Návrh na Zlúčenie Podielového Spoluvlastníctva: Katastrálny Pohľad a Vzorové Riešenia

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou návrhu na zlúčenie podielového spoluvlastníctva z pohľadu katastra nehnuteľností. Vysvetľuje proces, náležitosti a úskalia spojené s týmto právnym úkonom, pričom sa zameriava aj na praktické aspekty a vzorové riešenia. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre vlastníkov, ktorí uvažujú o zlúčení svojich podielov, ako aj pre odbornú verejnosť.

Práva k Nehnuteľnostiam a Katastrálny Zákon

Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú vkladom, záznamom alebo poznámkou, v súlade s § 4 katastrálneho zákona. Vklad je teda jednou z foriem zápisu do katastra. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona sa o povolení vkladu začína na návrh účastníka. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Náležitosti Návrhu na Vklad

Návrh na vklad musí obsahovať povinné náležitosti v zmysle katastrálneho zákona. Novela katastrálneho zákona z roku 2018 priniesla zmeny aj vo vzťahu k náležitostiam návrhu na vklad. V prípade, ak povinné náležitosti návrh na vklad nebude obsahovať, príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, konanie o návrhu na vklad preruší. Súčasne vyzve účastníka konania, aby v určitej lehote odstránil nedostatky návrhu alebo jeho príloh. Každý návrh musí obsahovať údaje o osobe, ktorá ho podáva. To, ktorému okresnému úradu návrh adresovať, závisí od toho, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorej sa návrh týka. Podľa § 22 ods. 2 a 3 KZ je príslušný ten okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Predmetom návrhu môže byť vklad, záznam, poznámka, oprava chýb katastrálneho operátu. Návrh na vklad musí obsahovať všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Ak sú predmetom návrhu na vklad do katastra právne vzťahy z viacerých druhov právnych úkonov, poplatok za návrh na vklad sa vyberá za každý právny úkon osobitne. V návrhu na vklad sa musí uviesť veľkosť spoluvlastníckeho podielu zlomkom k celku.

Prílohy k Návrhu na Vklad

Prílohy k návrhu na vklad sa v návrhu musia označiť. Nestačí ich teda len priložiť. Prílohami návrhu na vklad sú v zmysle § 30 ods. plnomocenstvo, ak je niektorý z účastníkov konania zastúpený splnomocnencom. Podpis splnomocniteľa (účastníka konania, ktorý udeľuje plnomocenstvo) musí byť úradne overený, ak sa úradne overenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. ďalšie listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad. Týmito listinami môže byť napríklad geometrický plán, pokiaľ ide o geometrický plán vyhotovený pred 1. Pri podaní návrhu na vklad elektronicky, sa aj prílohy prikladajú elektronicky. Musia byť však autorizované v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. pri zápise údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 (napr. Číslo úradného overenia geometrického plánu postačuje v týchto prípadoch, iba ak ide o geometrické plány vyhotovené po 1. Ak ide o geometrické plány vyhotovené pred 1. októbrom 2018, tie sa musia k návrhu priložiť.

Zmluva a Jej Náležitosti

Zmluva je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom, obvykle dvojstranným, výnimočne aj viacstranným, spočívajúcim na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu. Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta). Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia). Vznik zmluvy predpokladá včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak došlo k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, je zmluva uzavretá. So vznikom zmluvy je obvykle spojená aj jej účinnosť, t. j. možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na rozdiel od iných písomne uzatváraných zmlúv, sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (včítane ich podpisov). Zmluvné strany však môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v zákone ustanovených alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Geometrický Plán a Jeho Zápis do Katastra

Ak už máte vyhotovený geometrický plán, ktorý je autorizačne overený geodetom a úradne overený správou katastra (pečiatky so štátnym znakom v rozpiske geometrického plánu), treba si tento geometrický plán nechať zapísať do katastra nehnuteľností. Treba pripomenúť, že geometrický plán je iba technickým podkladom pre zmeny v katastri a samotný na túto zmenu nepostačuje. Úradné overenie geometrického plánu je len potvrdením správy katastra, že geometrický plán je použiteľný na ďaľšie úkony. Postup a náležitosti zápisu geometrického plánu súvisia s účelom, na ktorý bol geometrický plán vyhotovený. Ak pozemky v novom stave ostávajú vo vlastníctve doterajšieho vlastníka, postačí na zápis geometrického plánu doručiť katastrálnemu odboru Žiadosť o zápis geometrického plánu. Ak pozemky v novom stave nadobúdajú ďalší vlastníci, prípadne ide o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva a doterajší vlastníci rozdelia pôvodný pozemok podľa spoluvlastníckych podielov, geometrický plán sa zapíše do katastra nehnuteľností vkladom a katastrálnemu odboru treba doručiť Návrh na vklad. V geometrickom pláne sa určia vlastnícke práva k pozemkom, na ktorých sú nehnuteľnosti a stavby, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva a je nutné ich vysporiadať. Ak v novom stave vytvorená parcela registra C ostane vo vlastníctve doterajšieho vlastníka, postačí na zápis geometrického plánu doručiť katastrálnemu odboru Žiadosť o zápis geometrického plánu. Ak je nová parcela predmetom predaja, darovania atď. geometrický plán sa zapíše do katastra nehnuteľností vkladom, katastrálnemu odboru treba doručiť Návrh na vklad. Keďže ide len o zmenu v katastri v obvode jedného vlastníka a vlastnícke práva sú bez zmeny, postačí na zápis geometrického plánu doručiť katastrálnemu odboru Žiadosť o zápis geometrického plánu. Keďže ide len o zmenu v katastri v obvode jedného vlastníka a vlastnícke práva sú bez zmeny, postačí na zápis geometrického plánu doručiť katastrálnemu odboru Žiadosť o zápis rozostavanej stavby. Geodet zameria stavbu na pozemku a v geometrickom pláne ju vyznačí spolu s novým parcelným číslom a druhom pozemku, pričom aj určí jej výmeru. Ak už stavba v doterajšom stave má parcelné číslo, vyznačí sa iba zmena jej obvodu. Keďže ide len o zmenu v katastri v obvode jedného vlastníka a vlastnícke práva sú bez zmeny, postačí na zápis geometrického plánu doručiť katastrálnemu odboru Žiadosť o zápis novej stavby do katastra (platí pre novostavby). Pokiaľ sa jedná o zápis stavby kolaudovanej pred rokom 1976, treba použiť Žiadosť o zápis stavby do katastra (skolaudovanej pred 1.10. 1976).

Riešenie Situácií pri Odkúpení Spoluvlastníckeho Podielu

Pri kúpe nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve viacerých osôb, je kľúčové získanie súhlasu a dohody so všetkými spoluvlastníkmi. Podľa Občianskeho zákonníka majú spoluvlastníci predkupné právo na podiely, ktoré plánujete odkúpiť, pokiaľ teda nejde o prevod blízkej osobe. V prvom rade by som odporúčal začať rokovania s tými spoluvlastníkmi, ktorí sú otvorení predaju ich podielov, predovšetkým s tými, ktorí majú najväčší podiel. Ak by sa nepodarilo uzatvoriť dohody so všetkými spoluvlastníkmi, môžete sa pokúsiť o súdne zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva. Súd môže nehnuteľnosť priznať niektorému zo spoluvlastníkov (aj Vám) za primeranú náhradu. Ak je pozemok rozdelený na 2880 podielov a vy vlastníte 12/2880, tak vlastníte 12 takýchto podielov z celkovej výmery. Podiely sa vypočítavajú ako zlomky, ktoré určujú vlastnícky vzťah k celku. Ak chcete odkúpiť podiely od ostatných spolumajiteľov, zistite, koľko a aké podiely vlastnia ostatní spoluvlastníci. Informujte ostatných spoluvlastníkov o vašom zámere odkúpiť ich podiely. S každým spoluvlastníkom uzavrite kúpnu zmluvu.

Predkupné Právo Spoluvlastníkov

Podľa slovenského Občianskeho zákonníka (§ 140 OZ), spoluvlastníci majú zákonné predkupné právo, ak sa spoluvlastnícky podiel predáva tretej osobe, s výnimkou prípadu, keď sa podiel prevádza na blízku osobu. Pokiaľ sesternica predala podiel bez toho, aby ponúkla vás a ostatných spoluvlastníkov predkupné právo, išlo o porušenie tohto práva. Skutočne môžete žiadať súd, aby zmluvu vyhlásil za relatívne neplatnú, ak došlo k porušeniu predkupného práva. Ak sa rozhodnete spojiť so zvyšnými spoluvlasníkmi, môžete sa domáhať, aby nový vlastník vám podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za akých ho nadobudol. Ak by ste sa stali väčšinovým vlastníkom, mali by ste rozhodovaciu právomoc. To znamená, že by ste mali väčšiu kontrolu nad užívaním pôdy, vrátane možnosti riadiť, či prenajímať pôdu, rozhodovať o jej údržbe a prípadnom využití. Pri kúpe spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti od jedného z podielnikov je potrebné dodržať zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov podľa § 140 Občianskeho zákonníka (OZ). To znamená, že podiel, ktorý chcete odkúpiť, musí byť najprv ponúknutý všetkým ostatným spoluvlastníkom za rovnakých podmienok, za akých ho chce predať vám. Ak spoluvlastníci predkupné právo nevyužijú, môže jeden zo spoluvlastníkov svoj podiel predať vám ako tretej osobe.

Znalecký Posudok a Jeho Význam

Znalecký posudok má veľkú dôležitosť v prípadoch týkajúcich sa určenia všeobecnej, resp. trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Je to základný nástroj, ktorý by mal objektívne odrážať aktuálnu hodnotu nehnuteľnosti na trhu. Táto hodnota môže zahŕňať aj rôzne náklady spojené např. s búracími prácami. Základná právna zásada je, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú zásadne viazaní dohodnutou cenou, ktorá nemusí byť obvyklou trhovou cenou. Pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd povinný pri oceňovaní nehnuteľnosti vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej podľa súčasnej situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Ak sú s nehnuteľnosťou spojené náklady, tak je možné ich žiadať zohľadniť pri vysporiadaní.

Vyporiadanie Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je bežnou súčasťou praxe advokátskych kancelárií, notárskych úradov a v neposlednom rade aj správnych orgánov na úseku katastra. Jedným zo spôsobov zániku manželstva, ktorým zároveň zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, je rozvod. Po právoplatnom ukončení tohto konania je následne potrebné vykonať vyporiadanie majetkového substrátu, nadobudnutého za trvania manželstva. Občiansky zákonník poradím v § 149 vyslovil, že preferuje, aby sa bývalí manželia po zániku manželstva najskôr dohodli na vyporiadaní spoločného majetku. Ak sa manželia nedohodnú, majetkové spoločenstvo je potrebné vyporiadať súdom. Ak sú však bývalí manželia nečinní, treba nejakým spôsobom majetkové vzťahy usporiadať aj bez ich aktívneho pričinenia. Preto zákonodarca stanovil nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva (§ 149 ods. 4), pričom ponechal podiely oboch (bývalých) manželov rovnaké. Z uvedeného preto vyplýva, že správny orgán na úseku katastra nehnuteľností pri rozhodovaní o návrhu na vklad dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliada na skutočnosť, či bol podaný návrh na vklad tejto dohody v lehote troch rokov od zániku manželstva, alebo bol podaný až po tejto lehote. Od tejto lehoty sa odvíja to, či správny orgán rozhoduje o vyporiadaní bezpodielového alebo podielového spoluvlastníctva. Dohoda je vo svojej podstate zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam. Podpis dohody bývalými manželmi je vlastne „titulus“. Účastníkom dohody vznikajú práva a povinnosti, avšak na zavŕšenie tohto právneho úkonu je potrebný „modus“, ktorým je v uvedenom prípade vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno hovoriť o nadobudnutí vecno-právnych účinkov samotnej dohody a zavŕšení prevodu vecného práva k nehnuteľnosti. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je právnym úkonom, na ktorý treba aplikovať § 34 Občianskeho zákonníka. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza však až vkladom do katastra. Návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a aj samotná dohoda o vyporiadaní preto musia okrem písomnej formy, všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj náležitosti podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je potrebné vykonať podľa všeobecných zásad vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Správny orgán na úseku katastra v uvedenom prípade neskúma eventuálne finančné vyrovnanie bývalých manželov, skúma iba to, či predmetná dohoda spĺňa náležitosti § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a ďalej v konaní postupuje podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Obsahom samotnej dohody, ako aj návrhu na začatie katastrálneho konania je aj označenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom k celku, z čoho vyplýva, že bývalí manželia si môžu usporiadať vlastnícke právo aj v inom pomere, ako ½ k celku. Rovnako nie je vylúčené, že nehnuteľnosť nadobudne iba jeden z bývalých manželov do výlučného vlastníctva. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak katastrálny alebo iný zákon neustanovuje inak. Na konanie o návrhu na vklad sa preto subsidiárne vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Z tohto pohľadu je návrh na vklad podaním podľa § 19 Správneho poriadku, no zároveň aj právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka. Konanie o návrhu na vklad je plne ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že nikdy nemôže začať z podnetu správneho orgánu (ex offo), ale vždy môže začať výlučne len na základe podaného návrhu na vklad účastníkom právneho úkonu. Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Len takýto účastník má v zmysle § 30 ods. 1 katastrálneho zákona postavenie účastníka konania o návrhu na vklad. V uvedenom prípade sa na konanie o návrhu na vklad nevzťahuje účastníctvo v zmysle § 14 Správneho poriadku, ktoré za účastníka konania považuje napríklad aj osobu, ktorá môže byť rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutá. V prípade dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je účastníkom tohto právneho úkonu - návrhu na vklad účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, t. j. jeden z bývalých manželov. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bola síce uzatvorená v zákonom stanovenej 3-ročnej lehote, avšak návrh na vklad bol podaný až po uplynutí tejto prekluzívnej zákonom stanovenej lehoty a po úmrtí jedného z účastníkov dohody. Keďže dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zaväzuje len jej účastníkov, t. j. bývalých manželov, maloleté dieťa zomretého účastníka sa v tejto súvislosti nepovažuje za účastníka právneho úkonu - návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu v spojení s § 30 katastrálneho zákona, ktorý ustanovuje, kto je účastníkom právneho úkonu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Pre začatie konania o návrhu na vklad je postačujúce, aby bol návrh podaný aspoň jedným z účastníkov konania. Návrh na vklad teda môže byť podaný ktorýmkoľvek účastníkom konania alebo viacerými, resp. všetkými účastníkmi konania. V uvedenom prípade, keďže návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nebol podaný účastníkom právneho úkonu (ani jedným z bývalých manželov), neboli splnené podmienky na vklad v spojení aj s ďalšími nedostatkami konania. Predmetný právny úkon bol vyhodnotený ako absolútne neplatný a v súlade s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona správny orgán na úseku katastra vydal rozhodnutie, ktorým návrh na vklad na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zamietol. Podanie návrhu na vklad nie je obmedzené žiadnou lehotou, t. j. ak bol návrh na vklad podaný na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor aj po uplynutí troch rokov odo dňa uzatvorenia predmetného právneho úkonu, nemá sa za to, že účastníci zmluvy od tejto zmluvy odstúpili a príslušný správny orgán na úseku katastra o predmetnej zmluve rozhodne. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno platne uzatvoriť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva, t. j. po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Občiansky zákonník explicitne neustanovil ani v jednom zo svojich ustanovení, dokedy je vlastne možné dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatvoriť. V § 149 ods. 4 je ale uvedené, že ak k uzavretiu dohody nedôjde v lehote 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v tejto lehote nebude podaný ani návrh na jeho súdne vyporiadanie, zo zákona dochádza k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedeným okamihom zaniká možnosť uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a nie je už možné ani podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Jedinou možnou výnimkou zdá sa byť uzatvorenie dohody iba v prípade, ak na základe návrhu jedného z bývalých manželov, podaného v lehote 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, prebieha pred súdom konanie o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa riadne pokračuje až do momentu uzatvorenia dohody. Dohoda v takom prípade môže byť uzatvorená formou súdneho zmieru. V prípade, ak by sa v začatom súdnom konaní nepokračovalo, prípadne by došlo k jeho ukončeniu inak ako vydaním meritórneho rozhodnutia, t. j. konanie by bolo napr. zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, má sa za to, že sa vraciame na začiatok. Na vzniknutú situáciu vzhliadame, ako keby ani vôbec nenastala a ku konaniu vôbec nedošlo, t. j. Ako už bolo spomenuté vyššie, vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nastávajú až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra, pričom správny orgán skúma okrem iného, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu a či zákon neobchádza, pričom prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Takouto skutočnosťou nesporne je aj uplynutie prekluzívnej trojročnej lehoty na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a vznik fikcie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 149 ods.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Trojročná Lehota na Vyporiadanie BSM a Judikatúra

Právne názory sa však rozchádzajú v tom, či lehota 3 roky stačí na podanie návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, alebo v lehote 3 rokov má byť aj právoplatne rozhodnuté o povolení vkladu vecného práva na základe predmetnej dohody, čomu sa dosť podrobne venoval aj komentovaný článok. Česká judikatúra zastáva názor, že v stanovenej trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nestačí iba uzatvoriť samotnú dohodu o vyporiadaní, ale najneskôr v posledný deň lehoty je potrebné podať aj návrh na vklad vecného práva na základe tejto dohody do katastra. V opačnom prípade nastane domnienka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ustanovená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V trojročnej lehote teda musia nastať aj vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní, pretože po jej uplynutí by boli nehnuteľnosti už v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a návrh na vklad takejto dohody by bolo nutné zamietnuť. Slovenská aplikačná prax na rozdiel od českej uplatňuje dvojitý výklad. Prvým výkladom je, že v trojročnej lehote po zániku manželstva stačí iba uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, pretože jej podpisom oboma zmluvnými stranami nadobudne obligačnoprávne účinky. Nie je potrebné, aby v uvedenej lehote bol podaný aj návrh na vklad do katastra a rozhodnutím o povolení vkladu by nastali aj vecnoprávne účinky dohody. Opačný výklad naproti tomu hovorí, že okrem toho, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva musí byť uzatvorená v prekluzívnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, v tejto lehote musí byť aspoň podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Krajský súd v Žiline v rozsudku sa prioritne venoval dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z pohľadu prekluzívnej lehoty 3 rokov, t. j. či v danej lehote stačí predmetnú dohodu uzavrieť, alebo je nutné podať aj návrhu na vklad dohody v tejto lehote. Krajský súd v Žiline mal za to, že právna úprava nie je príliš dôsledná a tým, čo treba pod pojmom „prekluzívna 3-ročná lehota“ rozumieť, sa príliš nezaoberá. Krajský súd v Žiline uznal námietku žalobcu, ktorou tvrdil, že domnienka transformácie BSM k nehnuteľnostiam na podielové spoluvlastníctvo sa uplatní v prípade, ak nedošlo v lehote troch rokov od zániku BSM k dohode ani k začatiu konania o vyporiadanie. V prejednávanej veci preto k transformácii BSM nedošlo, pretože v lehote troch rokov od zániku BSM došlo k uzavretiu dohody, aj keď v uvedenej lehote nebol podaný návrh na vklad. Hoci sa v § 149a Občianskeho zákonníka uvádza, že dohody medzi manželmi týkajúce sa nehnuteľností nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra, BSM manželov je založené na princípe, že každý z manželov je vlastníkom celej veci a pri vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníctva. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

tags: #návrh #na #zlučenie #podielového #spoluvlastníctva #kataster