
Príchod nového člena rodiny je pre každého muža obrovská zmena. Muži zostanú často prekvapení, čo všetko sa s narodením dieťatka zmení. Kým pre ženu je to často zavŕšenie deväťmesačnej prípravy a budovania silného puta, pre muža to môže byť istý šok. Pre nich je predsa to dieťa akýmsi votrelcom, musia si naň zvyknúť a zoznámiť sa s ním, čo istý čas trvá. Je preto dôležité, aby sa aj otec aktívne zapájal do starostlivosti o bábätko a bol pripravený na všetky výzvy, ktoré rodičovstvo prináša.
Ešte pred príchodom bábätka domov by sa mal každý budúci otecko na niektoré veci pripraviť, aby ich nič neprekvapilo. A mali by vedieť aj to, že žena je po narodení dieťaťa iná a zrejme už nikdy nebude taká, ako pred tým. Na prvom mieste bude dieťa a jeho potreby, bude mu treba prispôsobiť všetok čas, priestor a bude si vyžadovať neustálu starostlivosť.
Zrejme každý pár po príchode z nemocnice pozrel bezradne na svoje dieťa a v očiach mal otázku: „A čo budeme teraz robiť?“ Najmä pri prvom si rodičia musia mnohé veci nacvičiť, pretože nemajú s deťmi žiadne veľké skúsenosti. Navyše sa treba s dieťatkom zoznámiť a spoznať ho, čo potrebuje, čo má rado a čo zasa nie. A to trvá istý čas. Budú chvíle, kedy budete bezradní a budete skúšať všetky možné utišovacie prostriedky. Dobrou správou je, že to nebude dlho trvať. Najhoršie bývajú prvé mesiace. Je dôležité si uvedomiť, že obaja rodičia budú potrebovať pomoc. Mnohé čerstvé mamy chcú robiť všetko samé. Potom sa nemôžeme čudovať, že po čase odpadávajú od únavy. Otec má rovnaké práva a povinnosti ako mama, a preto by sme nemali obávať toho, požiadať partnera o pomoc. Oteckovia to predsa zvládnu rovnako dobre, ako my mamy.
Pripravte sa na to, že budete veľa plakať. Všetci! Dieťa preto, že plač je jeho jediný komunikačný nástroj. Mama preto, že sa s ňou zahrávajú hormóny a svoje pocity nedokáže ovládať. A ocko preto, že má doma dvoch uplakaných členov domácnosti, s ktorými si nevie poradiť. Ruku na srdce, žena sa počas prvých pár mesiacov necíti práve najsebavedomejšie. Okrem fyzickej stránky, je to aj tá psychická. Telo po pôrode potrebuje istý čas, aby sa dostalo späť do formy. Čerstvá mama často nevie, či zvláda starostlivosť o dieťa dobre a má o sebe množstvo pochybností. Na istote jej nepridáva ani okolie, ktoré sa ju svojimi neustálymi radami snaží ešte viac zdeptať.
Po pôrode sa telo ženy potrebuje dať opäť do formy. Každá z nás potrebuje tráviť veľa času v kúpeľni pod sprchou a potrebuje sa postarať okrem dieťaťa a domácnosti, aj o svoje intímne partie. Dajte jej priestor, zaslúži si ho. Len máloktorá čerstvá mama túži mať vo svojom dome návštevy. Minimálne počas šestonedelia, by ste si mali dopriať obdobie ticha a zostať pekne doma. Bábätko potrebuje svoj pokoj, rovnako, ako aj mama. Dieťa má počas prvých týždňov veľmi monotónny režim. Väčšinu dňa iba prespí, keď nespí, tak papá, a potom opäť zaspí. Mnohé mamy majú rovnaký režim, pretože nočné vstávanie sa dosť podpíše na celkovom stave. To, čo nespíme počas noci, si jednoducho potrebujeme dohnať počas dňa. Väčšinou budete chodiť v pyžame.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Nebojte sa, rodičovstvo je síce náročné, ale krásne. Aj napriek tomu, že budete obaja unavení a často aj bezmocní, spolu všetko zvládnete. Stačí, ak budete jeden druhého podporovať a vo vašej domácnosti nebude prítomný stres a hádky. Tie totiž bábätko veľmi dobre vníma.
Je mýtus, že otec si začína budovať vzťah s dieťaťom až vtedy, keď je dieťa schopné rozprávať a vykonávať konkrétne úkony. Oteckovia by mali nadviazať prvý kontakt s dieťaťom hneď po narodení. Úspešne dokážu vykonávať akékoľvek činnosti, ako je kúpanie bábätka, prebaľovanie a neskôr kŕmenie odsatým či umelým mliekom. Čo je pre mamičky po pôrode prirodzené, oteckom niekedy môže (ale nemusí) trvať trošku dlhšie. Mužom môžu všetky činnosti okolo novorodenca spočiatku pripadať náročne a pri ich vykonávaní sa môžu cítiť ako ten povestný slon v porceláne. No dôležité je nenechať sa odradiť.
Prejavovať lásku svojmu partnerovi je veľkým vzorom pre novú generáciu. Vidieť, že otec sa k matke správa s úctou, podporuje ju, podieľa sa na domácich prácach a je rovnocenným partnerom aj pri výchove detí, je základom neskorších partnerských vzťahov detí v dospelosti. Tu dobre funguje téza, že ak sú rodičia vo svojom vzťahu spokojní, vychovajú aj šťastné deti. Pozorovaním vzťahu dvoch dospelých sa deti učia komunikácii, spôsobom riešenia konfliktov, ale aj tolerancii k iným ľuďom. Myslime na to pri komunikácii s partnerom.
Bez ohľadu na pohlavie dieťaťa je pre dieťa veľmi dôležitý mužský vzor. Samozrejme, inú úlohu zohráva u dievčaťa a inú u chlapca. Otec sa stáva pre syna doslova vzorom, učí zodpovednosti a úcte k ženám. V určitom okamihu v živote chlapca musí opustiť matkine ochranné krídla, aby sa stal mužom. Úlohou otca je podporovať syna v tomto turbulentnom procese. Na druhej strane, v prípade dievčat je otec vzorom jej neskorších vzťahov s mužmi.
Hoci je mamička po pôrode automaticky nastavená na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu, neznamená to, že by sa do výchovy nemal zapojiť aj otecko. Veď dieťa potrebuje vzor oboch rodičov, aby sa naučilo správnym sociálnym väzbám a princípom. A má to naozaj aj veľký význam, pretože okrem náučného a výchovného momentu si takto otecko so svojím - či už synom alebo dcérou, vybuduje veľmi vzácny a dôležitý vzťah, ktorý posilní sebadôveru dieťaťa a naučí ho mnohému, čo v živote ocení.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Ovládať svoje emócie nie je veľmi ľahkou záležitosťou, ale zvyčajne to muži vedia lepšie ako my. Psychológovia tvrdia, že úlohou mužov je naučiť deti aj niektorým psychologickým ťahom. Napríklad ako zvládať hnev - či už svoj vlastný alebo niekoho iného a ako mu pomôcť upokojiť sa. Preto by mali prebrať žezlo aj v tejto oblasti a naučiť deti pracovať s negatívnymi emóciami. Sila vôle a trpezlivosť… Nie vždy je to síce výsadou otca, ale často vie otec lepšie deti naučiť, akým prínosom je pre ne myseľ a čo všetko pri správnom prístupe dokážeme vykonať. Deti by sa mali naučiť robiť rozhodnutia a neustupovať pred problémom či nepriazňou osudu, bojovať za svoj cieľ a nechcieť byť absolútnym priemerom.
To, ako sa k povinnostiam a práci postavia deti vo svojich 15 až 21 rokoch, takí budú počas celého života. Ak si vytvoria zvyk lenivého flákača, pôjde to s nimi celý život. Dôležité je ukázať im, že tvrdá ťažká práca má svoj význam a oplatí sa zaťať. To je jedno, či ide o skutočné zamestnanie, šport, atletiku, prácu v záhrade alebo učenie na skúšky. Tieto technické záležitosti sa každému v živote zídu. Pohyb zľava doprava alebo v smere hodinových ručičiek sprevádza mnoho aktivít, s ktorými sa stretávame po celý život - či už je to skrutkovanie, otváranie vrchnákov alebo aj varenie kaše.
Predsa len - muži majú k týmto profesiám bližšie a je dobré, keď im otecko vysvetlí, na čo sú potrebné tieto profesie, ako a prečo robia to, čo robia. Hry na policajtov sú nielen zábavné, ale môžu byť aj výchovné, navyše je len výhodou, ak sa dieťa naučí aj to, ako sa má správať v prípade, že ho zastaví policajt a podobne. Oteckovia by mali pomáhať deťom s učením pri predmetoch - ako je matematika, fyzika, technické práce a podobne, tiež väčšinou bývajú príkladom aj v športe. Samozrejme, nie v každej rodine to platí stopercentne takto. Veľmi dobrým rozvíjaním mozgu sú rôzne matematické hádanky a úlohy počas bežných činností - napríklad cestou zo školy si môžu vyrátať koľko je 20 percent z obľúbenej zmrzliny, ktorá ich doma čaká…
Muži majú vo všeobecnosti prirodzenejší vzťah k technickým zručnostiam alebo šoférovaniu, a preto by mali byť vzorom pre deti aj v tejto oblasti. Deti sa od nich všetky technické zručnosti učia rýchlejšie a lepšie, takže im v tom nebráňme. Veľmi dôležité je zamerať sa na bezpečnú jazdu, nie na pretekárske hry. Otec by mal ísť príkladom a svojim deťom ukázať, aj ich naučiť, že ak si udržíme telo zdravé, poukazuje to na naše schopnosti a zdatnosti. Nadváha či znížená starostlivosť o seba sú známkou slabosti, zväčša signalizujú nevyrovnanosť, depresiu alebo iné psychické problémy. I to by malo byť výchovnou úlohou otca, aby naučil syna, samozrejme, keď na to bude primerane starý, ako používať prezervatív a chrániť sa pred pohlavnými chorobami i neželaným potomkom. Niektorí odborníci vravia, že nielen syna, ale i dcéru by o týchto záležitostiach mal vzdelávať otec. Na citové hľadisko je zase pri dcére odborníčkou mama.
A tu je ešte pár zručností, ktoré deti lepšie prijímajú od otca a otcom sa ich aj lepšie učí - plávanie, viazanie kravaty, hádzanie lopty, umenie konkurovať, vždy ísť na 110 percent, zarobiť si vlastné peniaze, nevyhovárať sa, mať disciplínu, správe triasť rukou, holiť sa, rybárčiť.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Stereotypy o otcoch, ktorí sa nedokážu plnohodnotne postarať o deti, sú našťastie čoraz menej pravdivé. Aj keď niektorí otcovia stále zohrávajú v životoch svojich detí len rolu živiteľa, mnohí berú otcovstvo zodpovedne a vážne. Sú unavení z nezmyselných stereotypov, ktoré sa o nich v spoločnosti stále držia. Vyvrátenie stereotypov o slobodných otcoch. Slobodní otcovia nezvládajú to, čo matky - skĺbiť domácnosť, starostlivosť a prácu. Časy, kedy muž nevedel zapnúť sporák a práčka bola pre neho choroba, ktorou sa mohol nakaziť, sú dávno preč. Dnes je každý človek, ktorý sa nevie o seba postarať vo všetkých smeroch, skrátka nevyzreté dieťa. Otcovia taktiež berú rodičovstvo vážne, nestačí len prinášať domov peniaze. Vedia, že sú pre vývoj dieťaťa dôležití, a nerobí im problém nájsť si čas na hranie. Pritom zvládajú aj prácu, aj domácnosť a varenie vyváženého jedla. Výchovu nenechávajú na starej mame či iných ženských príslušníčkach rodiny. Otcovia nie sú viac kamoši svojich detí než prísny rodič (ako matka). Matka je tá, ktorá stanovuje pravidlá a dohliada na ich dodržiavanie. Otec je ten zábavný a nezodpovedný človek, ku ktorému deti chodia s prosíkom ak matka niečo zakáže. Otec ako bezstarostná a benevolentnejšia osoba je zároveň u detí obľúbenejšia - a preto nezvláda udržať deti na uzde a v limitoch. Tento stereotyp panuje už roky, a pre ľudí je milé, ak vidia otca, ktorý si s hravými deťmi nevie rady - samozrejme, ak sa v rovnakej situácií ocitne matka, je odsúdená za neschopnú. Už dávno neplatí, že otec nezvládne byť autoritou, ktorá láskavo a úctivo dohliada na dodržiavanie pravidiel. Otcovia zvládajú tlak a stres ohľadne výchovy a povinností. Nie sú schopní vyjadriť emócie a poskytnúť deťom láskavú náruč. Otcovia vedia, ako vychovávať dcéry. Slobodní otcovia nie sú pre ženy lákavou partiou. Napísať inej matke, či sa ich deti môžu spoločne hrať, automaticky neznamená záujem o sex.
Ak ste otec, ktorý nevie variť, nezúfajte! Začnite s jednoduchými jedlami. Naučte sa pripravovať základné jedlá, ako sú cestoviny s omáčkou, omeleta, polievka alebo šalát. Používajte čerstvé suroviny. Čerstvé suroviny sú chutnejšie a zdravšie ako polotovary. Nebojte sa experimentovať. Vyskúšajte nové recepty a kombinácie chutí. Zapojte deti do varenia. Varenie s deťmi je zábavné a poučné. Využívajte internet. Na internete nájdete množstvo receptov a tipov na varenie. Navštívte kurz varenia. Kurz varenia vám pomôže naučiť sa základné techniky a recepty.
Otec je pre deti rovnako dôležitý ako mama. Je vzorom pre dieťa a čas strávení s ním dieťaťu prospieva. Preto by si mal každý otec počas dňa vyhradiť čas na svoje deti a nemali by sme si to pripomínať len jeden deň v roku, obvykle na Deň otcov, prečo je otec tak dôležitý. Otcovia sú dôležitou súčasťou výchovy zdravého dieťaťa. Neznamená to však, že ho len splodia a budú zarábať peniaze. Deti potrebujú prítomného otca, nie emočne neprítomného človeka. Otec má na vývoj osobnosti detí obrovský vplyv. Formuje, akým spôsobom budú vnímať muža ako takéto, pretože podľa jeho vzoru budú posudzovať mužské pohlavie. Má vplyv na vnímanie vzťahu - jeho správanie k matke budú synovia modelovať vo vzťahu k dievčatám, a pre dcéry bude meradlom chovania, aké chlapcom voči sebe povolia. Pokiaľ si otec matku nevšíma, dcéry budú pokladať za normálne, ak im ich vyvolený nebude venovať pozornosť. Otec môže svoje deti naučiť nesmierne cenné lekcie a určiť úroveň spokojnosti a šťastia v živote. Má vplyv nielen na vzťahy, ale aj na životnú úroveň a úspech v kariére - ak je pri výchove prítomný a aktívne sa zapája, deti sú kariérne omnoho úspešnejšie, pretože sú odolné voči stresu, dravšie, asertívnejšie a bojovnejšie.
Je dobré pripomenúť si, že neexistuje manuál, ako byť dokonalým rodičom. Chybovať je ľudské, avšak nepriznať si vlastné pochybenie a nesnažiť sa posúvať a byť lepším človekom je neospravedlniteľné. Otcovia môžu deti naučiť mnohým užitočným schopnostiam, ktoré im pomôžu zvládať nástrahy života lepšie. Ukážte nám, ako sa brániť a postaviť sa za seba, ak sa s nami nejedná férovo. Zachovajte chladnú hlavu pri riešení problémov. Veľmi dôležité je pre deti naučiť sa ako riešiť vzniknuté problémy. Učíme sa to samozrejme pozorovaním rodičov. Pokiaľ je pre otca každý problém katastrofa, a zloží sa pod ťarchou stresu, tento model zopakujeme.
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi môžu byť zložité, a nie je nezvyčajné, že dieťa silne preferuje jedného rodiča pred druhým. Tento fenomén, známy ako „preferenčné rodičovstvo“, môže predstavovať výzvy pre oboch rodičov, ale je to prirodzené! Keď dieťa uprednostňuje jedného rodiča, môže to byť pre druhého rodiča zmätočné a znepokojujúce. Nebojte sa! Vzorce pripútania detí sú zložité a môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane veku, osobnosti a skúseností. „Nadmerne pripútaný“ vzťah s jedným rodičom môže byť dôsledkom rôznych faktorov, ako je temperament dieťaťa alebo rozdiely v starostlivosti. Ak si uvedomíte nerovnosti medzi preferovaným rodičom, sebou a deťmi, je dôležité nepanikáriť. Povzbudzujte rodinu, aby si stanovila a pochopila svoje vlastné rozhodnutia a hranice, s kým trávi čas. Rodičia by sa nemali cítiť zranení alebo interpretovať preferencie svojho dieťaťa ako odraz svojich rodičovských schopností. Hovorte doma o rôznych aktivitách, ktorými sa môžete so svojím dieťaťom zapojiť, a vyjadrite nadšenie z vašich spoločných činností. Vyhnite sa porovnávaniu alebo súťaženiu o pozornosť vášho dieťaťa. Namiesto toho prejavte skutočnú radosť, keď vaše dieťa trávi čas s vaším partnerom. Jedným zo spôsobov, ako posilniť rodinné väzby, je nájsť aktivity, ktoré si môžete užiť spoločne ako rodina. Či už je to varenie, prechádzka v parku alebo plánovanie rodinných dovoleniek, tieto spoločné zážitky podporujú pocit jednoty a zabezpečujú, že obaja rodičia sú rovnako zapojení. Zapojenie sa do spoločných záľub, hier alebo výletov pomáha vytvárať drahocenné spomienky a posilňuje pocit jednoty. Ak je vaše dieťa pevne pripútané k vám a preferuje vašu prítomnosť, uznajte jeho pocity a uistite ho o svojej láske. Buďte citliví na jeho potreby a pochopte, že môže prechádzať fázou, keď hľadá dodatočnú útechu a bezpečie. Ponúknite trpezlivosť a podporu, keď prechádza svojimi emóciami. Zároveň povzbudzujte svojho partnera, aby trávil kvalitný čas s dieťaťom, zapájajúc sa do aktivít, ktoré obaja majú radi. Vyhnite sa znižovaniu alebo trivializovaniu jeho emócií, pretože to môže vytvoriť bariéru pre otvorenú komunikáciu a problémy s emocionálnou reguláciou. Ak ste príliš kritickí alebo odmietaví, pravdepodobne si tento spôsob vzťahovania osvoja a stanú sa príliš kritickými alebo odmietavými voči sebe samým! Uznanie a overenie pocitov vášho dieťaťa, bez ohľadu na jeho vzory pripútania, je dôležité. Dajte im vedieť, že ich emócie sú vypočuté a prijaté. Riešenie nadmerne pripútaného vzťahu si vyžaduje čas a trpezlivosť. Deti môžu prežívať obdobia zvýšenej pripútanosti v dôsledku rôznych faktorov, ako sú zmeny v prostredí alebo emocionálne výzvy. Buďte trpezliví a umožnite dieťaťu spracovať svoje pocity vlastným tempom. Počas období silnej pripútanosti k jednému rodičovi môžu deti prejavovať odpor alebo preferencie týkajúce sa toho, kto plní ich potreby. V takých situáciách je dôležité, aby rodičia stáli pevne a nechali druhého rodiča riešiť požiadavky dieťaťa. Tým demonštrujete jednotný prístup a posilňujete pochopenie dieťaťa, že obaja rodičia sú rovnako zapojení do starostlivosti o neho. Keď vaše dieťa trávi čas s druhým rodičom, využite voľný čas na starostlivosť o seba a osobné záujmy. Použite tento čas na dobíjanie energie a sústredenie sa na aktivity, ktoré vám prinášajú radosť a relaxáciu. Venujte sa koníčkom, čítajte knihu, cvičte alebo si jednoducho oddýchnite. Nezdravý vzťah jedného rodiča s dieťaťom môže mať negatívny vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa. Dieťa môže mať problémy so separačnou úzkosťou, čo vedie k ťažkostiam pri vytváraní zdravých vzťahov v budúcnosti. Ako rodičia interagujú so svojimi deťmi, ovplyvňuje sociálne fungovanie detí. Zabezpečte, aby obaja rodičia aktívne zapojovali sa do starostlivosti o deti a trávili s nimi kvalitný čas, aj keď ste len v tej istej miestnosti a robíte rôzne úlohy, čo je známe ako „paralelná hra“ v terapii hrou a vývoji detí. Navigovanie v zložitostiach rodičovstva, najmä pri riešení preferenčných vzťahov, môže priniesť pocity úzkosti a viny. Ak vás tieto emócie preťažujú, je dôležité pamätať si, že hľadanie pomoci je znakom sily, nie slabosti. Rodičovstvo je cesta objavovania a potreby každého dieťaťa sú jedinečné. Keď dieťa prejavuje silnú pripútanosť k jednému rodičovi, je dôležité pochopiť, že ide o prirodzenú súčasť jeho emocionálneho vývoja. Rodičia môžu vytvoriť zdravú a milujúcu pripútanosť so svojimi deťmi podporovaním rovnováhy, trávením individuálneho aj spoločného času so svojimi deťmi a vytváraním láskyplného prostredia. Áno, je úplne normálne, že batoľa, malé dieťa, staršie dieťa alebo dokonca tínedžer v rôznych fázach svojho vývoja preferuje jedného rodiča pred druhým. Deti často hľadajú útechu a bezpečie u hlavného opatrovateľa, žiadajú otca o rozprávky pred spaním, ale počas dňa vyžadujú čas s matkou. Výskumy zistili, že bezpečná pripútanosť k rodičom je spojená s pozitívnymi výsledkami v emocionálnom a sociálnom vývoji detí. Deti s bezpečnou pripútanosťou majú tendenciu vykazovať vyššie sebavedomie, lepšie medziľudské vzťahy a zlepšenú emocionálnu reguláciu. Na druhej strane, neisté pripútanie, najmä úzkostné a vyhýbavé štýly pripútania, sú spojené s rôznymi psychologickými problémami, ako je úzkosť, depresia a behaviorálne problémy u detí.