Starostlivosť o telo a kresťanstvo: Pohľad cirkvi

Úvod

Starostlivosť o telo a sexualita sú témy, ktoré v kresťanstve prešli zložitým vývojom. Odlišné pohľady na ne v priebehu histórie ovplyvnili chápanie vzťahov, manželstva a celkového postoja k ľudskej telesnosti. Tento článok sa zameriava na preskúmanie týchto pohľadov v kontexte kresťanskej viery a tradície.

Historický kontext: Od židovstva ku kresťanstvu

Vzťah k telu, sexualite a manželstvu sa v kresťanstve formoval aj v nadväznosti na židovskú tradíciu. Príbeh Adama a Evy v židovskom prostredí zdôrazňuje, že jeden bol stvorený pre druhého, a monogamia sa objavila ako výzva k výlučnému vzťahu medzi mužom a ženou. Avšak príbeh o páde v raji sa stal zdôvodnením toho, prečo to tak nakoniec nie je. V židovskom Dekalógu pravidlo "nescudzoložíš" pôvodne znamenalo nevstúpiť do manželstva niekoho iného, pričom nevera u muža bola tolerovaná.

V židovstve bol účel manželstva primárne v potomstve, až potom v spoločenstve muža a ženy. Židovské ženy mali právo na sex aj mimo snahy o počatie potomka, čo poukazuje na uznanie ich potešenia.

Kresťanstvo príbeh o páde v raji prepracovalo do obrazu vedenia, no apoštol Pavol zdôraznil, že muž nie je pánom ženy. V kresťanskom Dekalógu slovo "nescudzoložíš" nahradilo slovo "nezosmilníš", čím sa sexualita obmedzila na manželstvo. Vzťah Boha a cirkvi sa stal vzorom pre vzťah medzi mužom a ženou, pričom sa zdôrazňovala dokonalá láska Krista k cirkvi.

Účel manželstva: Židovský a kresťanský pohľad

V židovstve je na prvom mieste potomstvo, až potom nasleduje spoločenstvo, teda vzťah muža a ženy. V kresťanstve je poradie opačné. Dôvody pre rozvod, ktoré Židia pomenovali ako tvrdosť srdca, boli nahradené slovami: „čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“(MK 10, 9).

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Sexualita v Písme a katechizme

Starý zákon odporúča zdržať sa sexuálneho styku počas menštruácie z hľadiska zdravia. Príbeh o Onanovi sa často používa ako argument proti prerušovanému styku. Avšak Listy Korinťanom a Tesaloničanom zdôrazňujú sex v manželstve ako priestor pre naplnenie sexuálnej túžby a vzájomnú podporu manželov.

Katechizmus manželský sex vníma ako akt spojenia a plodenia súčasne, pričom plodnosť je jedným z cieľov manželstva. Avšak, toto zameranie sa na plodnosť môže viesť k tomu, že bezdetné manželstvá sa necítia dobre. Katechizmus si pri slovách o manželskej láske vyberá príbeh Tobiasa a Sáry, kde sa Tobi počas svadobnej noci pomodlil so Sárou a išli spať, namiesto vášnivého a erotického textu Piesne piesní.

Pieseň piesní: Vášnivá láska v Biblii

Pieseň piesní je text vášnivý, milostný, ľúbezný a erotický. Často tu tiež rezonujú slová o hodnote, kráse a jedinečnosti toho druhého, a o vernej láske. Biblisti v nej vidia lásku medzi Kristom s cirkvou. Rabín Harold Kushner uvádza, že Židovstvo pôvodne chcelo zavrhnúť Pieseň piesní práve pre jej erotický rozmer. V knihe Prísloví sa píše: „jej ňadrá nech ťa opájajú v každý čas, kochaj sa jednostaj v jej ľúbosti“.

Sviatosť manželstva a sexualita

Manželstvo je platné od okamihu sľubu, ale nerozlučiteľne je až po spečatení tohto sľubu vzájomným spojením - jednoducho keď sa tí dvaja milujú. Ak k spojenou nedošlo, manželstvo možno anulovať. Ak by sa hovorilo o sexualite v tomto sviatostnom rozmere, nezachádzalo by sa s ňou tak ľahkovážne. Zákaz či jej odsúdenie sa míňajú účinku… Ak si vezmete horizont 30 rokov manželstva, počet „spojení“ a detí, tak k narodeniu nakoniec viedlo možno 1 % stretnutí. To je dosť málo na to, aby hlavný či jediný rozmer bol nový život.

Prirodzenosť a sexualita

Encyklika Humanae vitae sa ako niť nesie slovo prirodzenosť. Je prirodzené, že muž je stále plodný. U ženy sa strieda plodné a neplodne obdobie, teda obdobie kedy v spolupráci s mužom sa môže zrodiť nový život a kedy nie. Ak sa má ženský organizmus postarať o nový život, potrebuje sa na to pripraviť a tieto zmeny sú pre organizmus náročné. Sexuálny styk posilňuje vzájomne puto, ale prináša aj potešenie. A je to prirodzené. Primárne v tom, že encyklika hovorí o prirodzených metódach založených na plodných a neplodných dňoch. Človek však dostal rozum a tvorivého ducha, aby svoj život premieňal a aby dopĺňal a v prípade potreby nahradil to, čo je prirodzené. Z rovnakého dôvodu opustil jaskyňu, začal používať oheň na prípravu jedla a zahriatie a lieky na liečenie. A preto by sme mali rozlišovať medzi metódami, ktoré môžu byť zdravotne škodlivé pre ženský organizmus, alebo ukončiť nový život a ostatnými metódami.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Dokumenty cirkvi a rodina

Druhý vatikánsky koncil kladie dôraz na vernosť a nerozlučnosť vzťahu, ale nemožno sa ubrániť pocitu, že len pre vytvorenie zázemia pre plodenie a výchovu detí. Hovorí sa tu tiež o duchovnej rovine vzťahu. Apoštolská exhortácia sa snaží zoširoka hovoriť o problémoch rodiny, o výzvach ktorým rodina čelí, o jej dôležitosti pre spoločnosť a o tom, že je dôležitým kameňom cirkvi. Keď však príde reč na sexualitu, k slovu sa dostávajú mechanizmy, ktoré ju majú spútať a obhajoba prirodzenej metódy je tu jalová. Medzi pekné myšlienky v dokumente patrí: „…sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom darujú jeden druhému úkonmi, ktoré sú vlastné a výlučne patria manželom, vôbec nie je čosi biologické, ale dotýka sa vnútorného jadra ľudskej osobnosti ako takej. Sexualita sa len vtedy prejavuje ľudským spôsobom, ak je integrálnou súčasťou lásky, ktorou sa muž a žena úplne zaväzujú jeden druhému až do smrti.

Láska a zodpovednosť

V roku 1960 Karol Wojtyla uverejnil knihu Láska a zodpovednosť, ktorá bola takým prvým znamením novej vízie. Tá prišla s II vatikánskym koncilom (1962 - 1965). Jedna z oblastí ktorá prechádzala reformou sa dotýkala aj samotného vzťahu. Postoj členov komisie bol odlišný, než postoj pápeža Pavla VI, ktorý nakoniec svoj postoj presadil a zhrnutý je v encyklike Humanae vitae z roku 1968.

Manželstvo a spiritualita

Dielu Jána Pavla II nemožno uprieť že sa snaží zakotviť manželstvo v širších dimenziách. Miestami natoľko širokých, až sú nejasné. Chápem obavu, že tí dvaja sa uzavrú pred svetom. Ale aj pred Bohom. Ale každý teológ vie, že túžbu po Bohu nedokáže naplniť nič iné, než Boh. Manželstvo tak nie je prekážkou na ceste k Bohu. Knihe škodí ak pri túžbe sa opiera len o slová o tom, ako muž cudzoloží, keď pozerá na ženu. Ak muž s túžbou hľadí na svoju manželku, podľa knihy cudzoloží. My však potrebujeme, aby manželstvá boli silnejšie, aby manželia si viac pomáhali, viac za seba bojovali a aby viac vydržali. A silu k tomu im dáva práve sexualita. Práve v sexualite zomiera egoizmus a rodí sa obeta. Manželská spiritualita bez sexuality je duchovne neplodná.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #starostlivosť #o #telo #a #kresťanstvo #pohľad