec, okamžite nekompromisne zakročte a dajte mu najavo svoju nespokojnosť. Vytypujte niektoré časti nábytku, ktoré by potenciálne mohlo šteňa okusovať, napríklad časti nábytku, čalúnenie kresla a pod. Pokiaľ to nestačí, šteňa vezmite za kožu na zátylku, niekoľko krát buchnite do predmetu spolu s rozhodným "FUJ".
Ak chcete, aby šteňa šteklo na povel, zistite, kedy sa najviac vzruší. Pokiaľ má silný koristnícky pud, cvičte ho povel s obľúbenou hračkou, pokiľ nie, cvičte ho pred kŕmením. Pokiaľ je šteniatko veľmi hravé, cvičte počas hry. Keď je šteňa nabudené na hračku, zdvihnite ju do výšky, provokujte ho ňou, ale tak, aby na ňu určite nedosiahlo. Bude skákať, pobiehať, možno zúriť, kňučať. Vy na toto ale nereagujte. Pokiaľ nereaguje na hračku, skúste krmivo. Dajte mu ho oňuchať, vydajte povel "štekaj" a čakajte, opakujte povel. Cieľom cvičenia je, aby štena pred vami v sede súvislo štekalo. Na začiatku to takto určite vyzerať nebude. Ale keď už bude spoľahlivo vedieť, čo znamená povel štekaj, môžete pristúpiť k ďalšej fáze. Usadte si ho pred seba a vydajte povel. Pokiaľ sa "rozbesní", znova ho usadte a opakujte povel. Keď v sede vyštekne, hneď mu dajte pamlsku.
Bígl vyžaduje minimálnu starostlivosť. Jeho krátka srsť sa sama čistí, pokiaľ sa nezabáral do špiny. V takom prípade sa určite nevyhnete umývaniu. Bígle sa všeobecne neboja vody a radi si užívajú kúpanie v jazere.
Bígle sú relatívne robustní, no môžu mať zdravotné problémy, ako je epilepsia alebo hypotyreóza. Väčšina starostlivosti o bíglov sa týka uší. Kvôli ich veľkosti a tvaru sú náchylné na bakteriálne alebo plesňové infekcie, ktoré, ak sa neliečia, môžu viesť k hluchote. Je potrebné pravidelné čistenie uší. Ďalej starostlivosti podlieha tiež vyčesávanie srsti, čistenie zubov a pravidelné kúpanie.
Bíglovia, ako aj iné plemená, môžu trpieť genetickými predispozíciami k rôznym ochoreniam. Medzi najčastejšie problémy patrí nadváha, ktorá môže viesť k vyskočeným platničkám a meningitídnej artritíde známej ako „beagle pain syndrome“. Bígle môžu mať aj očné problémy, ako sú glaukóm, dystrofia rohovky a atrofia sietnice. Bíglovia majú dlhé visiace uši, ktoré sú náchylné na infekcie. Pravidelná starostlivosť o uši a ich čistenie je veľmi dôležité.
Bígli sú majstri v útekoch a preto musíte mať plot, ktorý je aj v zemi, lebo sa môže veľmi ľahko podhrabať. Keď s ním idete na prechádzku musíte mu dať vodítko, pretože ako pes s veľmi silným loveckým inštinktom nebude schopný odolať pokušeniu utiecť za korisťou. Dospievajúci bígli sú plní energie a potrebujú dostatok príležitostí na jej uvoľnenie. Radi chodia na prechádzky so svojou rodinou alebo sa poriadne rozbehnú po poli, aby uspokojili svoje lovecké inštinkty (hoci pred aktivitami mimo vodítka je veľmi dôležitý správny výcvik odvolania). Môžete ich vziať aj na behanie, ale s takýmito opakovanými cvičeniami je najlepšie počkať, kým nedosiahnu vek aspoň 18 mesiacov.