
Článok sa zaoberá problematikou sťažností, zodpovednosti sťažovateľa za nepravdivé tvrdenia a s tým súvisiacou nemajetkovou ujmou. Analyzuje rôzne aspekty tejto problematiky, vrátane právnej úpravy, judikatúry a praktických príkladov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto zložitú problematiku a prispieť k lepšiemu pochopeniu práv a povinností sťažovateľov a osôb, voči ktorým sťažnosť smeruje.
Sťažnosť je podanie, ktorým sa fyzická alebo právnická osoba domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené alebo ohrozené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo inej osoby. Právna úprava sťažností je obsiahnutá najmä v zákone č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.
Podľa tohto zákona má každý právo podať sťažnosť orgánu verejnej správy alebo inej osobe, ak sa domnieva, že boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Sťažnosť musí byť písomná a musí obsahovať meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať, ak ide o právnickú osobu. Sťažnosť v listinnej podobe musí obsahovať vlastnoručný podpis sťažovateľa.
Sťažovateľ má právo podať sťažnosť, ale zároveň má aj povinnosť uvádzať v sťažnosti pravdivé informácie. Ak sťažovateľ uvedie v sťažnosti nepravdivé tvrdenia, môže sa dopustiť priestupku alebo trestného činu a môže byť povinný nahradiť škodu alebo nemajetkovú ujmu, ktorá bola spôsobená nepravdivými tvrdeniami.
V prípade, že nepravdivé informácie zasiahli do cti, dôstojnosti alebo dobrej povesti, môžete sa domáhať ochrany osobnosti na súde a žiadať aj ospravedlnenie a primerané zadosťučinenie.
Prečítajte si tiež: Sťažnosť na ÚPSVaR Revúca: Postup
Nemajetková ujma je ujma, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby. Medzi osobnostné práva fyzickej osoby patrí najmä právo na ochranu cti, dôstojnosti, súkromia a mena. Medzi práva právnickej osoby patrí najmä právo na ochranu dobrej povesti.
Ak bola nemajetková ujma spôsobená nepravdivými tvrdeniami uvedenými v sťažnosti, môže sa poškodená osoba domáhať náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška náhrady nemajetkovej ujmy závisí od závažnosti zásahu do osobnostných práv alebo dobrej povesti, od rozsahu šírenia nepravdivých tvrdení a od ďalších okolností prípadu.
V kontexte posudzovania náhrady nemajetkovej ujmy zohľadňujú súdy aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). ESĽP opakovane zdôrazňuje, že sloboda prejavu nie je absolútna a môže byť obmedzená v záujme ochrany práv a dobrej povesti iných osôb.
Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 9C/16/2017 - 157 zo 7. júna a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 13Co/28/2021 z 27. septembra sa týkali urážlivých nepravdivých tvrdení poslanca NR SR voči sudkyni. Súd rozhodol o povinnosti poslanca ospravedlniť sa za zásah do profesijnej a osobnej cti sudkyne a zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy.
Poslanec sa vyjadroval o sudkyni v súvislosti s konaním, v ktorom rozhodovala, a uplatnil námietku zaujatosti. Svoje tvrdenia opieral o domnienky a nepravdivé informácie, ktoré nepreukázal. Súd konštatoval, že jeho výroky boli nepravdivé a dehonestujúce, a že neoprávnene kritizoval činnosť sudkyne.
Prečítajte si tiež: Možnosti riešenia problémov v dopravnej zdravotnej starostlivosti
Prečítajte si tiež: Sťažnosť na zamestnanca ÚPSVaR
tags: #staznost #zodpovednost #stazovatela #za #nepravdive #tvrdenia