Starostlivosť o závislého na psychotropných látkach: Príznaky, liečba a cesta k abstinencii

Závislosť od psychoaktívnych látok je komplexný problém, ktorý ovplyvňuje nielen samotného závislého, ale aj jeho najbližšie okolie. Pochopenie príznakov, možností liečby a dôležitosti následnej starostlivosti je kľúčové pre úspešné zvládnutie tejto náročnej situácie. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na problematiku závislosti a starostlivosti o závislého, s dôrazom na praktické rady a informácie.

Čo je závislosť?

Závislosť od psychoaktívnych látok je definovaná ako stav, kedy užívanie nejakej látky má prednosť pred aktivitami, ktorých si predtým človek cenil viac. K rozvoju závislosti dochádza pri opakovanom užívaní a ovplyvňujú ju štyri hlavné faktory: droga, osobnosť, podnet a prostredie. Nie je nikdy dôsledkom vplyvu len jedného z faktorov, ale úlohu zohrávajú všetky štyri faktory, u každého človeka v rôznom pomere.

Faktory ovplyvňujúce vznik závislosti

1. Droga: Návykovosť jednotlivých látok sa od seba líši. Vznik závislosti je podmienený typom látky, jej množstvom, frekvenciou a spôsobom užívania.
2. Osobnosť: Dôležitú úlohu zohrávajú povahové vlastnosti, ale neexistuje žiadna, ktorá by predurčovala k toxikománii. Medzi závislými sa častejšie vyskytujú ľudia, ktorí nedokážu zvládať stresové situácie, majú problémy so sebavedomím, agresivitou, ovplyvniteľnosťou, potrebou vyhľadávať riziko. Okrem toho sú to aj individuálne príčiny (následky nepriaznivého rodinného prostredia, zneužívanie, mimoriadne životné situácie, ai.).
3. Podnet: Pohnútkou užiť návykovú látku môže byť zvedavosť, nuda, snaha prispôsobiť sa okoliu, nepríjemné psychické stavy, túžba po opojení a pod.
4. Prostredie: Patrí sem vplyv vrstovníckych skupín, kolegov, kamarátov, nevhodné výchovné vplyvy, napodobňovanie rodičov.

Príznaky závislosti

Rozpoznanie príznakov závislosti je prvým krokom k pomoci závislému. Medzi hlavné príznaky patria:

• Silná túžba - baženie (craving): Neodolateľná potreba užiť návykovú látku.
• Ťažkosti v sebaovládaní: Neschopnosť kontrolovať užívanie návykovej látky.
• Odvykacie príznaky: Fyzické a psychické ťažkosti pri prerušení užívania.
• Rast tolerancie: Na dosiahnutie rovnakého účinku potrebuje závislý väčšie množstvo látky.
• Zanedbávanie iných záujmov: Strata záujmu o aktivity, ktoré boli predtým dôležité.
• Pokračovanie v užívaní napriek negatívnym následkom: Užívanie látky pretrváva aj napriek zdravotným, sociálnym alebo finančným problémom.

Výsledkom býva zmena osobnosti - droga/alkohol sa dostáva na prvé miesto a takmer celé konanie chorého je zamerané na uspokojenie svojej potreby. Dochádza k zmene okruhu priateľov, zanedbávaniu starostlivosti o seba, miznutiu vecí, peňazí, tajnostkárstvu, klamstvá.

Možnosti liečby závislosti

Základným cieľom liečby je motivovať pacienta k zmene životného štýlu, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju. Existuje niekoľko foriem liečby, ktoré sa líšia svojou intenzitou a prostredím, v ktorom prebiehajú.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

1. Jednorázová rada, krízová intervencia: Jej cieľom je riešenie aktuálnej situácie. Ak je poskytnutá včas, môže byť účinná. Dôležité je poskytnúť takúto formu liečby nielen pacientovi, ale aj najbližším príbuzným.
2. Ambulantná liečba: Pacient ostáva v svojom prirodzenom prostredí. Liečba spočíva v pravidelných kontrolách u lekára, dychových a toxikologických skúškach, užívaní ordinovaných liekov doma alebo v ambulancii (napr. entizol), účasti na skupinovej terapii, poradenstve. Výhodou takejto formy liečby je, že pacient môže pokračovať v škole, práci. Nevýhodou býva pretrvávajúci kontakt s nevhodným prostredím, vystavovanie sa rizikovým situáciám.
3. Ústavná liečba: Výhodou ústavnej liečby je poskytovanie nepretržitej odbornej starostlivosti, vytrhnutie z rizikového prostredia. Ústavná liečba trvá 10 týždňov pre pacientov závislých od alkoholu, 12 týždňov pre pacientov závislých od iných psychoaktívnych látok. Liečba má režimový charakter, čo vedie pacientov k dodržiavaniu denného programu, pravidiel, plneniu povinností. Súčasťou je bodovací systém, ktorý je zrkadlom fungovania pacienta v liečbe. Obsahuje množstvo zákazov, požiadaviek, možností, ktoré sa kontrolujú a hodnotia. Byť chorý neznamená úľavu od vlastnej zodpovednosti.

Liečba závislostí je postavená na psychoterapii, ktorej cieľom je obnova duševného zdravia, lepšie sebapoznanie, sebauvedomovanie a sebahodnotenie, účinnejšie zvládanie problémov, konfliktov. Základnou formou je skupinová psychoterapia, ktorá využíva k zmene osobnosti pacienta vzťahy a interakcie medzi členmi skupiny. Okrem toho sa využíva individuálna psychoterapia, arteterapia, muzikoterapia, psychoterapeutický klub a i.

Súčasťou liečby sú terapeutické priepustky. Pacient má nárok na dve priepustky za podmienky splnenia všetkých povinností. Priepustka nie je dovolenkou, únikom z liečebného režimu. Slúži na riešenie narušených rodinných vzťahov, odskúšanie si nového správania, uvedomovanie si slabých stránok a ich následné riešenie po návrate z priepustky.

Faktory zvyšujúce úspešnosť liečby

• Keď je liečba poskytnutá včas.
• Keď pacient primerane spolupracuje.
• Keď spolupracuje rodina a príbuzní, účasť na stretnutiach pre príbuzných.
• Kontakt s liečebňou po ukončení liečby, doliečovanie.

Abstinencia: Celoživotný proces

Abstinencia znamená striedmosť, zdržanlivosť. Ide o vedomé a chcené zrieknutie sa nejakej činnosti alebo užívania nejakej látky. Trvalá abstinencia nie je možná, ak si to pacient skutočne neželá, ak sa nevyrovná so svojou minulosťou, ak si neuvedomí, že najväčšia príčina jeho pitia/drogovania je v ňom samom.

Desatoro abstinujúceho závislého

1. Priznať si, že som závislý/á: Priznanie si choroby je jedným z predpokladov úspešnosti liečby.
2. Chcem sa liečiť predovšetkým kvôli sebe: Pacient by mal prijať, že sa chce liečiť kvôli sebe a nie kvôli ostatným, práci a pod. Toto určité sebectvo je potrebné ako prejav prirodzeného pudu sebazáchovy.
3. Nezatajovať liečbu: Nezatajovanie liečby má veľký význam pre abstinenciu, závislý je pod väčšou kontrolou okolia a tí, ktorí o ňom vedia, mu tak môžu pomôcť.
4. Dodržiavať podmienky doliečovania: Po ukončení liečby je pacient ešte krehký zvládať reálny život triezvo, preto je doliečovanie nevyhnutné.
5. Neobnovovať staré zvyky: Z hľadiska abstinencie je nebezpečné obnovovať staré zvyky, vrátiť sa do starej partie, navštevovať miesta spojené s pitím/drogovaním, vystavovať sa zbytočnému riziku.
6. Pravidelne sa zúčastňovať klubov, skupín abstinujúcich.
7. Vytvárať si nové záujmy, obnovovať staré záľuby: Čas strávený v minulosti pitím/drogovaním ostáva po liečbe voľný, preto je dôležité vyplniť ho činnosťami, ktoré prinášajú radosť, uvoľnenie.
8. Dodržiavať správnu životosprávu: To znamená pravidelnú stravu, spánok, fyzický pohyb, striedanie spánku a odpočinku, aktívne využívanie voľného času. Mnohí po liečbe sa snažia čo najrýchlejšie napraviť chyby, vynahradiť stratený čas, peniaze a pritom zabúdajú na to kto sú, na dostatok odpočinku a pravidelný životný rytmus, ktorý je v živote abstinujúceho závislého dôležitý.
9. Zaujať správny postoj k problémom a správne ich riešiť: Dôležité je nevyhýbať sa riešeniu problémov, neodkladať ich, ale ich priebežne riešiť.
10. Pracovať aktívne na vlastnej osobnosti.

Odporúčaným pravidlom je suchá domácnosť - teda vylúčenie alkoholu zo života rodiny.

Doliečovanie: Podpora na ceste k trvalej abstinencii

Doliečovanie je nevyhnutnou súčasťou života abstinujúceho závislého a jedným z desatora, ktorým by sa mal riadiť. Tým, že závislosť je celoživotná choroba, je doliečovanie nutné. Doliečovanie nasleduje po ukončení liečby pokračovaním v ambulantnom spôsobe doliečovania alebo formou resocializácie.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Resocializácia poskytuje priestor v komunite závislých, ktorej cieľom je pokračovanie v načatej zmene osobnosti závislého pacienta. Obvyklá dĺžka pobytu v resocializačnom zariadení je 1-1,5 roka. Zoznam resocializačných zariadení je možné nájsť na www.infodrogy.sk.

Ambulantná forma doliečovania spočíva v pravidelných kontrolách u psychiatra, užívaní predpísaných liekov (neodporúča sa svojvoľné vysadenie liekov!), odovzdávaní moču a podrobovaniu sa dychovej skúške. Ďalej je to užívanie entizolu.

Súčasťou doliečovania bývajú tiež posilňovacie liečby v trvaní 1-2 týždňov (prípadne i dlhšie), ktoré prispievajú k pripomenutiu si chvíľ strávených v liečbe, minulosti, analýza dosiahnutých ziskov počas abstinencie, hľadanie a práca na slabých stránkach, riešenie aktuálnych problémov.

Dôležitým prvkom v doliečovaní je pravidelná návšteva klubov, skupín abstinujúcich závislých. V abstinencii je veľmi dôležitý kontakt s ostatnými abstinujúcimi ako podpora vo vlastnej abstinencii a záchranná sieť. Zoznam klub abstinujúcich nájdete na www.abstinenti.sk.

V CPLDZ BB sa každý piatok koná v rámci ústavnej liečby psychoterapeutický klub o 11,00, ktorého sa zúčastňujú okrem pacientov v liečbe i hostia - abstinujúci závislí, príbuzní pacientov. Taktiež vždy druhý pondelok v mesiaci o 16,00 sa koná A-sekcia, ktorá je určená pre abstinujúcich závislých od alkoholu a ich príbuzných. Každý utorok o 16,30 prebieha ambulantná skupina pre abstinujúcich závislých.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Recidíva: Súčasť procesu uzdravovania

Pre abstinenciu je dôležité prijatie a uznanie možnosti recidívy, aj keď si ju nikto nepraje, pretože závislosť je choroba, ktorú nie je možné vyliečiť. Pacient ostáva závislým, chorým po celý život, môže sa však uzdraviť pri dodržiavaní zásad abstinencie.

Za recidívu sa považuje už prvé, hoci nepatrné porušenie abstinencie - hlt piva, vína, šluk z marihuanovej cigarety a pod. prvé porušenie abstinencie je signálom nastupujúcej recidívy, ktorá sa skôr či neskôr rozvinie. Ak sa recidíva neprejaví hneď, ale ide postupne, plíživo, závislý utvrdzuje samého seba, že kontrolovane to zvládne. Po určitom čase sa však dostane tam, kde bol pred liečbou.

Recidíva môže mať dva konce. Buď ju pacient dokáže zastaviť s odbornou pomocou a následným opakovacím pobytom v liečebni, zameraným na analýzu príčin recidívy, alebo ju nezastaví a rozpije/rozfetuje sa až na úroveň pred liečbou a hlbšie.

Baženie: Zvládanie silnej túžby

Abstinujúci závislý môže mať po liečbe správny postoj, náhľad, motiváciu, no napriek tomu ešte stále môže pociťovať túžbu, baženie po droge. Hlavne zo začiatku je pacient vystavený množstvu situácií, ktoré môžu vyvolávať chuť, alebo príznaky tzv, „suchej recidívy“ - príznaky podobné odvykacím, ale bez priameho predchádzajúceho užitia drogy alebo vypitia.

Subjektívne prejavy baženia

• Spomienky na príjemné pocity pod vplyvom alkoholu/drogy.
• Nepríjemné telesné pocity (búšenie srdca, zvieranie žalúdka, sucho v ústach, triaška, potenie,….).
• Nepríjemné duševné pocity (silná túžba, úzkosť, stiesnenosť, únava, podráždenosť,…)

Prvou pomocou pre zvládnutie chute je vypitie veľkého množstva vody, čím dôjde k presýteniu v organizme a ústupu telesných prejavov spojených s bažením. Následne je nevyhnutné použiť niektoré zo stratégií zvládania baženia, ktoré si pacienti osvojujú počas liečby.

Stratégie zvládania baženia

• Vyhnúť sa pocitom viny (priznať si chuť).
• Uvedomiť si, že baženie trvá krátko.
• Rozpoznávanie spúšťačov, vyhnutie sa im.
• Únik z rizikovej situácie, zotrvanie v chránenom prostredí.
• Úprava životného štýlu.
• Skoré rozpoznanie baženia.
• Odvedenie pozornosti.
• Správna psychohygiena a životospráva.

Závislosť a rodina: Narušené vzťahy a cesta k uzdraveniu

Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov závislosti sa najskôr prejaví v najbližšom okolí závislého, v rodine. Správanie závislého deformuje rodinný život, partnerský vzťah. Závislosť partnera/dieťaťa sa často odráža na telesnom a duševnom zdraví najbližších, mnohí blízki trpia nespavosťou, plačlivosťou, depresívnymi náladami, mávajú bolesti hlavy, unikajú zo života. Často potrebujú odbornú starostlivosť (lekársku, psychoterapeutickú).

Vývoj vzťahov v rodine závislého

1. Obdobie šoku - paniky: Najbližší si uvedomujú, že niečo nie je v poriadku. Vo väčšine prípadov sa snažia naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje v snahe neutrpieť hanbu. Typická je snaha riešiť problém vlastnými silami - dohováranie, vyčítanie, presviedčanie, vyhrážanie. Chýba však dôslednosť a najbližší sa rýchlo nechajú učičíkať sľubmi.
2. Obdobie prispôsobenia: V tomto období najbližší preberajú na seba všetky úlohy, aj tie, ktoré obvykle robieval partner/ka, syn, dcéra. Rodina sa do istej miery izoluje od okolia. Aj v tomto období sa snažia blízki zvrátiť situáciu, bojovať so svojím závislým partnerom, dieťaťom a jeho/jej pitím/drogovaním. Hľadajú pomoc u iných, lebo už vedia, že sami to nezvládnu.
3. Obdobie rezignácie, vzdania sa: Najbližší prestávajú aktívne bojovať so závislým partnerom/dieťaťom. Stávajú sa ľahostajnejšími. Snažia sa izolovať zvyšok rodiny od závislého. Niektorí dospejú po všetkých márnych snahách k rozhodnutiu vyhodiť partnera/dieťa z domu s cieľom chrániť seba a ostatnú časť rodiny.
4. Obdobie reorganizácie: Ak je liečba úspešná, dochádza k postupnej reorganizácii, náprave narušených vzťahov, obnovovaniu dôvery.

Závislý je chorý a pokiaľ si to neprizná a nelieči sa, nemôže mu pomôcť ani najlepšie rodinné zázemie.

tags: #starostlivosť #o #závislého #na #psychotropných #látkach