Žaloba o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy a rozhodcovská doložka: Analýza judikátov

Rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je dlhodobo diskutovaná téma, ktorá si vyžaduje podrobnú analýzu s ohľadom na judikatúru a právne predpisy. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na žaloby o neplatnosť spotrebiteľských zmlúv v kontexte rozhodcovských doložiek a relevantných judikátov.

Rozhodcovská doložka a jej právna úprava

Právnu úpravu zmenkového práva predstavuje zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zmenkách“) a čiastočne Obchodný zákonník. Blankozmenka je špecifickým druhom zmenky, ktorý sa využíva predovšetkým na zabezpečenie pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi. Z povahy blankozmenky vyplýva, že na ňu musí byť naviazaná dohoda o vyplňovacom práve, ktorá však zároveň je aj jej neuralgickým bodom z dôvodu absencie zákonnej úpravy jej podstatných náležitostí. Z tohto pohľadu je teda dohoda o vyplňovacom práve inominátnou zmluvou.

Ochrana spotrebiteľa a neprijateľné podmienky

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len ,,zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, platné už v čase uzatvorenia zmluvy, jednoznačne považuje za neprijateľnú takú zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal otázkou platnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách.

Skúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne.

Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo ku uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom bez právomoci na prejednanie sporu.

Rozhodcovská doložka a individuálne dojednanie

Dovolací súd pri posudzovaní, či uvedená rozhodcovská doložka napĺňa alebo nenapĺňa znaky neprijateľných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nemá znaky neprijateľnej podmienky. Rozhodcovská doložka nevyvoláva nerovnováhu medzi účastníkmi konania, nie je spôsobilá viesť k procesnej nevýhode jednej z procesných strán.

Taktiež sa žiada poukázať na to, že aj podľa tretej vety čl. 2 ods. 2 smernice 93/13/EHS (pozn. ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná s účinnosťou od 01. Pripúšťa rozhodcovská doložka, aby sa spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom riešili aj v inom, ako rozhodcovskom konaní?; pretože ak nie, tak ide bez ďalšieho o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. Mohol spotrebiteľ ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky?; pretože ak nie, tak podmienka nie je individuálne dojednanou a teda je neplatnou pre jej neprijateľnosť (§ 53 ods. 2 OZ v spojení s § 53 ods.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Úvahy dovolacieho súdu vo vzťahu k posudzovaniu naplnenia znakov skutkovej podstaty neprijateľnej podmienky podľa tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ nie sú v danom prípade vôbec relevantné, nakoľko vo vzťahu k rozhodcovským doložkám resp. zmluvám zákon stanovuje špeciálnu skutkovú podstatu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve v § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Túto špeciálnu skutkovú podstatu predmetná rozhodcovská doložka napĺňa, keďže neumožňuje spotrebiteľovi, aby podal žalobu na všeobecný súd.

Podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení § 53 ods. 2 a 3 OZ pritom platí vo vzťahu k predmetnej rozhodcovskej doložke vyvrátiteľná domnienka, že nie je individuálne dojednaná a teda napĺňajúc skutkovú podstatu § 53 ods. 4 písm. Žalovaný však v danom prípade až do zastavenia konania dovolacím súdom nielenže nepreukázal, ale ani len netvrdil také skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, teda že by žalobca mal možnosť ovplyvniť obsah žalovaným vopred predformulovanej rozhodcovskej doložky, resp.

Z týchto dôvodov sa predmetná rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 2 a 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) ex lege nepovažuje za individuálne dojednanú a teda je neplatná podľa § 53 ods. 4 písm. r) v spojení s § 53 ods.

Vôľa spotrebiteľa a preukázanie súhlasu

Ak sa spotrebiteľ vzdáva svojho ústavného práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom (alebo iným štátnym orgánom Slovenskej republiky) potom vôľa spotrebiteľa v takomto prípade musí byť jasne preukázaná a nespochybniteľná.

Judikáty Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky sa taktiež zaoberal otázkou rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách a ich ústavnoprávnym rozmerom.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Zjavná neplatnosť rozhodcovskej doložky

Zjavná neplatnosť rozhodcovskej doložky a predovšetkým to, že ad hoc rozhodca nespĺňa zákonné predpoklady na prijímanie rozhodcovských rozsudkov, je ústavne akceptovateľným dôvodom na konštatovanie dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Takáto úvaha okresného súdu zodpovedá tomu, že z ústavného hľadiska exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po formálnej i materiálnej stránke, a ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, musí byť v každom štádiu konania zastavená.

Kontradiktórnosť konania a informovanie účastníkov

Vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. Zásada kontradiktórnosti však vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý v rámci preskúmania ex offo konštatoval nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

Ochrana práv povinného v exekučnom konaní

Oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Exekučné konanie je konanie, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle tak judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannon), ako aj v zmysle primárneho práva EÚ Charty základných práv Európskej, únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38), a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľov (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

tags: #žaloba #o #neplatnosť #spotrebiteľskej #zmluvy #rozhodcovská