
Tento článok sa zameriava na možnosti získania štátneho príspevku na stáže a prax na Slovensku, s dôrazom na podmienky pre zamestnávateľov a absolventov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnych možnostiach a požiadavkách, ktoré je potrebné splniť pre úspešné získanie príspevku.
Zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) tretieho bodu alebo štvrtého bodu alebo podľa § 23a zákona o službách zamestnanosti, alebo tuzemská fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou so sídlom mimo EÚ, na základe ktorej sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky (ďalej ako „informujúca organizácia“), má povinnosti voči úradu práce.
Od 1. septembra 2025, v zmysle § 23b ods. 5 zákona č., ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21b ods. 8 písm. b) alebo písm. Začiatok a skončenie zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny podľa príslušného ustanovenia § 23a zákona o službách zamestnanosti oznamuje zamestnávateľ úradu práce zaslaním príslušného formulára informačnej karty elektronickými prostriedkami podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, do 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania a do 7 pracovných dní od skončenia zamestnania, resp. vyslania. V prípade vyslania má túto povinnosť voči úradu práce tuzemská fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou, na základe ktorej sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky (ďalej ako „informujúca organizácia“). K zasielanému formuláru informačnej karty zamestnávateľ resp.
Príslušným úradom práce je úrad, v ktorého územnom obvode bude štátny príslušník tretej krajiny zamestnaný, resp. bude realizovať výkon práce na základe vyslania na účel poskytovania služieb (t. j. rozhodujúce je miesto výkonu práce nie sídlo zamestnávateľa). V prípade, že výkon zamestnania, resp. Prijatím formulára úrad potvrdzuje splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa alebo informujúcej organizácie podľa § 23b ods. 5 zákona o službách zamestnanosti, neznamená to však potvrdenie úradu, že zamestnanie / vyslanie štátneho príslušníka tretej krajiny spĺňa podmienky podľa ustanovenia § 23a ods. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm.
Pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín je potrebné predložiť určité dokumenty. Medzi ne patria:
Prečítajte si tiež: Ako sa pripojiť k JDS?
I. doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, najmenej na predpokladané obdobie zamestnania (napr. potvrdenie vydané ubytovacím zariadením o poskytnutí ubytovania na predpokladané obdobie trvania zamestnania, faktúra).II. potvrdenie informujúcej organizácie o poskytnutí ubytovania v ubytovacom zariadení počas obdobia trvania zamestnania, ktoré spĺňa všetky náležité požiadavky týkajúce sa prevádzky tohto zariadenia (príloha č.III. Ubytovanie na súkromí, t. j.IV. Kópia osvedčenia o uplatniteľných právnych predpisoch (formulár A1), tzn. potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve alebo žiadosť o jej vystavenie, ktoré potvrdzujú, že je zamestnanec sociálne zabezpečený vo vysielajúcom členskom štáte EU/EHP/Švajčiarska.V. Kópia dokladu o pobyte na území členského štátu, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny bežne pracuje, ak sa povolenie na pobyt vyžaduje podľa právnych predpisov štátu, z ktorého je vyslaný.VI. V prípade zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a písm. t) zákona o službách zamestnanosti, t. maturitného vysvedčenia príp. dokladu o oprávnenom pobyte (prechodný pobyt na účel zamestnania alebo štúdia, obnova prechodného pobytu v zmysle § 34 ods. 1 písm.
Zamestnávateľ má možnosť oznámenia zmeny údajov na zaslanom formulári informačná karta na dokumente Oznámenie zamestnávateľa o zmene údajov na formulári IK (Priloha č.6) [ DOCX]. Ide napríklad o zmenu sídla zamestnávateľa (PSČ, okres, obec, ulica, sup./orient. nové miesto výkonu v rámci okresu pôvodného miesta (PSČ, obec, ulica, sup./orient. zmena ustanovenia § 23a zákona č. 5/2004 Z. z. Zmena miesta výkonu práce do územnej pôsobnosti iného úradu práce v zmysle zákona č.
Pomocou operačného programu Ľudské zdroje v rámci niekoľkých národných projektov môžu podnikatelia získať absolventov na prax alebo získať finančný príspevok na ich zamestnávanie od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Cieľom národných projektov na podporu praxe a zamestnávania absolventov škôl je umožniť im získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú ich dosiahnutému vzdelaniu. Národné projekty sa realizujú v zmysle § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“). Realizáciu projektov zabezpečuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s jednotlivými úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad práce“).
Všetky projekty v súvislosti s podporou absolventskej praxe a zamestnávania absolventov škôl sú z hľadiska územného určené pre celé územie Slovenska s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Znamená to, že miesto vykonávania absolventskej praxe alebo novovytvorené pracovné miesto sa musí nachádzať na území niektorého zo samosprávnych krajov Slovenska okrem Bratislavského samosprávneho kraja.
Absolventská prax sa uskutočňuje v rámci projektu „Absolventská prax štartuje zamestnanie - aktivita č. 1“ a je určená pre občanov mladších ako 26 rokov veku, ktorí ukončili príslušným stupňom vzdelania školu v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi, od jej ukončenia nemali pravidelne platené zamestnanie (zamestnanie trvajúce najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov) a sú evidovaní na úrade práce najmenej jeden mesiac.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť sociálneho štátu v EÚ
Aby mohol absolvent školy u zamestnávateľa vykonávať absolventskú prax a aby bol tomuto absolventovi školy úradom práce poskytovaný príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, je potrebné spísať dve žiadosti. Prvou je žiadosť zamestnávateľa o zabezpečenie absolventa školy, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie na účely vykonávania absolventskej praxe a druhou je žiadosť absolventa školy o zaradenie na absolventskú prax a o poskytnutie príspevku na vykonávanie absolventskej praxe.
Dĺžka absolventskej praxe je najmenej tri mesiace, avšak najviac môže trvať dovtedy, kým absolvent nedosiahne 26 rokov veku. Rozhodnutie o dĺžke praxe je v kompetencii úradu práce. Zamestnávateľ do desiatich pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca predkladá úradu práce dochádzku absolventa, na základe ktorej potom absolventovi úrad práce vypláca paušálny príspevok. Po dobu vykonávania absolventskej praxe má absolvent školy nárok na voľno v rozsahu desať pracovných dní. Nárok na pracovné voľno mu vzniká najskôr po uplynutí dvoch mesiacov vykonávania praxe.
Zamestnávateľovi sa žiadny finančný príspevok počas absolventskej praxe neposkytuje. Zamestnávateľ zároveň nie je povinný absolventovi počas praxe poskytovať mzdu. Znamená to, že zamestnávateľ, ktorý je oprávnený absolventovi školy ukladať pracovné úlohy a riadiť jeho prácu, nemá na absolventa školy žiadne náklady a ten u neho prakticky vykonáva prácu zadarmo. Aj napriek tomu sa vykonávanie absolventskej praxe nepovažuje za nelegálne zamestnávanie. Finančný príspevok absolventovi školy poskytuje úrad práce vo výške 65 % sumy životného minima.
Tento príspevok sa poskytuje v rámci projektu „Absolventská prax štartuje zamestnanie - aktivita č. 2“ a je určený pre občanov mladších ako 26 rokov veku, ktorí ukončili príslušným stupňom vzdelania školu v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi, od jej ukončenia nemali pravidelne platené zamestnanie a sú evidovaní na úrade práce. Dôležitou podmienkou je, aby títo občania mali u zamestnávateľa ukončené vykonávanie absolventskej praxe a od jej ukončenia ešte neuplynulo 30 dní. Nie je pritom dôležité, či absolvent školy vykonával absolventskú prax v rámci projektu Absolventská prax štartuje zamestnanie - aktivita č.
Pre získanie finančného príspevku je podmienkou vytvorenie nového pracovného miesta prostredníctvom pracovného pomeru s absolventom školy, ktorí spĺňa vyššie uvedené podmienky. Prijatie absolventa školy do pracovného pomeru sa musí uskutočniť najneskôr do 30 kalendárnych dní od ukončenia vykonávania absolventskej praxe. Pracovný pomeru musí byť dohodnutý na celý ustanovený týždenný pracovný čas (plný pracovný úväzok) na dobu určitú najmenej na deväť mesiacov alebo na dobu neurčitú s podmienkou zamestnávania najmenej deväť mesiacov.
Prečítajte si tiež: Perverzie sociálneho štátu
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, povinná doba zamestnávania je najmenej deväť mesiacov, pričom finančný príspevok sa poskytuje po dobu najviac šesť mesiacov.
Mnohé firmy na Slovensku ponúkajú možnosť absolvovať u nich stáž ako spôsob nadobudnutia nových znalostí, ale aj praktických skúseností do budúcnosti. Stážisti obvykle bývajú za absolvovanie stáže odmeňovaní, ale niekedy firma vyžaduje, aby vykonávali stáž bez nároku za odmenu. V tejto súvislosti preto vzniká otázka, či je takýto postup vôbec na Slovensku legálny.
V prípade stáží je v prvom rade potrebné uvedomiť si, že pojem stáž v slovenskom právnom poriadku žiadny zákon či iný právny predpis presne neupravuje. Preto to, čo firma nazve stážou môže mať v skutočnosti viac podôb. Najčastejšie pôjde buď o (i) brigádu vykonávanú, na základe dohody o brigádnickej práci študenta v súlade s § 227 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce, v znení neskorších predpisov („Zákonník práce“), alebo o (ii) neregulovanú stáž vykonávanú podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“).
V praxi možno brigádu od neregulovanej stáže častokrát odlíšiť aj práve prostredníctvom toho, či ide o platenú alebo bezodplatnú stáž. Dôvodom uvedeného je, že pokiaľ ide o brigádu vykonávanú na základe dohody o brigádnickej práci študenta alebo na základe iného typu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer, vždy ide o pracovnoprávny vzťah, za ktorý dohodárovi náleží odmena minimálne vo výške stanovenej zákonom o minimálne mzde.
Okrem týchto dvoch prípadov poznáme ešte aj iné inštitúty, ktoré môžu byť firmami prezentované ako stáž, pričom tieto môžu byť aj bezodplatné, prípadne odmena je určená osobitným spôsobom alebo nemusí byť vyplatená firmou, u ktorej sa stáž vykoná. Ide najmä o (i) absolventskú prax, ktorá však môže byť vykonávaná len absolventom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie aspoň jeden mesiac, (ii) dobrovoľnícku činnosť, ktorá môže vykonávaná len vo verejný prospech, (iii) výpomoc od príbuzného a (iv) stáž, ktorá je podľa schváleného študijného programu súčasťou vysokoškolského štúdia.
Ako sme už naznačili bežná stáž môže byť bezodplatná jedine vtedy, ak ide o neregulovanú stáž vykonávanú na základe nepomenovanej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Zamestnávateľ či firma však nemôže svojvoľne akýkoľvek právny vzťah podradiť pod nepomenovanú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a na základe toho sa rozhodnúť stážistovi neplatiť. To, čo sa považuje za závislú prácu nám určuje Zákonník práce.
Každý tento znak by bolo možné rozviesť do detailov, avšak účelom tohto článku nie je takýto teoretický exkurz. Práve naopak, rovnako ako pri posudzovaní, či určitá práca spĺňa znaky závislej práce, tak aj v tomto článku sa chceme zamerať na prax. Pri posudzovaní toho, či určitá stáž spĺňa znaky závislej práce je preto potrebné skúmať nielen samotnú zmluvu medzi firmou a stážistom (ak existuje), ale najmä či skutočné podmienky jej uskutočňovania spĺňajú tieto znaky.
Z našich skúseností však vyplýva, že vo väčšine prípadov stáž bude spĺňať znaky závislej práce. Pokiaľ firma požaduje, aby stážista počas stáže osobne vykonával v určenom čase podľa pokynov firmy určité jednoduchšie, pomocné či administratívne práce, tak jednoducho ide o závislú prácu, a firma by teda so stážistom mala uzatvoriť či už pracovnú zmluvu alebo dohodu. Je tomu tak aj v prípade, že stážista počas stáže nevykonáva produktívnu prácu, ale firma ho len zaškoľuje alebo zaúča na konkrétnu budúcu prácu s prísľubom potenciálneho budúceho zamestnania.
Pokiaľ by však firma prostredníctvom stáže sprostredkovala stážistom všeobecne využiteľné znalosti, napríklad by zorganizovala sériu školení v oblasti programovania, a žiadnym priamym spôsobom by nebenefitovala z takejto stáže (tzn. bolo by to bez prísľubu budúceho zamestnania), tak takáto stáž by v praxi nepredstavovala závislú prácu. Pokiaľ stážista bezodplatne vykonáva pre firmu závislú prácu môže to mať jednak súkromnoprávne dôsledky, ale aj verejnoprávne dôsledky.
Súkromnoprávnym dôsledkom je, že stážista je oprávnený dožadovať sa od firmy vyplatenia mzdy za vykonanú prácu, a to vo výške minimálnej mzdy určenej na základe stupňa náročnosti vykonávanej práce. Dôvodom je, že medzi stážistom a firmou vznikol faktický pracovný pomer, a teda na stážistu by sa nazeralo ako na zamestnanca firmy. Stážista teda má aj ostatné práva a povinnosti ako zamestnanec, a zároveň aj ochranu garantovanú Zákonníkom práce pre zamestnancov.
Verejnoprávnym dôsledkom je, že inšpektorát práce môže vyhodnotiť takúto situáciu zo strany firmy ako nelegálne zamestnávanie, resp. nelegálnu prácu zo strany stážistu. Nelegálne zamestnávanie má pritom pre firmu ďalekosiahle nepriaznivé dôsledky. Máme zato, že dôsledky nelegálneho zamestnávania sú natoľko odstrašujúce, že pokiaľ existujú pochybnosti či stážista bude alebo nebude vykonávať závislú prácu, tak je vhodné, aby sa jeho zmluvný vzťah riadil Zákonníkom práce, a preto bol zároveň za stáž odmenený.