
Katastrálny jutar je historická miera plochy, ktorá sa v minulosti používala v rôznych častiach Európy, vrátane územia Slovenska. Hoci sa dnes už bežne nepoužíva, je dôležité rozumieť jej významu a hodnote, najmä pri štúdiu historických dokumentov a záznamov o pozemkoch. Tento článok sa zameriava na definíciu katastrálneho jutara, jeho hodnotu v prepočte na moderné jednotky, ako aj na jeho historický kontext a využitie v poľnohospodárstve a daniach.
Katastrálny jutar je stará plošná miera používaná v strednej Európe, najmä v Rakúsko-Uhorsku, teda aj na území dnešného Slovenska. Jeho presná hodnota sa mierne líšila v závislosti od regiónu, ale štandardne sa udáva, že:
To znamená, že jeden hektár sa rovná približne 1,7375 katastrálneho jutara.
Katastrálny jutar bol dôležitou jednotkou pre meranie a evidenciu poľnohospodárskej pôdy. Používal sa na výpočet daní, určovanie výmery pozemkov a ich hodnoty. V historických dokumentoch, ako sú pozemkové knihy a daňové záznamy, sa často uvádzajú výmery pozemkov práve v katastrálnych jutároch.
Dokumenty zo dňa 12. pojednávajú o dani z obratu, ktorú mali poľnohospodári platiť podľa zákona č. 268/1923 Zb. z. a n. a neskorších zákonov. Paušálna daň sa vzťahovala na poľnohospodárov, ktorí v roku 1940 hospodárili na vlastnej alebo prenajatej pôde. Avšak, ak výmera pôdy presahovala 100 katastrálnych jutár, poľnohospodári boli povinní podať riadne daňové priznanie.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Tuzemskí podnikatelia, ktorí nakupovali poľnohospodárske výrobky od poľnohospodárov hospodáriacich na pozemkoch do 100 katastrálnych jutár, mali určité daňové povinnosti v zmysle § 22, ods. 2 zákona č. 268/1923 Zb. z. a n.
Poľnohospodári, ktorí sami nehospodárili na svojich pozemkoch, boli povinní oznámiť mená nájomcov príslušnému daňovému úradu do 15. mája. Paušál vyrubovali príslušné daňové úrady a proti vyrúbenému paušálu sa dalo odvolať do 30 dní.
V Dobšinej, klimatické a geografické podmienky neboli vždy priaznivé pre poľnohospodárstvo. V roku 1909 bolo v Dobšinej 824 katastrálnych joch ornej pôdy (4,9%), 146 joch záhrad (0,88%) a 5316 joch lúk (32,1%), pričom zvyšok tvoril les (60%). Kvôli neobmedzenému dedeniu boli pozemky rozparcelované, takže v roku 1910 bolo 9276 parciel.
V roku 1848 bolo 372 majiteľov pôdy a 1513 parciel. Ornú pôdu malo 358 majiteľov, 106 z nich malo aj lúky a 12 malo len lúky. Len 14 majiteľov vlastnilo viac ako 10 joch pôdy, pričom najväčší majetok mal 38 joch.
Pre lepšiu predstavu o veľkosti katastrálneho jutara, uvádzame prepočet na ďalšie bežne používané plošné miery:
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia
Využívanie lesov bolo v minulosti regulované a malo vplyv na hospodárenie. Napríklad, v Dobšinej Maximiliánov banský zákon prikázal dodržiavať lesný poriadok a drevo sa mohlo ťažiť len s povolením banského úradu. V roku 1781, za vlády Jozefa II., bolo voľné využívanie lesa zakázané a potreba dreva bola kalkulovaná pre každého občana.
V 20. storočí začala hodnota lesa stúpať, čo dokazujú príjmy mesta z lesa. Pred prvou svetovou vojnou bolo ročne vyrúbaných 90 - 92 katastrálnych joch plochy.
V oblastiach, kde sa katastrálny jutar používal ako merná jednotka, sa vyskytovali rôzne pôdne typy, ktoré ovplyvňovali poľnohospodársku produkciu. Medzi najrozšírenejšie patrili:
Tieto pôdne typy mali rôzne vlastnosti, ktoré ovplyvňovali ich úrodnosť a vhodnosť pre rôzne plodiny.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
tags: #kolko #hektarov #ma #katastralny #jutar