
Striedavá starostlivosť predstavuje v slovenskom právnom poriadku pomerne nový inštitút, zavedený novelou Zákona o rodine v roku 2010. Tento článok sa zameriava na judikatúru týkajúcu sa striedavej starostlivosti na Slovensku, pričom analyzuje právne predpisy, súdne rozhodnutia a ich dopad na život detí a rodičov.
Striedavá starostlivosť je forma starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode rodičov, kde sa dieťa striedavo zdržiava v domácnosti každého z rodičov v pravidelných intervaloch. Cieľom je zabezpečiť, aby malo dieťa zachovaný vzťah s oboma rodičmi a aby sa obaja rodičia podieľali na jeho výchove a starostlivosti. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z., podstatou striedavej starostlivosti je striedanie období, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie.
Základným právnym predpisom upravujúcim striedavú starostlivosť je Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Konkrétne ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine definuje podmienky, za ktorých môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti:
"Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa."
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd musí prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadruje k otázkam starostlivosti o dieťa a ochrane rodinného života. V kontexte striedavej starostlivosti zdôrazňuje dôležitosť zachovania vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi, pokiaľ to nie je v rozpore so záujmami dieťaťa.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. zdôrazňuje, že základným prvkom rodinného života je spolužitie rodiča a dieťaťa a ich vzájomné prežívanie obojstrannej prítomnosti, a to aj napriek rozkolom vo vzťahoch medzi rodičmi.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd zvažuje niekoľko kľúčových faktorov:
Podľa § 62 ods. 6 ZR, súd pri nariadení striedavej starostlivosti prihliada na dĺžku starostlivosti každého rodiča alebo môže vzhľadom na okolnosti daného prípadu výživné aj neurčiť. Ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca, súd výživné zvyčajne neurčí. Ak čas strávený s dieťaťom nie je rovnomerný, súd v rozhodnutí o striedavej starostlivosti určí vyživovaciu povinnosť. V rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. je uvedené, že právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 zákona o rodine) neznamená, že výživné má byť určené v takej výške, aby príjmy rodičov po zohľadnení výživného boli rovnaké.
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Vyžaduje si dobrú komunikáciu, flexibilitu a schopnosť dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa. V praxi sa najčastejšie uplatňuje model 2-2-3-2-2-3 týždne, ktorý zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci alebo po 14 dňoch.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Existujú situácie, kedy striedavá starostlivosť nie je vhodná. Medzi najčastejšie prekážky patria:
Na Slovensku nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa po rozvode. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky. Avšak, počet rozsudkov o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa zvyšuje. Podľa posledných údajov z Ministerstva spravodlivosti, na Slovensku je právoplatných už 114 rozsudkov o striedavej starostlivosti.
Ústavný súd sa zaoberal aj prípadmi, kedy jeden z rodičov znemožňuje styk dieťaťa s druhým rodičom. V týchto prípadoch súd zdôrazňuje, že matka nemôže nerealizovanie styku otca s maloletou dôvodniť nechuťou dieťaťa ísť so svojim otcom a takýmto spôsobom prenášať zodpovednosť za nerealizovanie styku otca na maloletú.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
tags: #striedavá #starostlivosť #judikatura #Slovensko