Štátne príspevky pre firmy a zamestnancov na Slovensku: Rekreácia, stáže a podpora zamestnávania

Slovenský trh práce ponúka rôzne formy štátnej podpory pre firmy a zamestnancov, od príspevkov na rekreáciu až po podporu zamestnávania absolventov a znevýhodnených uchádzačov o prácu. Cieľom týchto príspevkov je motivovať zamestnávateľov k tvorbe pracovných miest a umožniť zamestnancom kvalitnejší život a rozvoj. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto možnostiach, podmienkach a náležitostiach.

Príspevok na rekreáciu: Oddych s podporou štátu

Príspevok na rekreáciu je benefit, ktorý poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi na čiastočnú úhradu nákladov spojených s rekreáciou na Slovensku.

Kto má nárok na príspevok?

Nárok na príspevok na rekreáciu majú zamestnanci, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v § 152a Zákonníka práce. To znamená, že musia mať u zamestnávateľa pracovný pomer a preukázať oprávnené výdavky na rekreáciu. Nárok majú aj zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ako aj osoby dočasne práceneschopné, avšak s podmienkou, že rekreáciou neporušia svoj liečebný režim. Príspevok sa nevzťahuje na situácie, keď je zamestnanec na liečení v kúpeľoch nariadenom zdravotnou poisťovňou, pretože vtedy nejde o rekreáciu.

Na čo možno príspevok využiť?

Príspevok na rekreáciu je možné využiť na úhradu ubytovania, ale aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie ponúka, napríklad stravu, wellness, skipass (ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou) a podobne. Za oprávnené výdavky sa považujú aj služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), kúpeľné a zdravotné služby, či služby cestovného poistenia.

Podmienky pre ubytovanie

Podľa § 152a Zákonníka práce musí ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania. Toto ustanovenie však neupravuje väzbu na jedno ubytovacie zariadenie, takže zamestnanec môže absolvovať rekreáciu v trvaní napríklad 3 dní, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení, a teda predloží zamestnávateľovi aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave.

Prečítajte si tiež: Podmienky štátneho príspevku na stáž

Prenocovanie musí byť v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia, ktorí poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.

V praxi nastávajú prípady, keď zamestnanec absolvuje rekreáciu (pobyt) u osoby, ktorá nie je "živnostníkom", ani nemá obchodnú spoločnosť, ale poskytuje služby ubytovania na tzv. "DIČ".

Príspevok na rodinných príslušníkov

Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na rodinného príslušníka je aj skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka. Výnimkou je iba situácia podľa § 152a ods. 4 písm.

Výška príspevku a zdaňovanie

Zákonník práce neustanovuje, že musí ísť iba o oprávnené výdavky za jednu nepretržitú (ucelenú) rekreáciu. Ak teda zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu.

Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať. Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom prácedaňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov.

Prečítajte si tiež: Aktivity pre seniorov na Slovensku

Pri príspevkoch na rekreáciu poskytnutých vo výške viac ako 55% oprávnených výdavkov a v sume viac ako 275 eur ročne už o príspevkoch na rekreáciu v užšom slova zmysle nebudeme môcť uvažovať, avšak zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať rekreačný príspevok (v širšom slova zmysle) aj nad tento rozsah.

Formy poskytovania príspevku

Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku. Ide o situáciu, keď zamestnanec absolvuje rekreačný pobyt, ktorý uhradí z vlastných finančných prostriedkov. Následne po pobyte požiada zamestnávateľa o príspevok a zamestnávateľovi predloží aj účtovné doklady za pobyt. Podľa § 152a ods. 6 Zákonníka práce zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, a to predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce.

Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.

Príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi poskytuje na základe jeho žiadosti. Avšak Zákonník práce nepredpisuje formu tejto žiadosti. Zamestnávateľ však môže rozhodnúť, že príspevok na re­kreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov, ktoré ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce. Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.

Obmedzenia

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ide o obmedzenie pre zamestnanca, podľa ktorého je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné žiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. V zásade to znamená, že zamestnanec si môže rekreáciu uplatniť len u jedného zamestnávateľa, a to aj ak má viacerých zamestnávateľov. Avšak ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, môže požiadať o príspevok na rekreáciu za každý z týchto pracovných pomerov. V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje rekreačný poukaz, tak zamestnancovi vydá viac rekreačných poukazov - za každý pracovný pomer.

Prečítajte si tiež: Ako získať štátnu dotáciu

Ak sa rekreácia začne v jednom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom roku a zamestnanec o to požiada, tak príspevok na rekreáciu bude zamestnancovi zúčtovaný ešte ako príspevok na rekreáciu za rok, v ktorom sa rekreácia začala.

Podpora zamestnávania absolventov a štátne príspevky

Štát aktívne podporuje zamestnávanie absolventov prostredníctvom rôznych národných projektov, ktoré sú realizované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s jednotlivými úradmi práce. Cieľom týchto projektov je umožniť absolventom získať odborné zručnosti a praktické skúsenosti u zamestnávateľa.

Projekty zamerané na absolventskú prax a zamestnávanie absolventov

Všetky projekty v súvislosti s podporou absolventskej praxe a zamestnávania absolventov škôl sú z hľadiska územného určené pre celé územie Slovenska s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Znamená to, že miesto vykonávania absolventskej praxe alebo novovytvorené pracovné miesto sa musí nachádzať na území niektorého zo samosprávnych krajov Slovenska okrem Bratislavského samosprávneho kraja.

Absolventská prax štartuje zamestnanie - aktivita č. 1

Tento projekt je určený pre občanov mladších ako 26 rokov veku, ktorí ukončili príslušným stupňom vzdelania školu v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi, od jej ukončenia nemali pravidelne platené zamestnanie (zamestnanie trvajúce najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov) a sú evidovaní na úrade práce najmenej jeden mesiac.

Aby mohol absolvent školy u zamestnávateľa vykonávať absolventskú prax a aby bol tomuto absolventovi školy úradom práce poskytovaný príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, je potrebné spísať dve žiadosti. Prvou je žiadosť zamestnávateľa o zabezpečenie absolventa školy, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie na účely vykonávania absolventskej praxe a druhou je žiadosť absolventa školy o zaradenie na absolventskú prax a o poskytnutie príspevku na vykonávanie absolventskej praxe.

Dĺžka absolventskej praxe je najmenej tri mesiace, avšak najviac môže trvať dovtedy, kým absolvent nedosiahne 26 rokov veku. Rozhodnutie o dĺžke praxe je v kompetencii úradu práce. Zamestnávateľ do desiatich pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca predkladá úradu práce dochádzku absolventa, na základe ktorej potom absolventovi úrad práce vypláca paušálny príspevok. Po dobu vykonávania absolventskej praxe má absolvent školy nárok na voľno v rozsahu desať pracovných dní. Nárok na pracovné voľno mu vzniká najskôr po uplynutí dvoch mesiacov vykonávania praxe.

Zamestnávateľovi sa žiadny finančný príspevok počas absolventskej praxe neposkytuje. Zamestnávateľ zároveň nie je povinný absolventovi počas praxe poskytovať mzdu. Znamená to, že zamestnávateľ, ktorý je oprávnený absolventovi školy ukladať pracovné úlohy a riadiť jeho prácu, nemá na absolventa školy žiadne náklady a ten u neho prakticky vykonáva prácu zadarmo. Aj napriek tomu sa vykonávanie absolventskej praxe nepovažuje za nelegálne zamestnávanie. Finančný príspevok absolventovi školy poskytuje úrad práce vo výške 65 % sumy životného minima.

Absolventská prax štartuje zamestnanie - aktivita č. 2

Tento príspevok sa poskytuje v rámci projektu „Absolventská prax štartuje zamestnanie - aktivita č. 2“ a je určený pre občanov mladších ako 26 rokov veku, ktorí ukončili príslušným stupňom vzdelania školu v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi, od jej ukončenia nemali pravidelne platené zamestnanie a sú evidovaní na úrade práce.

Dôležitou podmienkou je, aby títo občania mali u zamestnávateľa ukončené vykonávanie absolventskej praxe a od jej ukončenia ešte neuplynulo 30 dní. Nie je pritom dôležité, či absolvent školy vykonával absolventskú prax v rámci projektu Absolventská prax štartuje zamestnanie - aktivita č.

Pre získanie finančného príspevku je podmienkou vytvorenie nového pracovného miesta prostredníctvom pracovného pomeru s absolventom školy, ktorí spĺňa vyššie uvedené podmienky. Prijatie absolventa školy do pracovného pomeru sa musí uskutočniť najneskôr do 30 kalendárnych dní od ukončenia vykonávania absolventskej praxe. Pracovný pomeru musí byť dohodnutý na celý ustanovený týždenný pracovný čas (plný pracovný úväzok) na dobu určitú najmenej na deväť mesiacov alebo na dobu neurčitú s podmienkou zamestnávania najmenej deväť mesiacov.

Povinná doba zamestnávania je najmenej deväť mesiacov, pričom finančný príspevok sa poskytuje po dobu najviac šesť mesiacov.

Projekt Chyť sa svojej šance

Štát podporuje mladých a znevýhodnených, ktorí majú záujem o prácu prostredníctvom projektu Chyť sa svojej šance. Tento príspevok slúži na podporu zaúčania nového zamestnanca do 30 rokov a znevýhodneného uchádzača o prácu pod vedením iného zamestnanca, čiže mentora. Na získanie príspevku musí byť osoba minimálne 1 mesiac v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zamestnávateľ môže v takomto prípade získať počas 4 mesiacov príspevok vo výške spolu až 3 700 eur. Po zaučení musí nasledovať 2-mesačná prax.

Tento projekt je zameraný na znevýhodnených uchádzačov, ktorí sú v evidencii minimálne 1 mesiac, resp. 3 mesiace, ak ide o uchádzača s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Podmienkou na získanie podpory je vytvorenie pracovného miesta v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času na dobu neurčitú. Okrem toho si musí zamestnanec udržať miesto ďalšie 3 mesiace bez príspevku. Spolu tak musí pracovať minimálne 9 mesiacov.

Projekt Chyť sa svojej šance slúži aj na podporu začínajúcich podnikateľov. Tí môžu získať jednorazový príspevok vo výške 5 600 eur. Podmienkou získania je, aby SZČO bola znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie. Zároveň musí byť táto osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie minimálne 1 mesiac.

Nový projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny nedávno avizoval nový projekt, ktorý by mal pomôcť mladým a nezamestnaným. Erik Tomáš na svojej tlačovej besede avizoval jednorazový finančný príspevok na rozbehnutie podnikania vo výške 7 721 eur. „Ide o dva samostatné nástroje aktívnych opatrení trhu práce. V prvom prípade ide o finančný príspevok poskytovaný v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z.

Nový projekt je zatiaľ len vo fáze príprav. „Poskytovanie finančného príspevku na SZČ mladým uchádzačom o zamestnanie v situácii NEET (vo veku do 30r. mínus 1 deň) a znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie v rámci národného projektu „Finančné stimuly pre zamestnanosť“ je aktuálne v procese finálnych príprav,“ dodala Šebová. Spustenie uvedeného národného projektu je plánované v mesiaci apríl 2024.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ)

Štátna podpora pre začínajúcich podnikateľov je realizovaná prostredníctvom príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ), ktorý poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Tento príspevok má za cieľ uľahčiť začiatky podnikania a preklenúť prvé mesiace, kedy ešte podnikanie neprináša zisk. Príspevok je určený pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí majú záujem o rozbehnutie živnosti alebo podnikanie v poľnohospodárstve.

Kto môže požiadať o príspevok

O príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť môže požiadať uchádzač o zamestnanie (UoZ), ktorý spĺňa nasledovné podmienky:

• Je evidovaný na úrade práce minimálne 3 mesiace.
• Ak v predchádzajúcich 6 mesiacoch pred zaradením do evidencie ukončil alebo pozastavil podnikateľskú činnosť, musí byť evidovaný minimálne 12 mesiacov.
• Plánuje vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť ako živnostník v zmysle živnostenského zákona alebo ako poľnohospodársky podnikateľ, ktorý sa zaoberá pestovateľskou alebo chovateľskou činnosťou.
• Bude prevádzkovať živnosť nepretržite minimálne dva roky.

Príspevok nie je určený pre uchádzačov so zdravotným postihnutím, ktorí už získali finančnú podporu na podnikanie podľa § 57 a § 60 zákona o službách zamestnanosti. Taktiež ho nemožno získať opakovane skôr ako 8 rokov od začiatku predchádzajúceho podnikania financovaného z tohto príspevku.

Ako získať príspevok

1. Navštívte úrad práce, sociálnych vecí a rodiny konkrétne oddelenie schvaľovania príspevkov na samostatnú zárobkovú činnosť. Predostrite tu svoj zámer a oblasť, v ktorej chcete podnikať. Určite si pripravte konkrétne otázky a takisto si pozrite, akú konkrétnu živnosť chcete vykonávať.
2. Podajte písomnú žiadosť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v lokalite, kde plánujete podnikať.
3. Vypracujte si podnikateľský plán. Rozsah by mal byť cca 10 strán, vrátane jeho súčastí. Osnova podnikateľského zámeru je k dispozícii na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (súbory na stiahnutie vpravo). Ten by mal mať minimálne 5 strán, obsahovať údaje o žiadateľovi ako životopis, absolvované vzdelanie, stáže a kurzy, predošlé zamestnania, zručnosti a doklad o ukončenom vzdelaní. Podnikateľský zámer by mal obsahovať aj marketingové informácie o trhu a situácii v regióne, finančné prognózy na aspoň 3 roky a kalkuláciu predpokladaných nákladov.
4. Absolvujte test pripravenosti na začatie podnikania, ktorý obsahuje 20 otázok s možnosťami a, b, c na výber. Pre úspešné absolvovanie testu je potrebné zodpovedať správne 10 otázok. Otázky pokrývajú bežné témy živnostníkov, s ktorými sa počas podnikania stretnete. Spravidla ide o základy, ktoré by mal ovládať každý podnikateľ.
5. Absolvujte pohovor pred komisiou, kde obhajujete, respektíve zodpoviete pár otázok ku svojmu podnikateľskému zámeru.
6. Otvorte si živnosť na príslušnom živnostenskom úrade (alebo klientske centrum, prípadne využijete elektronický občiansky preukaz a zrealizujete to online). Dôležitá vec: Živnosť si v žiadnom prípade nezakladajte skôr, ako vám bude schválený príspevok a podpíšete s Úradom práce dohodu.
7. Po podpísaní dohody s úradom práce ich požiadajte o úhradu platby.
8. Založte si účet v banke.

Povinné prílohy žiadosti

Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej SZČ, ktoré sa po predložení stávajú súčasťou žiadosti o príspevok.

Schvaľovací proces

Odborná komisia posudzuje kvalitu predložených dokumentov a vydáva stanovisko. Konečné rozhodnutie prijíma výbor pre otázky zamestnanosti.

Výška príspevku

Výška príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť sa odvíja od miery evidovanej nezamestnanosti (MEN) v danom regióne. Podnikateľ môže získať plnú výšku príspevku bez akýchkoľvek znížení, 60 % alebo 40 % z maximálnej výšky. Finálna výška príspevku sa určuje na základe miery nezamestnanosti v konkrétnom kraji a celoslovenského priemeru.

Od 1. januára 2025 sú sumy príspevku rozdelené nasledovne:

MEN = miera evidovanej nezamestnanosti v kraji.

Vyplácanie príspevku

Vyplácanie príspevku prebieha v 2 fázach. Prvá predstavuje 60 % celkovej sumy a úrad práce ju uvoľňuje do 30 dní od uzatvorenia dohody. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku. Druhú splátku, predstavujúcu zvyšných 40 %, možno získať po dvanástich mesiacoch podnikania, a to na základe predloženej správy o využití príspevku.

Použitie príspevku

Dotáciu na podnikanie môžete použiť na pokrytie počiatočných nákladov. V začiatkoch podnikania, keď ešte biznis neprináša zisk vám tento príspevok uľahčí financovanie výdavkov. Výdavky zapisujete do správy a pri kontrole predkladáte úradu práce. Príspevok je možné využiť na platbu akýchkoľvek výdavkov, ktoré sú v súlade s vaším podnikateľským zámerom. Medzi bežné oprávnené výdavky patrí napríklad:

• Výpočtová technika (počítače, notebooky) a spotrebný materiál (toner do tlačiarne). Na počítačovú zostavu s operačným systémom môžete minúť max.

Ak chcete z príspevku na podnikanie kúpiť iný typ tovaru alebo služby, opýtajte sa zamestnancov úradu práce.

Neexistuje jednotné pravidlo, podľa ktorého by sa výdavky delili na oprávnené, alebo neoprávnené. Veľmi záleží aj od toho, aký máte podnikateľský zámer a predmet podnikania. Ak si idete otvoriť kaderníctvo, asi nebude oprávneným výdavkom motorová píla.

Povinnosti po získaní príspevku

Po získaní príspevku sa príjemca zaväzuje:

• Prevádzkovať živnosť nepretržite minimálne dva roky. Živnosť musí byť prevádzkovaná 3 roky, kedy platíte aj odvody. V prvom roku od založenia živnosti sú povinné iba zdravotné odvody. Výška sociálnych odvodov a to, čo ich budete platiť v druhom roku podnikania, sa odvíja od výšky príjmu.
• Pravidelne informovať úrad o čerpaní príspevku a prevádzkovaní vášho podnikania je nevyhnutné.
• Počas troch rokov ste pod kontrolou úradu práce. Raz ročne máte povinnosť informovať úrad o fungovaní vášho podnikania a dokladovať, ako ste minuli príspevok.
• Predkladať správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ najneskôr do 3 mesiacov od ukončenia 12 - mesačného prevádzkovania SZČ. Druhú správu sa predkladá do 3 mesiacov po uplynutí záväzku nepretržitého prevádzkovania SZČ.
• Použitie príspevku musí byť preukázateľné a účtovne evidované počas obdobia desiatich rokov od ukončenia záväzku vykonávať SZČ, v prípade poskytnutia príspevku z fondov EÚ až do 31. 12. Doklady a faktúry o tom, ako ste peniaze z príspevku minuli, musíte vo svojom účtovníctve evidovať po dobu 10 rokov od ukončenia záväzku s úradom o vykonávaní SZČ.

Príspevok pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP)

Na nenávratný príspevok pre začínajúcich podnikateľov majú nárok aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienky ani postup podania žiadosti sa nemení. O dotáciu musia požiadať písomne na ÚPSVaR. Po získaní príspevku musí podnikateľ predložiť úradu ostatné doklady o prevádzkovaní SZČ. Ide o doklady o použití všetkých získaných financií. Urobiť tak musíte do 6 mesiacov od uzavretia dohody.

Stáže a ich zákonnosť na Slovensku

Mnohé firmy na Slovensku ponúkajú možnosť absolvovať u nich stáž ako spôsob nadobudnutia nových znalostí, ale aj praktických skúseností do budúcnosti. Stážisti obvykle bývajú za absolvovanie stáže odmeňovaní, ale niekedy firma vyžaduje, aby vykonávali stáž bez nároku za odmenu. V tejto súvislosti preto vzniká otázka, či je takýto postup vôbec na Slovensku legálny.

Právny rámec stáží

V prípade stáží je v prvom rade potrebné uvedomiť si, že pojem stáž v slovenskom právnom poriadku žiadny zákon či iný právny predpis presne neupravuje. Preto to, čo firma nazve stážou môže mať v skutočnosti viac podôb. Najčastejšie pôjde buď o (i) brigádu vykonávanú, na základe dohody o brigádnickej práci študenta v súlade s § 227 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce, v znení neskorších predpisov („Zákonník práce“), alebo o (ii) neregulovanú stáž vykonávanú podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“).

V praxi možno brigádu od neregulovanej stáže častokrát odlíšiť aj práve prostredníctvom toho, či ide o platenú alebo bezodplatnú stáž. Dôvodom uvedeného je, že pokiaľ ide o brigádu vykonávanú na základe dohody o brigádnickej práci študenta alebo na základe iného typu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer, vždy ide o pracovnoprávny vzťah, za ktorý dohodárovi náleží odmena minimálne vo výške stanovenej zákonom o minimálne mzde.

Iné formy stáží

Okrem týchto dvoch prípadov poznáme ešte aj iné inštitúty, ktoré môžu byť firmami prezentované ako stáž, pričom tieto môžu byť aj bezodplatné, prípadne odmena je určená osobitným spôsobom alebo nemusí byť vyplatená firmou, u ktorej sa stáž vykoná. Ide najmä o (i) absolventskú prax, ktorá však môže byť vykonávaná len absolventom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie aspoň jeden mesiac, (ii) dobrovoľnícku činnosť, ktorá môže vykonávaná len vo verejný prospech, (iii) výpomoc od príbuzného a (iv) stáž, ktorá je podľa schváleného študijného programu súčasťou vysokoškolského štúdia.

Bezodplatná stáž a Občiansky zákonník

Ako sme už naznačili bežná stáž môže byť bezodplatná jedine vtedy, ak ide o neregulovanú stáž vykonávanú na základe nepomenovanej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Zamestnávateľ či firma však nemôže svojvoľne akýkoľvek právny vzťah podradiť pod nepomenovanú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a na základe toho sa rozhodnúť stážistovi neplatiť. To, čo sa považuje za závislú prácu nám určuje Zákonník práce.

Znaky závislej práce

Každý tento znak by bolo možné rozviesť do detailov, avšak účelom tohto článku nie je takýto teoretický exkurz. Práve naopak, rovnako ako pri posudzovaní, či určitá práca spĺňa znaky závislej práce, tak aj v tomto článku sa chceme zamerať na prax. Pri posudzovaní toho, či určitá stáž spĺňa znaky závislej práce je preto potrebné skúmať nielen samotnú zmluvu medzi firmou a stážistom (ak existuje), ale najmä či skutočné podmienky jej uskutočňovania spĺňajú tieto znaky.

tags: #staz #vo #firme #prispevok #zo #statu