Zníženie spoločenského uplatnenia a nemajetková ujma v judikatúre

Článok sa zaoberá problematikou nemajetkovej ujmy a jej náhradou, pričom zohľadňuje aj judikatúru a Princípy európskeho deliktného práva (PETL). Cieľom je analyzovať, ako súdy rozhodujú v prípadoch zníženia spoločenského uplatnenia v kontexte nemajetkovej ujmy a aký vplyv na to majú európske princípy.

Pojem škody a ujmy

Pojem škoda nie je v Občianskom zákonníku priamo definovaný. Súdna prax zvyčajne chápe škodu ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Existujú však aj názory, že škodu nemožno obmedziť len na majetkovú ujmu, ale zahŕňa aj ujmu na zdraví, živote, cti alebo dôstojnosti.

Občiansky zákonník stanovuje spôsob náhrady škody, a to v peniazoch alebo uvedením do predošlého stavu (naturálna reštitúcia). V rámci imateriálnej škody je rozsah náhrady škody stanovený v ust. §§ 444 až 449a Občianskeho zákonníka.

Nemajetková ujma v Princípoch európskeho deliktného práva (PETL)

PETL predstavujú „soft law“ dokument na európskej úrovni, ktorý tvorí významný základ pre budúcu harmonizáciu európskeho deliktného práva. PETL prinášajú odlišný pohľad na nemajetkovú ujmu a jej náhradu oproti slovenskej právnej úprave.

Podľa PETL je škoda majetkovou alebo nemajetkovou ujmou na právom chránených záujmoch. Právom chránený záujem je špecifikum PETL, ktoré vychádza z komparatívnych analýz právnych poriadkov európskych štátov a ich deliktných systémov. PETL vytvárajú koncepciu zodpovednosti za škodu založenú na porušení právom chránených záujmov.

Prečítajte si tiež: Spoločenské uplatnenie dôchodcov

Nemajetkovej ujme je v PETL venovaný článok 10:301. PETL pozitívnu definíciu nemajetkovej ujmy neobsahujú, ale a contrario, zo znenia článku 10:201 PETL môžeme definovať majektovú škodu ako škodu spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného, ktoré by nenastalo nebyť škodnej udalosti. Analogicky by tak nemajetková ujma mala byť iná ujma ako majetková škoda.

Článok 10:103 PETL stanovuje, že zásah do právom chráneného záujmu môže ospravedlniť náhrada nemajetkovej ujmy, najmä v prípade, keď poškodený utrpel ujmu na zdraví, ujmu na ľudskej dôstojnosti, slobode alebo inom osobnostnom práve. Pri stanovení náhrady škody musia byť brané do úvahy všetky okolnosti prípadu vrátane závažnosti, trvania a následkov utrpenia. V prípade ujmy na zdraví zodpovedá nemajetková ujma vytrpeným bolestiam poškodeného a zhoršeniu jeho psychického alebo fyzického zdravia.

Funkcie náhrady nemajetkovej ujmy

Náhrada nemajetkovej ujmy má opodstatnenú funkciu, ktorou je poskytovanie zadosťučinenia za bolesti, ktoré si obeť deliktu pri poškodení zdravia alebo pri zásahu do osobnostného práva vytrpela. Povinnosťou uloženou škodcovi nahradiť poškodenému nemajetkovú ujmu je navyše potvrdený princíp zachovávania ľudskej dôstojnosti a tiež ide o určitý spôsob prevencie, nakoľko náhrada nemajetkovej ujmy vo svojej podstate odsudzuje spoločensky neprijateľné správanie.

PETL v oblasti náhrady nemajetkovej ujmy nemá snahu nahradiť právne úpravy členských štátov, ktoré odškodňovanie uplatňujú prostredníctvom systému sociálneho zabezpečenia. Na druhej strane, zľahčovať alebo ignorovať imateriálnu ujmu v komplexnej úprave náhrady škody akú PETL ponúkajú, by bolo ako bagatelizovať imateriálnu ujmu, ktorú si poškodený skutočne vytrpel, len pre to, že neexistuje meradlo (materiálny ekvivalent) takejto trýznivej skutočnosti. Preto ani PETL nemajú tendenciu bagatelizovať bolestivú skutočnosť, ktorú si obeť nepochybne v určitom čase a mieste reálne prežila, a tak zaradenie náhrady imateriálnej škody do textácie PETL rozhodne patrí.

Odškodnenie sekundárnych obetí

Nóvum, ktoré PETL prinášajú v rámci nemajetkovej ujmy je odškodnenie tzv. sekundárnych obetí, t. j. príbuzdných alebo osôb s blízkym vzťahom k obeti.

Prečítajte si tiež: Sťaženie spoločenského uplatnenia – definícia a posudzovanie

Náhrada nemajetkovej ujmy nie je spätá len s ujmou na zdraví alebo na živote, či s ujmou na telesnej alebo duševnej intergrite jedinca, ale čoraz časnejšie sa v súčasnosti spája aj s ochranou osobnosti a garanciou osobnostných práv.

Sankčná náhrada škody

S nemajetkovou ujmou sa môže spájať aj tzv. sankčná náhrada škody, t. j. či v odôvodnených prípadoch nemá byť škodca odsúdený k náhrade prevyšujúcej výšku zistenej škody. Hoci PETL v článku 10:101 odmietajú sankčnú koncepciu náhrady škody ako takej, pretože podľa autorov PETL je primárnym účelom kompenzácia a prevencia, určitý sankčný mechanizmus možno badať v náhrade nemajetkovej ujmy, a to práve tam, kde PETL berú do úvahy aj mieru zavinenia škodcu, pokiaľ prispel k ujme obete. Do popredia sa tak dostáva snaha potrestať škodcu, ktorý úmyselne spôsobil nemajetkovú ujmu.

Ochrana osobnosti a sťaženie spoločenského uplatnenia

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti. Jej právnu úpravu okrem iného nájdeme v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Avšak základ, z ktorého vychádzajú ostatné predpisy, a teda aj Občiansky zákonník, predstavuje Ústava SR a Listina základných práv a slobôd.

Občiansky zákonník príkladmo vypočítava, čo sa zaraďuje do tejto oblasti. Na prvom mieste uvádza život a zdravie, následne pojednáva o občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, o súkromí, mene a prejavoch osobnej povahy. Občianskoprávna ochrana osobnosti svojim rozsahom a obsahom chránených práv nepokrýva všetky práva fyzických osôb. Práva späté s osobnosťou človeka a jej rozvojom (osobnostné a osobné práva) nemajú majetkový charakter. Zásahom do týchto práv spravidla nevznikajú majetkové ujmy. Zjednodušene možno povedať, že zásahy do týchto sfér sa označujú ako nemajetková ujma.

Ak však fyzickej osobe pri zásahu do práv spätých s jej osobnosťou vznikne škoda, môže si uplatniť aj právo na jej náhradu (ak budú splnené podmienky zodpovednosti za škodu). Občiansky zákonník následne tiež príkladmo upravuje určité prostriedky, ktoré osoba môže využiť v prípade zásahov do tejto oblasti. Človek, ktorému ešte stále niekto zasahuje do jeho práv (poškodený), môže v prvom rade žiadať, aby zasahujúca osoba (škodca) upustila od tohto neoprávneného zásahu a odstránila všetky následky. Zároveň poškodený môže žiadať aj primerané zadosťučinenie. Osoba má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch až subsidiárne, a to v prípade, pokiaľ by sa nezdali postačujúce už spomenuté prostriedky. Občiansky zákonník opäť príkladmo uvádza prípady, kedy má osoba nárok na náhradu v peniazoch, a to vtedy, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Ochrana osobnosti podľa Občianskeho zákonníka je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, to znamená, že sa nevyžaduje zavinenie tej osoby, ktorá neoprávnený zásah vykonala.

Prečítajte si tiež: Sociálne zabezpečenie pre nezamestnaných

Občiansky zákonník v rámci ustanovení o náhrade škody určuje, že pri náhrade škody na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (pozri ust. § 444 Občianskeho zákonníka). Čo je sťaženie spoločenského uplatnenia, už Občiansky zákonník nedefinuje. Jeho definíciu nájdeme v inom právnom predpise - v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“). Podľa neho (cit.) „Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“). Tento zákon ďalej bližšie upravuje podrobnosti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a určenie jej výšky. Právna úprava stanovuje, že náhrada musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada sa poskytuje na základe lekárskeho posudku a sadzby bodového hodnotenia sa nachádzajú v prílohe zákona.

Judikatúra a aplikačná prax

Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zohráva dôležitú úlohu pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov týkajúcich sa nemajetkovej ujmy a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ústavný súd sa zaoberal napríklad sťažnosťou, v ktorej sťažovatelia namietali porušenie svojich základných práv v súdnom konaní, v ktorom sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy z titulu protiprávneho konania žalovaného, ktorý usmrtil blízku osobu sťažovateľov.

Krajský súd dospel k záveru, že v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné výklad pojmu škoda, resp. škoda na zdraví vykladať tak, že v sebe nezahŕňa aj nemajetkovú ujmu, tak ako ju chápe Občiansky zákonník v § 11 a § 13. Zároveň vo svojom rozsudku konštatuje, že smernicu nie je možné priamo aplikovať vo vzťahu voči jednotlivcom.

V súdnych sporoch, v ktorých sa sudca domáha ochrany osobnosti, a o to viac značných finančných náhrad, vzniká legitímny problém „sudca súdi sudcu“ so zvýšeným rizikom možného korporatívneho správania predstaviteľov súdnej moci, čo pri opakovane pochybných či nedostatočne vyargumentovaných záveroch môže ohroziť legitimitu celého sudcovského stavu. Ústavný súd súhlasí s názorom sťažovateľa, že kritika spoločenských javov je potrebná a v zásade ju nemožno považovať za zásah do práv chránených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Ústavný súd už naznačil, že rozhodnutie o práve na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka nie je možné považovať za rozhodnutie deklaratórnej povahy. Ústavný súd vychádza z toho, že sú predmetom posúdenia a úvahy súdu otázky, či sú vôbec splnené podmienky na priznanie tohto práva uplatneného v žalobe a v akom rozsahu. Teda nejde tu o povinnosť na strane zasahovateľa, ktorá by vyplývala priamo z hmotného práva, a už vôbec nie jej rozsah. Jedine vo veci konajúci súd konštituuje a priznáva právo, keď autoritatív.

Konkurencia nárokov

V slovenskej právnej praxi sa objavili dva protichodné názory na okruh nárokov v súvislosti s poškodením zdravia. Podľa prvého názoru je možné pri poškodení zdravia uplatňovať popri sebe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv podľa § 11 a nasl. OZ a nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ, resp. § 444 OZ, pretože uplatnením každého z týchto nárokov sa odškodňuje (zmierňuje) obsahovo iná ujma na strane dotknutej osoby. Podľa druhého (opačného) názoru je nemajetková ujma krytá v slovenskej právnej úprave cez ustanovenia zákona o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia - v zmysle tohto názoru sú nemajetková ujma a sťaženie spoločenského uplatnenia nárokmi nemajetkovej povahy odškodňované podľa § 444 OZ. Vychádza sa z toho, že nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia má povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu k ochrane osobnosti (k tomuto opačnému názoru sa priklonil Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 426/2014 zo dňa 13.

Názor, že ujma v osobnostnej sfére spôsobená zásahom do zdravia dotknutej fyzickej osoby je pokrytá inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ, a preto je vylúčená možnosť jej náhrady prostredníctvom ustanovení o práve na ochranu osobnosti, podľa nášho názoru nekorešponduje s právnym poriadkom. Z koncepcie právnej úpravy, ktorá rozlišuje medzi inštitútom ochrany osobnosti a náhrady škody vyplýva, že nároky majúce základ v týchto inštitútoch sú samostatné a vzájomné nezávislé - zároveň je potrebné podotknúť, že každý z týchto inštitútov poskytuje ochranu iným zložkám v rámci duševnej integrity jednotlivca. Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-morálnej integrity osoby, pričom právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej integrity jednotlivca. Tieto nároky sledujúc ochranu rôznych záujmov je preto potrebné považovať za rovnocenné a samostatné.

tags: #stazenie #spolocenskeho #uplatnenia #a #nemajetkova #ujma