
Striedavá starostlivosť o deti sa stala na Slovensku realitou po novele Zákona o rodine, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2010. Táto zmena, hoci priniesla nový pohľad na porozvodovú starostlivosť o deti, vyvoláva množstvo otázok a diskusií. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na striedavú starostlivosť, jej legislatívny rámec, praktické aspekty a potenciálne dopady na slovenské rodiny.
Príbeh novely zákona o striedavej starostlivosti je príbehom občianskej iniciatívy. Ing., nespokojný s prístupom súdov a kolíznych opatrovníkov, sa rozhodol konať. Po vlastných skúsenostiach s obmedzeným kontaktom so synom a pocitom nespravodlivosti sa pustil do prípravy podkladov pre novelu Zákona o rodine. Oslovil poslancov Juraja Lišku a Martina Kuruca, ktorí sa s témou stotožnili a predložili návrh v parlamente.
Hoci boli Liška a Kuruc nezávislými poslancami v opozícii, návrh prešiel parlamentom a stal sa skutočnosťou. Dôležitým aspektom bolo, že sa téma striedavej starostlivosti dostala do verejnej diskusie, čo prispelo k jej presadeniu. Napriek odporu Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré návrh zákona zamietlo, bol zákon schválený.
Striedavá starostlivosť je forma porozvodovej starostlivosti o dieťa, pri ktorej sa dieťa striedavo zveruje do osobnej starostlivosti jedného a druhého rodiča na presne stanovené časové obdobie opakovane. Súd zároveň vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas týchto časových období. Zákon o rodine nestanovuje presnú dĺžku týchto časových úsekov, čo umožňuje flexibilitu a prispôsobenie individuálnym potrebám dieťaťa a rodiny.
Novela Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., konkrétne zákon č. 217/2010 Z. z., zaviedla inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa do slovenského právneho poriadku. Ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine hovorí: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Táto formulácia zdôrazňuje, že striedavá starostlivosť nie je automatická, ale závisí od posúdenia súdu, ktorý musí zohľadniť záujem dieťaťa. Dôležité je, že ak jeden z rodičov so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, nie je to prekážkou jej nariadenia, ak sú splnené ostatné podmienky. Súd skúma schopnosť rodičov spolupracovať pri výchove dieťaťa a či je rodič schopný kompromisu.
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd skúma:
Súd prihliada aj na ďalšie faktory, ako napríklad vzdialenosť bydlísk rodičov, schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať, a stabilitu výchovného prostredia.
Vo väčšine prípadov súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného.
Zavedenie striedavej starostlivosti na Slovensku bolo krokom k modernizácii rodinného práva a k zrovnoprávneniu postavenia otcov. Hoci sa striedavá starostlivosť nestala preferovaným spôsobom starostlivosti o dieťa, otvorila dvere pre individuálne posudzovanie každého prípadu a pre zohľadňovanie potrieb dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Je dôležité, aby sa o striedavej starostlivosti diskutovalo a aby sa šírili informácie o jej výhodách a nevýhodách, aby sa rodičia mohli informovane rozhodnúť, či je táto forma starostlivosti pre ich rodinu vhodná.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov