Štátny príspevok v roku 2001: Podmienky a nároky

Podpora štátu rodinám sa na Slovensku realizuje prostredníctvom rôznych štátnych sociálnych dávok, ktoré majú za cieľ pomôcť rodinám zvládať rôzne životné situácie. Tieto dávky zahŕňajú peňažné plnenia určené predovšetkým rodinám s nezaopatrenými deťmi, ale aj iné formy podpory, ako sú materská a rodičovská dovolenka, materské a daňové bonusy. Cieľom týchto príspevkov je pomôcť pokryť náklady na výživu, osobné potreby detí a náklady spojené s významnými sociálnymi udalosťami. Štátne sociálne dávky sú neoddeliteľnou súčasťou systému sociálneho zabezpečenia na Slovensku.

Úloha štátu v poskytovaní dávok

Štát zohráva kľúčovú úlohu ako organizátor a poskytovateľ dávok štátnej sociálnej podpory. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby životná úroveň rodín s nezaopatrenými deťmi neklesla výrazne pod úroveň bezdetných rodín. Dôležité je zdôrazniť, že dávky nemajú slúžiť na úplné uspokojenie základných potrieb rodiny ani na nahradenie ekonomickej aktivity jej členov. Životná úroveň rodín by mala byť primárne zabezpečená z príjmov z práce. Funkcia dávok spočíva v ich podpornom charaktere, čo sa odráža aj v ich názve - príspevky. Tieto príspevky majú peňažnú formu a sú financované zo štátneho rozpočtu, pričom sa prerozdeľujú príjmy na základe princípu solidarity. Na financovaní dávok sa podieľajú bezdetné rodiny, rodiny s deťmi, osoby s vyššou aj nižšou príjmovou úrovňou, čo je prejavom celospoločenskej solidarity.

Uplatňovanie nárokov na príspevky

Na rozdiel od predchádzajúcej praxe, v súčasnosti sa všetky nároky na príspevky (dávky štátnej sociálnej podpory) uplatňujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v súlade so zákonom č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti. Osoba, ktorá má nárok na príspevok, sa musí obrátiť na príslušný úrad a uplatniť svoj nárok prostredníctvom písomnej žiadosti. V minulosti platilo, že platiteľmi niektorých dávok (napríklad prídavku na dieťa) boli rôzne inštitúcie v závislosti od toho, či bol žiadateľ zamestnaný, nezamestnaný, samostatne zárobkovo činná osoba alebo osoba v hmotnej núdzi. Toto roztrieštené inštitucionálne zabezpečenie dávok zvyšovalo administratívnu náročnosť, komplikovalo toky finančných prostriedkov a zvyšovalo riziko zneužívania.

Podmienky nároku na príspevky

V súčasnosti poskytovanie príspevkov nie je podmienené dosiahnutím určitej príjmovej úrovne rodiny, ako to bolo v minulosti. Sledovanie výšky príjmu osôb, ktoré sú spoločne posudzované, bolo zrušené. V súčasnosti stačí, ak nastane sociálna udalosť (napríklad narodenie dieťaťa) a sú splnené ďalšie právne podmienky (medzi ktoré už nepatrí určenie výšky príjmovej hranice rodiny), aby oprávnená osoba získala nárok na niektorý z príspevkov. Medzi tieto príspevky patrí napríklad príspevok na pohreb.

Materská a rodičovská dovolenka

S účinnosťou od 1. júla 2003 upravuje materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku § 166 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len zákon). Žena má v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa právo na materskú dovolenku a muž má právo na rodičovskú dovolenku. V súlade s európskou smernicou sa zavádza rodičovská dovolenka, aby nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy z dôvodu starostlivosti o dieťa mohol vzniknúť nielen matke, ale aj otcovi, a to súčasne. Z tohto dôvodu sa mení doterajší pojem materská dovolenka a ďalšia materská dovolenka na materskú a rodičovskú dovolenku.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Dĺžka materskej a rodičovskej dovolenky

Zamestnankyni - žene priznáva § 166 Zákonníka práce nárok na materskú dovolenku v súvislosti s pôrodom v rozsahu 28 týždňov. Ak žena porodila dve alebo viac detí naraz, alebo ak ide o osamelú ženu, má nárok na materskú dovolenku v trvaní 37 týždňov. Mužovi patrí právo na rodičovskú dovolenku v rovnakom rozsahu už od narodenia dieťaťa z titulu starostlivosti o narodené dieťa.

Rodičovská dovolenka na prehĺbenie starostlivosti o dieťa

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku. Táto rodičovská dovolenka sa poskytuje v nimi požadovanom rozsahu, maximálne do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však vždy najmenej na jeden mesiac.

Nástup na materskú dovolenku

Žena nastupuje na materskú dovolenku podľa § 167 Zákonníka práce spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia 28 týždňov, resp. 37 týždňov. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov (ak ide o ženu, ktorá porodila dve alebo viac detí naraz, alebo ak ide o osamelú ženu).

Prerušenie materskej dovolenky

Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena a muž zatiaľ nastúpia do práce, podľa § 168 Zákonníka práce sa týmto nástupom preruší materská dovolenka najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa žene a mužovi poskytne odo dňa, keď prevzali dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestali preto pracovať, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov. Ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena na materskej dovolenke alebo žena a muž na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.

Strata nároku na materskú dovolenku

Žene a mužovi, ktorí sa prestali starať o narodené dieťa a ktorých dieťa bolo z toho dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj žene a mužovi, ktorých dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestarajú. Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na pobyt pre schizofrenikov

Materská dovolenka pri prevzatí dieťaťa do starostlivosti

Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má podľa § 169 Zákonníka práce aj žena a muž, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré im bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. V tomto prípade sa materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka poskytuje žene a mužovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak žena a muž prevzali dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu a osamelého muža, v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní troch rokov odo dňa prevzatia dieťaťa a v trvaní šesť rokov odo dňa prevzatia dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, kým dieťa dosiahne šesť rokov veku.

Materské

Materské (ako nemocenská dávka) nahradilo peňažnú pomoc v materstve a je upravené v § 48 až § 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len zákon). Ide o dávku nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje v období tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa, ale len za podmienky, že poistenka bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Trvanie nároku na materské

Nárok na materské vzniká:

• odo dňa začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
• ak porodila skôr, odo dňa pôrodu.

Nárok na materské zaniká:

• uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské,
• uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak poistenka porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak sa poistenke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, resp. do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské. Ak sa poistenke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu ako je predčasný pôrod, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, resp. do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov mimo obce

Poistenka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, resp. do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské. Nárok na materské nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Nárok iného poistenca na materské

V súvislosti s poberaním materského zákon hovorí aj o ”inom poistencovi”, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará. Tento poistenec pre vznik nároku na materské musí tiež splniť podmienku nemocenského poistenia najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Iná osoba ako matka dieťaťa má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské. Ak prevzala do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará alebo ide o osobu osamelú, ktorá sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, majú nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa. Fyzická osoba má nárok na materské, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu (§ 49). Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Materské sa poskytuje za dni (§ 52 zákona).

Výška materského

Výška materského je 55 % denného vymeriavacieho základu (§ 53 zákona). Denný vymeriavací základ (§ 55 zákona) je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Vymeriavacím základom je vlastne hrubý príjem. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok prechádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na materské (§ 54 zákona). Toto však platí, len ak nemocenské poistenie trvalo celý prechádzajúci kalendárny rok alebo ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na materské.

Výpočet výšky materského

Pre vypočítanie výšky materského je potrebné spočítať vymeriavacie základy, z ktorých sa platilo nemocenské poistenie za predchádzajúci kalendárny rok a výsledok sa vydelí počtom dní predchádzajúceho kalendárneho roka, a to po odpočítaní dní, počas ktorých sa nemocenské poistenie neplatilo, napr. pracovné voľno bez náhrady mzdy, PN a pod. Takto sa vypočíta denný vymeriavací základ a výška materského je potom na každý deň materského 55 % z tejto sumy. Pre účely materského však zároveň platia aj obmedzenia týkajúce sa maxima a minima vymeriavacieho základu.

Maximálna výška materského

• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie (§ 138).
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie (§ 138).

Maximálna výška materského v roku 2005 je 55 % z najvyššieho vymeriavacieho základu, teda 1,5 x priemerná mesačná mzda v SR. Priemerná mesačná mzda za rok 2004 je 14 365 Sk, teda maximálny vymeriavací základ je 21 547 Sk, na jeden deň približne 395 Sk.

Uplatnenie nároku na materské

Nárok na materské sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva Sociálnej poisťovne - Žiadosť o materské, potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia.

Prídavok na dieťa

Prídavok na dieťa ako štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výživu a výchovu nezaopatreného dieťaťa, je upravený zákonom č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon).

Oprávnená osoba

Oprávnenou osobou na prídavok na dieťa je:

• rodič nezaopatreného dieťaťa. (Rovnaké práva a povinnosti ako medzi biologickými rodičmi a deťmi vznikajú podľa § 97 Zákona o rodine aj medzi osvojiteľmi a osvojencami.
• osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.
• nezaopatrené dieťa, ak nemá rodičov.

Ak je viac oprávnených osôb, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich.

Príklady oprávnených osôb

a) Súd rozhodol o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Počas nej vlastní rodičia nevykonávajú svoje práva a povinnosti, majú však právo stýkať sa s dieťaťom. Oprávnenou osobou na uplatnenie nárok na prídavok je pestún.

b) Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa zaniká pestúnska starostlivosť, pestún prestal byť oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na prídavok. Ak dieťa už nemá rodičov a je naďalej nezaopatrené, je samo oprávnené požiadať o prídavok.

c) Vysokoškolák uzavrie manželstvo. Dosiaľ poberal prídavok jeho otec. Uzavretím manželstva sa aj študent stáva oprávnenou osobou. Keďže uplatniť nárok môže iba jeden, prídavok naďalej môže poberať otec alebo oň požiada študent.

Nezaopatrené dieťa

Nezaopatrené dieťa je:

• dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,
• dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom,
• dieťa, ktoré sa nemôže pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Dočasnú pracovnú neschopnosť posudzuje ošetrujúci lekár.

Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je aj dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taká choroba a stav, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tento zdravotný stav podľa poznatkov lekárskej vedy trvá alebo má trvať dlhšie ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a vyžaduje osobitnú starostlivosť. Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave však nevydáva Sociálna poisťovňa alebo orgán, ktorý rozhoduje o priznaní prídavku na dieťa - úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby (podľa § 6 zákona o prídavku na dieťa). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť podľa predchádzajúcej vety, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť. Príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby.

Nezaopatrenosť dieťaťa a vysokoškolské štúdium

Dieťa sa nepovažuje za nezaopatrené, ak:

• získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Štandardná dĺžka vysokoškolského štúdia je uvedená v zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov v závislosti o toho, v akom študijnom programe študent študuje. Zákon rozlišuje študijný program prvého stupňa - bakalár…

Zmeny v legislatíve a prechodné ustanovenia

Národná rada Slovenskej republiky vyhlasuje úplné znenie zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 134/1995 Z. z., zákonom č. 278/1997 Z. z., zákonom č. 196/1998 Z. z., zákonom č. 174/1999 Z. z. a zákonom č. 208/2001 Z.

Podmienky nároku na prídavky na deti

Podmienky nároku na prídavky na deti sú definované v § 2 ods. 2 písm. a zákona. Osoba nesmie byť zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. Skutočnosti uvedené v odseku 3 písm. zákona sa posudzujú ku dňu zápisu na vysokú školu. Obdobie uvedené v odseku 3 písm. zákona je vek rozhodujúci pre výšku prídavkov na deti. Ak voči nezaopatrenému dieťaťu podľa § 8 ods. 1 písm. 2 písm. zákona bol podaný návrh na začatie konania o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, § 3 ods. 1 písm. zákona sa nepoužije.

Spoločne posudzované osoby

Spoločne posudzované osoby sú definované v § 8 ods. 1 zákona a posudzujú sa v čase posudzovania nároku na prídavky na deti. Rodič, ktorému bola voči nezaopatrenému dieťaťu uvedenému v odseku 1 písm. zákona nariadená ústavná starostlivosť, sa nepovažuje za spoločne posudzovanú osobu. Nezaopatrené dieťa, ktoré nespĺňa podmienky nároku na prídavky na deti podľa § 3 ods. 1 písm. zákona, sa nepovažuje za spoločne posudzovanú osobu.

Ak je oprávnenou osobou osoba uvedená v § 2 ods. 2 písm. zákona, prídavky na deti sa vyplácajú tejto osobe. Ak sa okruh spoločne posudzovaných osôb uvedených v § 8 ods. 1 zákona zmení, oprávnená osoba je povinná túto zmenu oznámiť príslušnému orgánu. Ak sa okruh spoločne posudzovaných osôb uvedených v § 8 ods. 1 zákona zmení, oprávnená osoba je povinná túto zmenu oznámiť príslušnému orgánu.

Zmeny v starostlivosti o dieťa

O nezaopatrené dieťa uvedené v § 3 ods. 1 zákona, ktoré je umiestnené v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom a patrí podľa § 8 ods. 1 zákona do okruhu spoločne posudzovaných osôb, sa prídavky na deti nevyplácajú. Oprávnená osoba je povinná písomne oznámiť zmeny skutočností rozhodujúcich na vznik nároku, výšku a výplatu prídavkov na deti do ôsmich dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Oprávnená osoba je povinná vrátiť prídavky na deti, ktoré prijala neprávom alebo v nesprávnej výške.

Výplata prídavkov a sankcie

Prídavky na deti sa nevyplácajú do cudziny. Prídavky na deti sa vyplácajú mesačne pozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý prídavky na deti patrili. Prídavky na deti sa vyplácajú v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet oprávnenej osoby. Ak oprávnená osoba nesplní povinnosť uvedenú v § 9 ods. 1 zákona, môže jej príslušný orgán, ktorý rozhoduje o prídavkoch na deti, uložiť pokutu až do výšky 10 000 Sk.

Prechodné ustanovenia

Prídavky na deti, na ktoré vznikol nárok pred 1. júla 2001, sa vyplácajú podľa právneho predpisu platného do 30. júna 2001. Rozhodovanie o prídavkoch na deti od 1. júla 2001 prechádza na okresný úrad a krajský úrad. Ak si oprávnená osoba uplatňuje nárok na prídavky na deti podľa § 9 ods. 1 písm. zákona, je povinná predložiť príslušnému orgánu potvrdenie o štúdiu.

Ďalšie zákony a predpisy

Článok I až XVI uvádzajú zmeny a doplnenia rôznych zákonov a predpisov súvisiacich so štátnymi sociálnymi dávkami a podporou rodín. Tieto zmeny sa týkajú napríklad zákona o nemocenskom poistení zamestnancov, zákona o starostlivosti o tehotné ženy a matky a zákona o sociálnom zabezpečení.

Štátna podpora v súčasnosti

Štátna podpora predstavuje zvýhodnenie poskytované štátom s cieľom podporiť cieľovú skupinu poberateľov finančných produktov. V súčasnosti existujú rôzne formy štátnej podpory, ako napríklad:

• Podpora hypotekárnych úverov pre mladých: Táto podpora je určená pre mladých poberateľov do 35 rokov a spočíva v preplatení časti úrokov po dobu 5 rokov vo forme daňového bonusu.
• Stavebné sporenie: Ide o účelový produkt stavebných sporiteľní, ktorého cieľom je získať prostriedky na kúpu, výstavbu alebo rekonštrukciu bývania. Po splnení podmienok štát poskytuje štátnu prémiu.
• Mladomanželský úver: Mladomanželia do 35 rokov si môžu zobrať úver s štátnou podporou, ktorá predstavuje zníženie úrokovej sadzby.

tags: #statny #prispevok #2001 #podmienky #narok