
Rozvod manželstva je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Slovenský právny poriadok ponúka rôzne formy starostlivosti o deti po rozvode, pričom jednou z možností je aj striedavá starostlivosť. Tento model starostlivosti sa však stretáva s rôznymi názormi a otázkami, najmä v kontexte práv dieťaťa. Cieľom tohto článku je preskúmať striedavú starostlivosť v kontexte slovenského rodinného práva a zvážiť jej vplyv na práva a blaho detí.
Súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súd určí, či maloleté dieťa zverí:
Súd zároveň určí, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V konaní o rozvod nie je možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu.
Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do slovenského právneho poriadku v roku 2023. Ide o model, ktorý nadväzuje na fungujúci režim starostlivosti o deti pred rozvodom. Rodičia sa dohodnú na pokračovaní v spoločnej starostlivosti a štát zasahuje minimálne do ich dohody. Súd neurčuje presné časové rámce stretávania sa s deťmi, rodičia sa dohodnú sami.
Významná zmena v slovenskom rodinnom práve nastala 1. júla 2010, kedy bol do zákona o rodine zavedený inštitút striedavej starostlivosti. Striedavá starostlivosť je vyjadrená v § 24 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Rozhodujúcim faktorom je záujem maloletého dieťaťa. Rodičia sa môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť, pričom túto dohodu musí schváliť súd.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Pre nariadenie striedavej starostlivosti musia byť splnené určité podmienky:
Súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti prihliada na citové väzby dieťaťa, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa.
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek rozhodnutiach týkajúcich sa detí, v súlade s čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch.
Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov, môže byť nastavená rôzne. V praxi sa najčastejšie uplatňuje model 2-2-3, týždenné striedanie, alebo striedanie po 14 dňoch, prípadne po mesiaci. Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od jedného dňa (najmä u malých detí) až po jeden rok (pri väčších vzdialenostiach bydlísk).
Vo väčšine prípadov súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, najmä ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Ak čas strávený s dieťaťom nie je rovnomerný, súd určí vyživovaciu povinnosť.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť má svoje výhody aj nevýhody. Medzi výhody patrí:
Medzi nevýhody patrí:
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, môže narobiť viac škody ako úžitku. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály, sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
Ak súd rozhoduje o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prihliada najmä na najlepší záujem maloletého dieťaťa a tiež na ďalšie individuálne okolnosti. Súd pritom pri rozhodovaní o zverení do starostlivosti vždy prihliadne aj na názor maloletého dieťaťa. To v akej miere však závisí od veku a rozumovej vyspelosti maloletého dieťaťa.
Je dôležité rešpektovať názor dieťaťa v prípade, ak je adekvátny jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti, zodpovedajúcej jeho veku. Zistiť skutočný názor dieťaťa a jeho dôvody súd najčastejšie zveruje práve znalcom z odboru detskej psychológie alebo psychiatrie.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
Striedavá starostlivosť je upravená predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine. Tento zákon stanovuje práva a povinnosti rodičov, ale aj podmienky, za ktorých môže byť striedavá starostlivosť nariadená. Ak sa rodičia dokážu dohodnúť, súd ich dohodu spravidla akceptuje. Ak rodičia nemôžu dospieť k dohode sami, prichádza na rad súd, ktorý vždy kladie dôraz na dobro dieťaťa.
V prípade, že by ste chceli požiadať súd, aby zveril Vaše dieťa/deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov, je potrebné podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Miestne príslušný na konanie bude súd, v obvode ktorého mám mal. dieťa v čase podania návrhu bydlisko určené dohodou rodičov.
Striedavá starostlivosť je často vnímaná ako nástroj na zabezpečenie rovnakej miery starostlivosti oboch rodičov o dieťa po rozvode. Je však dôležité posudzovať ju aj z hľadiska práv dieťaťa. Dieťa má právo na stabilné a harmonické prostredie pre svoj vývoj. Neustále presuny medzi dvoma domácnosťami môžu byť pre niektoré deti stresujúce a môžu narušiť ich pocit stability a bezpečia.
V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované.
Každý človek je slobodný a rovný v dôstojnosti i v právach. Nikto nemôže byť znevýhodňovaný. Zákon dieťaťu explicitne neukladá povinnosť stýkať sa s rodičom. Ak nemožno k styku s dieťaťom nútiť rodiča, ktorý sa stretávať nechce, potom je diskriminujúce, ak štát donucovacou mocou zasahuje do práv dieťaťa, ktoré má svoj vlastný odôvodnený názor, na základe ktorého odmieta stretávanie. V zmysle tohto výkladu je potrebné rešpektovať názor dieťaťa v prípade, ak je adekvátny jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti, zodpovedajúcej jeho veku.
Ak striedavá starostlivosť nie je v záujme dieťaťa, existujú aj iné možnosti úpravy rodičovských práv a povinností. Súd môže zveriť dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a zároveň upraviť styk dieťaťa s druhým rodičom. Je dôležité, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil všetky relevantné okolnosti a zabezpečil, aby bolo o dieťa čo najlepšie postarané.
V mnohých krajinách je striedavá starostlivosť realitou už po mnohé roky. Vo Švédsku, Grécku a v Španielsku už od roku 1981, vo Veľkej Británii od roku 1991, vo Francúzsku od roku 1993 a v Nemecku od roku 1998. V Kalifornii a Kanade musia sudcovia dokonca odôvodniť, prečo dieťa nebude zverené do striedavej starostlivosti s garanciou rovnakého času stráveného s dieťaťom pre oboch rodičov. Z európskych krajín je na prvom mieste Švédsko, kde 30% detí je zverených do striedavej starostlivosti.
tags: #striedava #starostlivost #vs #detske #prava