Sú Nemocenské Dávky Zdaňované Príjmy? Komplexný Prehľad

V slovenskom právnom systéme, konkrétne v zákone o dani z príjmov (ZDP), nie je explicitne uvedený zoznam príjmov, ktoré sú považované za zdaniteľné. Avšak, z ustanovení ZDP, najmä z § 32 ods. 4, možno odvodiť, ktoré príjmy sú od dane oslobodené. Tento článok sa zameriava na to, či sú nemocenské dávky považované za zdaniteľné príjmy a ako sa táto problematika rieši v kontexte slovenského daňového systému.

Príjmy Oslobodené od Dane a Daňové Priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov je v zmysle § 32 ods. 1 ZDP povinný podať každý, kto za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy zahrnované do základu dane, presahujúce stanovenú sumu. Pre rok 2019 to bolo 1 968,68 eura. Fyzická osoba daň neplatí, ak za zdaňovacie obdobie daň nepresiahne sumu 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu sumu 1 968,68 eura. Vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur. Správca dane vráti v prípade, ak je väčší ako 5 eur.

Existujú však situácie, kedy daňovník nie je povinný podať daňové priznanie. Ide napríklad o prípady, keď daňovník dosiahol len príjmy, ktoré sú od dane oslobodené. Príkladom môže byť osoba, ktorá poberala dávku v nezamestnanosti a nemala žiadne iné príjmy. V takomto prípade, podľa zaužívanej praxe, sa dávka v nezamestnanosti v daňovom priznaní neuvádza.

V daňovom priznaní sa neuvádzajú príjmy, ktoré nie sú zdaniteľné, teda vôbec nepodliehajú zdaneniu, resp. nie sú zdaniteľné za presne určených podmienok, a ďalej príjmy zdaňované zrážkou dane podľa § 43 ZDP.

Prehľad Príjmov, Ktoré Sa V Daňovom Priznaní Neuvádzajú

Medzi príjmy, ktoré sa v daňovom priznaní neuvádzajú, patria:

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

• Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napr. zdedenie majetku).
• Príjmy oslobodené od dane podľa § 9 ZDP alebo § 5 ods. 7 ZDP.

Medzi príjmy oslobodené od dane patria napríklad:

• Príjmy z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí za presne určených podmienok.
• Dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia.
• Dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia vyplácané Sociálnou poisťovňou podľa zákona č. 461/2003 Z. z., teda všetky dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti (napr. nemocenské, ošetrovné, materské, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, úrazová renta, dávka garančného poistenia, dávka v nezamestnanosti).
• Dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. (vyplácané profesionálnym vojakom a policajtom).
• Dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze podľa zákona č. 417/2013 Z. z.

Nemocenské Dávky a Ich Zdaňovanie

V kontexte tohto prehľadu je dôležité zdôrazniť, že dávky zo sociálneho poistenia, vrátane nemocenských dávok, sú od dane oslobodené. To znamená, že príjem z nemocenského poistenia nie je potrebné uvádzať v daňovom priznaní a nepodlieha zdaneniu.

Príklad z Praxe

Zamestnanec ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. Náhrada za 1. až 3. deň práceneschopnosti a nemocenská dávka od 11. dňa sú príjmom, ktorý je oslobodený od dane.

Iné Príjmy Oslobodené od Dane

Okrem sociálnych dávok existujú aj ďalšie príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Tieto sú taxatívne vymenované v § 9 zákona o dani z príjmov, a okrem nich aj príjmy taxatívne vymenované v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Medzi ne patria napríklad:

• Suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.
• Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov.
• Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.
• Nepeňažný príjem plynúci z možnosti použitia rekreačných, zdravotníckych, vzdelávacích, predškolských, telovýchovných alebo športových zariadení zamestnávateľa.
• Poistné a príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca.
• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom podľa zákona č. 462/2003 Z. z.
• Príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
• Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993.
• Príjem z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov a z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur.
• Plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu (zákona č. 129/2022 Z.
• Prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm.
• Štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií, rozpočtov obcí, VÚC a štátnych fondov okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nejde o platby poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z.
• Výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia.
• Príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 1 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu.
• Jednorazový príspevok 10 000 eur za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 9 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu.
• Nepeňažné plnenia nadobudnuté daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 formou akcie ocenenej v jej nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na daňovníka v súvislosti s jeho výkonom činnosti, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods.

Daňový Bonus a Zamestnanecká Prémia

Zákon o dani z príjmov upravuje aj inštitúty ako daňový bonus a zamestnanecká prémia, ktoré majú za cieľ podporiť určité skupiny daňovníkov.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a nemocenské dávky: Postup

Daňový Bonus na Dieťa

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti.

Zamestnanecká Prémia

Zamestnanecká prémia je suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a ZDP. Na uplatnenie zamestnaneckej prémie za rok 2019 musí byť výška posudzovaných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti dosiahnutých z tejto činnosti vykonávanej len na území SR aspoň 3 120 eur.

Povinnosti Zamestnávateľa a Zamestnanca Počas Práceneschopnosti

Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie.

Postup Pri Práceneschopnosti

1. Elektronická Práceneschopnosť (ePN): Od 1. januára 2023 sa používa výlučne elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá nahrádza predchádzajúce papierové potvrdenie.
2. Automatický Prenos: Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
3. Náhrada Príjmu a Nemocenské:
   • Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnávateľom od 1. najviac do 10. dňa.
   • Nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.

Podmienky Nároku na Náhradu Príjmu a Nemocenské

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Výpočet Náhrady Príjmu a Nemocenského

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Výška náhrady príjmu je:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

• 25 % denného vymeriavacieho základu od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
• 55 % denného vymeriavacieho základu od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie je:

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu kalendárneho roka.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

tags: #sú #nemocenské #dávky #zdaňované #príjmy