Stratégia pracovnej zmluvy: Postup a dôležité aspekty

Absolventi stredných a vysokých škôl stoja pri vstupe na trh práce pred novými výzvami. Nie všetkým sa darí ihneď po ukončení štúdia nájsť si zamestnanie a uzavrieť štandardnú pracovnú zmluvu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces uzatvárania pracovnej zmluvy, alternatívne možnosti zamestnania pre absolventov a dôležité aspekty, ktoré je potrebné zvážiť.

Alternatívy k pracovnej zmluve pre absolventov

Absolventi majú niekoľko možností, ako začať svoju kariéru, aj keď sa im nepodarí okamžite získať pracovnú zmluvu:

• Dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: Táto možnosť zahŕňa dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti.
• Samostatná zárobková činnosť: Absolvent môže rozbehnúť vlastný biznis a stať sa živnostníkom.
• Evidencia na úrade práce: Absolvent sa môže zaregistrovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a čerpať výhody, ktoré úrad ponúka, vrátane príspevkov definovaných v zákone o službách zamestnanosti.
• Absolventská prax: Frekventovanou voľbou je najmä absolventská prax.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Na základe vyššie uvedených dohôd vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer. Pracovnoprávny vzťah, ktorý dohoda zakladá, je podstatne voľnejší než pracovný pomer a vytvára pomerne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov. Na druhej strane, na rozdiel od pracovného pomeru nezakladá niektoré právne nároky, najmä pokiaľ ide o nárok na dovolenku, nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, odmenu za prácu nadčas. Vzhľadom na uvedené nie je možné na predmetné dohody použiť ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom pomere, okrem všeobecnej časti Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Na uvedené dohody sa nevzťahuje zákon o minimálnej mzde. Dohody nezakladajú viacero nárokov, čo však nevylučuje, že si účastníci môžu jednotlivé nároky dohodnúť priamo v predmetnej dohode. Forma dohôd musí byť vždy písomná, pričom nedodržanie písomnej formy postihuje Zákonník práce sankciou neplatnosti.

Dohoda o vykonaní práce

• Charakteristika: Uzatvára sa na práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce, t. j. pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy. Ide o pracovný záväzok vymedzený individuálne, nie druhovo.
• Rozsah: Zamestnávateľ môže uzatvoriť dohodu o vykonaní práce s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku.
• Príklad: Preklad publikácie od autora Milana Fedora, Stratený svet, v rozsahu 336 strán zo slovenského jazyka do francúzskeho jazyka.
• Odstúpenie od dohody: Zamestnávateľ môže odstúpiť od dohody, ak sa pracovná úloha nevykoná v dohodnutej dobe. Zamestnanec môže odstúpiť, ak mu zamestnávateľ neutvorí dohodnuté pracovné podmienky.

Dohoda o pracovnej činnosti

• Charakteristika: Podobne ako dohoda o brigádnickej práci študentov, je vymedzená druhom práce.
• Rozsah: Možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
• Použitie: Vhodná len na príležitostnú prácu.
• Náležitosti: Písomná forma, dohodnutá práca, odmena, rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.
• Skončenie: Možno dohodnúť spôsob skončenia. Ak nevyplýva z dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov alebo výpoveďou s 15-dennou výpovednou dobou.

Verejné zdravotné a sociálne poistenie pri dohodách

Fyzické osoby, ktoré vykonávajú práce na základe uvedených dohôd, sa podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov nepovažujú za zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ tieto osoby neprihlasuje na verejné zdravotné poistenie. Preddavky na poistné neplatí zamestnávateľ ani zamestnanec, ale tieto platí samoplatiteľ. Ide o dobrovoľne nezamestnané osoby, ktoré v čase, keď vykonávajú činnosti a poberajú odmenu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie sú zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami, nie sú uchádzačmi o zamestnanie evidovanými na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Avšak povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmov dosiahnutých na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov nemá napr. nezaopatrené dieťa (t. j. dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul. Za sústavnú prípravu na povolanie je označované štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.) alebo poberateľ rodičovského príspevku, zahraničný študent, osoba zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia atď. Z uvedeného vyplýva, že za žiakov stredných škôl platí štát poistné iba do dňa vykonania maturitnej skúšky, najdlhšie do 31. 8. daného roku. Ak si absolvent stredoškolského štúdia nepodá na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nezamestná sa, nezačne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť alebo nepokračuje v ďalšom štúdiu na vysokej škole, je od 1. 9. daného roku povinný začať si platiť poistné. Za absolventa vysokej školy platí poistné štát iba do dňa vykonania štátnej záverečnej skúšky. Deň skončenia vysokej školy je posledným dňom, keď za študenta platí poistné štát. Ak sa absolvent strednej alebo vysokej školy zaeviduje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny alebo začne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť zdravotnej poisťovni.

Pracovná zmluva: Základný kameň zamestnania

Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom je založený na základe písomnej pracovnej zmluvy v zmysle § 42 Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Diskusia o stratenej generácii

Náležitosti pracovnej zmluvy

Pracovná zmluva musí obsahovať minimálne tieto náležitosti:

• Druh práce: Presné vymedzenie pracovnej pozície a stručná charakteristika.
• Miesto výkonu práce: Obec a organizačná časť alebo inak určené miesto.
• Deň nástupu do práce: Presný dátum začiatku pracovného pomeru.
• Mzdové podmienky: Dohoda o mzde, formách odmeňovania, sume základnej zložky mzdy a ďalších zložkách plnení poskytovaných za prácu.
• Ďalšie pracovné podmienky: Výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. V zmysle novelizácie Zákonníka práce, účinnej od 1. 9. 2007, sa zakotvilo, že v mzdových podmienkach dohodne zamestnávateľ najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. V pracovnej zmluve zamestnávateľ so zamestnancom dohodne v nadväznosti na druh práce: základnú mzdu zamestnanca, súčasne napríklad ročnú odmenu v stanovenej výške, termín jej vyplácania (stanovený výplatný termín), podmienky pre jej vyplatenie (konkrétne podmienky - splnenie kritérií môže byť stanovené v internom predpise), k základnej mzde môžu byť poskytnuté aj iné pohyblivé zložky mzdy na základe rozhodnutia zamestnávateľa, v súlade so Mzdovým poriadkom. Ďalej sa v pracovnej zmluve dohodne splatnosť mzdy a výplatný termín.

Rozdiel medzi pracovnou zmluvou a mandátnou zmluvou

Pracovná zmluva na rozdiel od mandátnej zmluvy poskytuje zamestnancovi vyššiu sociálnoprávnu ochranu. Podstatný je obsah,„aký je obsah, taká je i právna forma“. Existuje viacero rozhodnutí súdov krajín EÚ, ktoré určili, že externí spolupracovníci v skutočnosti vykonávajú závislú prácu. V prvom rade ide o subjekty zmluvy. V prípade mandátnej zmluvy sú nimi na oboch stranách podnikatelia, aj keď Obchodný zákonník umožňuje uzavrieť mandátnu zmluvu aj na výkon nepodnikateľskej činnosti. Mandatárom môže byť fyzická, ale aj právnická osoba. V pracovnom pomere sa vyžaduje osobný výkon práce, t. j. zamestnanec sa nemôže dať nikým zastúpiť. V prípade mandátnej zmluvy zákon umožňuje výkon činnosti aj niekým iným ako mandatárom. Mandatár môže robiť právne úkony v mene mandanta, len ak bol ním splnomocnený. V mene zamestnávateľa - právnickej osoby, sú oprávnené robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch: štatutárne orgány, ktoré sú oprávnené vykonávať v mene zamestnávateľa všetky právne úkony, ďalšie orgány, vedúci jednotlivých organizačných útvarov, ktorí sú oprávnení vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v rozsahu svojho funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi, a zamestnanci, ktorí sú písomne poverení vykonávať v mene zamestnávateľa určité právne úkony. Spoločnou charakteristikou týchto dvoch kategórií zamestnancov je, že ich oprávnenie robiť právne úkony v mene zamestnávateľa nie je, tak ako je to napr. Nie každý vedúci zamestnanec zamestnávateľa je oprávnený robiť právne úkony v mene zamestnávateľa. Pre pojem vedúceho zamestnanca podľa Zákonníka práce stačí, ak vedúci zamestnanec riadi prácu svojich podriadených zamestnancov, na tento účel im ukladá pracovné úlohy a dáva im záväzné pokyny bez toho, aby robil v mene zamestnávateľa právne úkony. Pre status vedúceho zamestnanca nie je rozhodujúci počet riadených zamestnancov. Písomné poverenie dáva zamestnancovi samotný zamestnávateľ - fyzická osoba, alebo štatutárny orgán právnickej osoby. Keďže poveriť možno len vlastného zamestnanca, nemôže byť ním napríklad manžel či manželka, vzhľadom na skutočnosť, že medzi manželmi nemôže byť založený pracovnoprávny vzťah (pracovný pomer, ale ani pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Manžel však môže vystupovať ako zástupca svojho manžela, ktorý je v právnej pozícii zamestnávateľa, a to na základe dohody o plnomocenstve. Zároveň je rozdielna aj zodpovednosť zamestnanca v pracovnom pomere a zodpovednosť v rámci obchodnoprávnych vzťahov.

Evidencia na úrade práce

Absolvent si po skončení štúdia nemusí nájsť zamestnanie. V zmysle § 34 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisovmá občan SR právo podať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to v prípade, že si nemôže, nie je schopný nájsť zamestnanie sám a chce tak využiť služby ponúkané úradom. Zákon neustanovuje lehotu na podanie žiadosti na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, uchádzač o zamestnanie tak môže urobiť kedykoľvek, v takom prípade ho úrad zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa osobného podania písomnej žiadosti. V prípade, že tak urobí v priebehu 7 kalendárnych dní odo dňa skončenia sústavnej prípravy na povolanie, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení sústavnej prípravy na povolanie. Na rozdiel od absolventov vysokých škôl majú študenti po skončení základnej a strednej školy na prihlásenie sa na úrade práce čas. Do konca augusta sú totiž stále považovaní za žiakov a rodičia za nich dostávajú mesačné prídavky na dieťa a zároveň si môžu uplatňovať daňový bonus. Školáci, ktorí pokračujú v štúdiu ďalej, sa na úrade práce hlásiť nemusia. Ostatní by tak mali urobiť na príslušnom úrade v mieste bydliska do 7. septembra.

Možnosti zárobkovej činnosti počas evidencie na úrade práce

Uchádzač o zamestnanie, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru, príp. na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Riešenie straty v obchodných spoločnostiach

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti registratúry

Organizácie majú povinnosti v oblasti správy registratúry, ktoré zabezpečujú riadny chod organizácie, ochranu informácií a dodržiavanie právnych predpisov. Medzi tieto povinnosti patrí:

• Evidencia záznamov: Záznamy musia byť zaevidované v registratúrnom denníku a pridelené im číslo spisu.
• Označovanie a ukladanie spisov: Spisy musia byť správne označené a uložené.
• Ukladanie spisov: Spisy sa ukladajú do uplynutia lehôt uloženia a do ich vyradenia.
• Ochrana záznamov: Zabezpečiť ochranu záznamov pred poškodením, zničením, stratou alebo neoprávneným použitím.
• Personálne a technické zabezpečenie: Zabezpečiť náležité personálne obsadenie, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie registratúry.
• Šetrenie a zápisnica: V prípade porušenia celistvosti registratúry vyhotoviť zápisnicu o výsledku šetrenia a možných dôsledkoch.
• Opatrenia: Prijímať potrebné opatrenia na nápravu.

Prijímanie a evidencia zásielok

Proces prijímania a evidencie zásielok je dôležitý pre zabezpečenie riadneho toku dokumentov v organizácii. Tento proces zahŕňa:

• Preberanie zásielok: Zamestnanec preberá zásielky na pošte a kontroluje neporušenosť obalov. Omylom doručené zásielky vracia pošte alebo adresátovi.
• Otváranie a označovanie záznamov: Zamestnanec podateľne otvorí zásielku a označí záznam odtlačkom prezentačnej pečiatky červenej farby s dátumom doručenia a počtom príloh.
• Evidencia cenných zásielok: Eviduje druh, hodnotu a počet cenných zásielok.
• Doručovanie záznamov: Záznamy sa evidujú a odovzdávajú na vybavenie bezodkladne.

Vybavovanie spisov

Spracovateľ volí najvhodnejší spôsob vybavenia spisov. Na podanie uvedie spôsob vybavenia, dátum a pripojí svoj podpis. Ak vybaví vec ústne alebo telefonicky, urobí o tom záznam na podaní alebo vyhotoví úradný záznam. Ak sa vec vybavuje listom, použije sa sprievodný záznam, pričom doklad o jeho odoslaní sa pripojí k spisu. Ak to povaha veci dovoľuje, podanie sa môže vybaviť priamo čistopisom. V ostatných prípadoch spracovateľ vyhotoví koncept vybavenia. Po uzatvorení spisu sa v denníku vyznačia údaje o spôsobe vybavenia a uložení spisu.

Ukladanie a ochrana spisov

Spisy organizačného útvaru tvoria registratúru organizačného útvaru. Spisy vybavené a uzatvorené v aktuálnom kalendárnom roku sa ukladajú na jednom mieste na organizačnom útvare, kde ostávajú uložené jeden kalendárny rok nasledujúci po roku vybavenia. O ich ďalšom uložení určí vedúci príslušného organizačného útvaru.

Vyraďovacie konanie

Organizácie v pravidelných intervaloch navrhujú na vyradenie registratúrne záznamy. Neúplný alebo nekvalitný návrh sa vráti na doplnenie alebo prepracovanie. Spisy, ktoré boli posúdené ako archívne dokumenty, sa ukladajú oddelene od ostatných spisov a protokolárne sa odovzdávajú archívu.

Prečítajte si tiež: Predaj nehnuteľnosti: Daňové dopady

tags: #stratena #pracovná #zmluva #postup