
Zamestnávatelia na Slovensku majú zákonom stanovenú povinnosť zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom, ktorí u nich pracujú na pracovný pomer, ak sú splnené určité podmienky. Táto povinnosť vyplýva zo Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z., konkrétne z § 152. Tento článok vám prináša komplexný prehľad o podmienkach nároku na stravné lístky, formách zabezpečenia stravovania, výške príspevkov a ďalších dôležitých aspektoch tejto problematiky.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Nesplnenie tejto povinnosti je porušením pracovnoprávnych predpisov, za ktoré môže Inšpektorát práce uložiť pokutu až do výšky 100 000 €.
Nárok na poskytnutie stravy vzniká zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako štyri hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. To znamená, že nárok na stravné majú nielen zamestnanci pracujúci na plný úväzok, ale aj tí, ktorí pracujú na skrátený úväzok, napríklad 5 alebo 6 hodín denne.
Ak zamestnanec pracuje 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemá. V prípade, že má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne.
Príklad: Ak má zamestnanec jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý na 4 hodiny denne, nárok na stravné má len z prvého pracovného pomeru. Ak by druhý pracovný pomer bol na 6 hodín denne, nárok na stravné by vznikol z oboch pracovných pomerov.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o sociálnom fonde a stravných lístkoch?
Ak zamestnanec v rámci jednej pracovnej zmeny pracuje viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže, ale nemá povinnosť, poskytnúť mu ďalšie stravovanie.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov nasledujúcimi spôsobmi:
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja.
Od 1. januára 2023 sa stravné lístky vydávajú už len ako elektronické stravné lístky, a to formou stravovacej karty. Zamestnanci majú na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je účelovo viazaný na stravovanie. Ak sa zamestnanec rozhodne pre jednu z týchto foriem, je takýmto rozhodnutím viazaný na nasledujúcich 12 mesiacov.
Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ, s výnimkou prípadu, ak je táto forma súčasťou kolektívnej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Príspevok na stravu pre deti
Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom v nasledujúcich prípadoch:
Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancom na stravu. Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.
Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok, ak nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2, alebo ak zamestnanec zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom.
Minimálna hodnota stravného lístka je od 1.1.2024 5,85 €. Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí stravné ako náhrada za vynaložené prostriedky na stravu počas trvania pracovnej cesty. Výška stravného pri pracovnej ceste v rámci Slovenska sa odvíja od trvania pracovnej cesty:
Zamestnanci musia mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru, ak vykonávajú prácu viac ako 4 hodiny. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce.
Prečítajte si tiež: Stravné Lístky a Sociálny Fond
Ak zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vznikol nárok, zníži o túto časť ďalšie stravné. Pri ukončení pracovného pomeru má zamestnávateľ povinnosť vysporiadať stravné.
Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu.
SZČO si môžu uplatniť výdavky na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac však v rozsahu a vo výške stravného poskytovaného pri pracovnej ceste pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Výdavky na stravovanie SZČO preukazuje napríklad zakúpením stravných lístkov, stravovacích poukážok, prípadne dokladom z reštauračného zariadenia o nákupe teplého hlavného jedla.
Povinnosť zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje na spoločníkov v spoločnostiach s ručením obmedzeným, členov družstiev, členov štatutárnych orgánov (napr. konateľov) a podobne, ak ich vzťah ku spoločnosti nie je upravený pracovnou zmluvou, ale ide o obchodnoprávny vzťah.
Od 1. apríla 2025 platia nové sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:
Prispievanie na stravovanie musí zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur). Minimálna hodnota gastrolístka od 1. apríla 2025 je 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur).
Prispievanie zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Táto jeho povinnosť tak zodpovedá sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín. Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis, od 1.4.2025 konkrétne oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z. Podľa tohto oznámenia pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).