Biotopy, ochrana a súkromní vlastníci: Hľadanie rovnováhy

Ochrana prírody a krajiny je komplexná téma, ktorá sa dotýka nielen štátnych orgánov a ochranárskych organizácií, ale aj súkromných vlastníkov pozemkov. Slovenská republika, podobne ako iné krajiny Európskej únie, má rozsiahly systém chránených území, ktorých cieľom je zachovať biodiverzitu, ekologickú stabilitu a prírodné dedičstvo. Avšak, efektívna ochrana prírody si vyžaduje spoluprácu všetkých zainteresovaných strán, vrátane vlastníkov pôdy, a zohľadnenie ich práv a potrieb.

Územná ochrana prírody na Slovensku

Základným legislatívnym dokumentom v oblasti ochrany prírody a krajiny na Slovensku je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

Jedným zo spôsobov dosiahnutia tohto cieľa je územná ochrana prírody a krajiny. Ňou sa podľa zákona rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na území, kde sa prekrývajú viaceré chránené územia s rôznymi stupňami ochrany (napríklad národný park a zároveň prírodná rezervácia), vždy platí najvyšší z nich.

Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa zákona. Tomuto stupňu ochrany sa teda neposkytuje územná ochrana podľa § 17 až 31 zákona. Čiže je to územie mimo osobitne vyhlásených chránených území, s výnimkou chránených vtáčích území, jaskýň a vodopádov a ich ochranných pásiem a obecných chránených území. V týchto kategóriách totiž neplatia stupne ochrany, ale podmienky, stanovené v ich vyhlasovacích predpisoch.

Za chránené územia (CHÚ) možno vyhlásiť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu, biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov (na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia), významné krajinné prvky alebo prírodné výtvory.

Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku

Národná sústava chránených území

Národné parky a chránené krajinné oblasti sa označujú ako veľkoplošné chránené územia (VCHÚ). Chránené areály, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, prírodné parky a chránené krajinné prvky sa označujú ako maloplošné chránené územia (MCHÚ). Všetky tieto chránené územia tvoria národnú sústavu chránených území, rozdelenú do nasledovných kategórií:

• Chránená krajinná oblasť (CHKO) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Vyhlásiť ho môže Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením a na jej území, platí druhý stupeň ochrany, ak v zákone nie je ustanovené inak (napríklad vyhlásením zonácie alebo MCHÚ na území CHKO).
• Národný park (NP) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 10 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Vyhlásiť ho môže vláda nariadením a na jeho území platí tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak.
• Prírodný park je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 500 ha, prevažne s ekosystémami pozmenenými ľudskou činnosťou, ktoré tvoria biocentrá nadregionálneho významu alebo ktoré sú dôležité pre zabezpečenie priaznivého stavu biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, biotopov druhov európskeho významu alebo biotopov druhov národného významu. Vyhlásiť ho môže vláda a na jeho území platí druhý alebo tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak. V tejto novej kategórii (od roku 2020) nebolo zatiaľ vyhlásené žiadne chránené územie.
• Chránený areál (CHA) je lokalitu, spravidla s výmerou do 500 ha, na ktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom. Vyhlásiť ho môže vláda nariadením a na jeho území platí druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň ochrany.
• Prírodná rezervácia (PR) je lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo biotopy národného významu alebo biotopy druhov európskeho alebo biotopy národného významu. Vyhlásiť ju môže vláda nariadením a na jej území platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú rezerváciu (NPR).
• Prírodná pamiatka (PP) je bodový, líniový alebo iný maloplošný ekosystém, jeho zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Vyhlásiť ju môže vláda nariadením a na jej území platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku (NPP).
• Chránený krajinný prvok (CHKP) je významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu. Môže ho vyhlásiť vláda nariadením a na jeho území platí druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň ochrany.
• Obecné chránené územie (ObCHÚ) je lokalita, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym, vedeckým, ekologickým, estetickým alebo krajinotvorným významom. Môže ho vyhlásiť obec všeobecne záväzným nariadením, v ktorom sú uvedené podmienky jeho ochrany.

Ochranné pásma chránených území

Ak to vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky možno vyhlásiť ich ochranné pásmo, a to spôsobom, akým sa podľa zákona vyhlasuje príslušné chránené územie. Na území ochranného pásma chráneného územia s tretím stupňom ochrany platí druhý stupeň ochrany, na území ochranného pásma chráneného územia so štvrtým stupňom ochrany platí tretí stupeň ochrany a na území ochranného pásma chráneného územia s piatym stupňom ochrany platí štvrtý stupeň ochrany.

Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie alebo ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie nebolo osobitne vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany. Ak ochranné pásmo prírodnej pamiatky alebo ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky nebolo osobitne vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 60 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany, toto ustanovenie neplatí, ak ide o ochranné pásmo jaskyne a ochranné pásmo prírodného vodopádu.

Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie, ochranné pásmo prírodnej pamiatky, ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie alebo ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky nebolo osobitne vyhlásené a ak nie je v záujme takého chráneného územia, aby malo ochranné pásmo, možno vo vyhlasovacom predpise ustanoviť, že chránené územie nemá žiadne ochranné pásmo.

Zóny chránených území

VCHÚ a MCHÚ môžu môže byť na základe stavu biotopov rozčlenené najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie jeho starostlivosti. Význam rozdelenia chráneného územia na zóny spočíva v diferenciácii ochrany a jej prispôsobení povahe prírodných hodnôt chráneného územia. Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou a využívania územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a druhý stupeň ochrany v zóne D. Zóny možno členiť aj na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú časti chráneného územia s rôznym spôsobom starostlivosti alebo cieľom ochrany. Zonáciu chráneného územia môže vyhlásiť všeobecne záväzným predpisom ten orgán, ktorý je príslušný na vyhlásenie daného chráneného územia.

Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu

Zonácia chránených území je komplikovaná vlastníckymi vzťahmi k lesným pozemkom. Týka sa to predovšetkým neštátnych vlastníkov lesa a obzvlášť subjektov s malými výmerami. Ak pre nich zonácia znamená zvýšenie stupňov ochrany prírody, a tým aj obmedzenie hospodárskeho využívania, tak so zonáciou vyslovia nesúhlas. Východiskom sú dlhodobé kompenzácie za ujmy pri využívaní lesných pozemkov, nielen na 10 rokov platnosti programov starostlivosti o les, ale na dobu životnosti lesných porastov. To je však limitované možnosťami štátneho rozpočtu, resp. komplikovaným získaním financií z fondov EÚ.

Maloplošné CHÚ, ktoré sa stanú súčasťou vyhlásených zón CHKO alebo NP, sa vždy zrušia. Tým sa zjednodušuje a zjednocuje systém ochrany jednotlivých CHKO a NP.

Súkromné chránené územia

Vlastník takého pozemku, ktorý spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre chránený areál, prírodnú rezerváciu alebo prírodnú pamiatku a nebol ešte vyhlásený za chránený, môže na základe predloženého projektu ochrany požiadať okresný úrad v sídle kraja o vyhlásenie súkromného chráneného areálu, súkromnej prírodnej rezervácie alebo súkromnej prírodnej pamiatky (ďalej len „súkromné chránené územie“). Ak pozemok spĺňa podmienky na vyhlásenie územnej ochrany, okresný úrad v sídle kraja ho vyhlási za súkromné chránené územie vyhláškou, v ktorej sa ustanoví aj stupeň ochrany súkromného chráneného územia a podrobnosti o územnej ochrane súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma vrátane ich územnej a časovej doby platnosti.

Jaskyne a prírodné vodopády

Osobitnou skupinou chránených území sú jaskyne a prírodné vodopády. V zmysle zákona je jaskyňou človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka. Prírodným vodopádom v zmysle zákona je zasa taký prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75o a voda v koryte pretrváva celý rok. Všetky jaskyne a prírodné vodopády, ktoré spĺňajú uvedené definície sú v zmysle zákona prírodnými pamiatkami (PP). Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku (NPP). Pre jaskyne a prírodné vodopády a ich ochranné pásma neplatia stupne ochrany, ale osobitné ochranné podmienky, uvedené v § 24 zákona.

Európska sústava chránených území Natura 2000

Podľa zákona európska sústava chránených území Natura 2000 je koherentná európska ekologická sústava pozostávajúca z lokalít s výskytom biotopov európskeho významu, biotopov druhov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov, ktorej cieľom je umožniť zachovať, a ak je to potrebné, obnoviť priaznivý stav týchto biotopov a druhov v ich prirodzenom areáli. Na území Slovenskej republiky európsku sústavu chránených území tvoria chránené vtáčie územia a územia európskeho významu.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec

Sústava chránených vtáčích území (v európskej legislatíve sú tieto územia nazývané ako Special Protected Areas, SPAs), ktorá sa vytvára od roku 1979 na základe smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (tzv. smernica o vtákoch), ktorú nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.

Chránené vtáčie územie (CHVÚ) podľa zákona predstavuje biotopy sťahovavých druhov vtákov, najmä oblasti ich hniezdenia, preperovania, zimovania, ako aj miesta odpočinku na ich migračných trasách a biotopy druhov vtákov európskeho významu. Na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania ho môže vyhlásiť vláda nariadením, v ktorom ustanoví aj zoznam činností, ktoré sú v CHVÚ zakázané, vrátane ich územného a časového obmedzenia.

Ochrana prírody a práva súkromných vlastníkov

Ochrana prírody a krajiny na Slovensku je prioritou, avšak nemôže byť dosiahnutá na úkor práv súkromných vlastníkov pozemkov. Zákon o ochrane prírody a krajiny preto obsahuje ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť spravodlivé vyváženie medzi ochranou prírody a právami vlastníkov.

Obmedzenia vlastníckych práv

V chránených územiach platia rôzne obmedzenia vlastníckych práv, ktoré sa líšia v závislosti od stupňa ochrany a zonácie územia. Tieto obmedzenia sa môžu týkať napríklad:

• Obhospodarovania lesov a poľnohospodárskej pôdy
• Výstavby a umiestňovania stavieb
• Ťažby nerastných surovín
• Organizovania športových a rekreačných aktivít
• Používania chemických látok a hnojív

Náhrady za obmedzenie obhospodarovania

Vlastníci pozemkov, ktorých vlastnícke práva sú obmedzené v dôsledku ochrany prírody, majú nárok na finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Výška náhrady sa určuje na základe rozsahu obmedzenia a ekonomickej straty, ktorú vlastník utrpel.

Súkromné chránené územia ako príležitosť

Zákon o ochrane prírody a krajiny umožňuje vlastníkom pozemkov vyhlásiť svoje pozemky za súkromné chránené územia. Týmto spôsobom môžu aktívne prispieť k ochrane prírody a zároveň získať finančnú podporu na starostlivosť o chránené územie.

Hľadanie rovnováhy: Dialóg a spolupráca

Efektívna ochrana prírody a krajiny si vyžaduje otvorený dialóg a spoluprácu medzi štátnymi orgánmi, ochranárskymi organizáciami a súkromnými vlastníkmi pozemkov. Je dôležité, aby sa pri prijímaní rozhodnutí o ochrane prírody zohľadňovali nielen vedecké poznatky, ale aj sociálne a ekonomické aspekty, ako aj práva a potreby vlastníkov pozemkov.

Novela zákona o ochrane prírody a krajiny: Kontroverzné témy

Novela zákona o ochrane prírody a krajiny vyvolala v poslednom období rozsiahle diskusie a kontroverzie. Niektoré návrhy v novele zákona boli kritizované za to, že nedostatočne zohľadňujú práva súkromných vlastníkov a môžu viesť k obmedzeniu ich hospodárenia na pozemkoch.

Triglavský národný park ako inšpirácia

Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová považuje Triglavský národný park v Slovinsku za inšpiráciu pre Slovensko. Tento národný park má dva medzinárodné statusy - národný park IUCN kategórie II (národný park) a kategórie V (chránená krajina) = prírodný park. V zmysle smernice IUCN treba tento systém chápať tak, že každá z kategórií je hodnotná niečim iným.

Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030

V rokoch 2018 - 2019 prebehli diskusie a vláda schválila Stratégiu environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 nazvanú Zelenšie Slovensko. Pripravili ju podľa jeho slov odborné autority a procesov sa aktívne zúčastnili aj mimovládne organizácie, napr. BROZ - Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Lesoochranárske zoskupenie VLK, Ochrana dravcov na Slovensku, PRALES, o.z.

Do roku 2030 bude s cieľom účinnej ochrany prírody celá sústava chránených území prehodnotená za účastí všetkých zainteresovaných subjektov a na základe najlepšej praxe, kritérií IUCN a lokálnych potrieb. V prípade národných parkov sa prehodnotenie zabezpečí najneskôr do roku 2024. Zohľadní sa úplnosť a reprezentatívnosť ekosystémov, zachovanie druhov medzinárodného a národného významu a ohrozených druhov a biotopov.

MŽP SR posúdi efektivitu starostlivosti o chránené územia podľa rámca vypracovaného Svetovou komisiou IUCN pre chránené územia. Dosiahne sa optimalizácia systému chránených území. Najviac zachované prirodzené biotopy bez potreby aktívnej starostlivosti ostanú, alebo budú zahrnuté v tzv. bezzásahových územiach. Zahrnutie týchto území do bezzásahového režimu bude prebiehať so súhlasom vlastníka, s využitím napríklad finančnej kompenzácie alebo zámenou pozemkov. Okrem toho sem bude možné zahrnúť len so súhlasom vlastníkov, užívateľov a orgánu ochrany prírody aj iné súkromné alebo aj štátne územia.

tags: #biotopy #ochrana #sukromny #vlastnik