Súbeh predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku zo zahraničia a uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou súbehu predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku zo zahraničia v kontexte slovenského daňového systému. Zameriava sa na uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane (NČZD) a s tým súvisiace povinnosti daňovníkov. Hoci k zásadným zmenám v oblasti NČZD nedošlo, ide o oblasť, ktorá si vyžaduje pozornosť daňovníkov a mzdových účtovníčok pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie.

Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD)

V právnej úprave NČZD došlo v nedávnej minulosti k jednej významnej zmene - zrušeniu NČZD na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby. Toto ustanovenie sa poslednýkrát použilo na zníženie základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2020.

Kto má nárok na NČZD

Nárok na NČZD na daňovníka má v podstate každý, s výnimkou daňovníkov, ktorí sú k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 Zákona o dani z príjmov (ZDP), alebo im bol takýto dôchodok priznaný spätne k 1. januáru alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP. Ide o dôchodky zo sociálneho poistenia (I. piliera), zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) alebo výsluhového dôchodku. Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. vdovecký, prihliada sa len na výšku dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP. Do úhrnu dôchodkov sa nezahŕňa ani 13. dôchodok.

NČZD sa uplatňuje za celé zdaňovacie obdobie, aj keď sa daňovník stane poberateľom dôchodku v priebehu tohto obdobia. V prípade úmrtia daňovníka si dedič (alebo osoba podľa § 35 Zákonníka práce) v daňovom priznaní odpočíta od základu dane NČZD, na ktoré vznikol nárok. NČZD na daňovníka sa uplatní v celoročnej výške bez ohľadu na mesiac úmrtia, s prihliadnutím na výšku základu dane.

Daňovník je povinný oznámiť zamestnávateľovi zmeny podmienok nároku na NČZD na daňovníka, čo súvisí so zrušením povinnosti každoročne v januári podpisovať vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie

NČZD na manželku (manžela)

Ide o sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Podmienkou je, že manželka (manžel) nemá vlastný príjem, resp. základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) nepresahuje sumu 4 511,43 €. Manželka (manžel) musí spĺňať niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP:

• starala sa o vyživované maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku,
• poberala peňažný príspevok na opatrovanie,
• bola evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie,
• je občanom so zdravotným postihnutím,
• je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím.

Do vlastných príjmov manželky sa zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP. Ide napríklad o rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na pohreb, 13. dôchodok, príspevok športovému reprezentantovi a pod. Všetky ostatné príjmy manželky (okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP) sa započítavajú do jej vlastného príjmu. Patria sem napríklad nemocenské dávky, dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávka v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod. Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.

Výška NČZD na manželku (manžela) sa odvíja od aktuálneho životného minima.

Uplatňovanie NČZD

Na uplatnenie NČZD na manželku (manžela) je potrebné predložiť zamestnávateľovi doklady preukazujúce oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 3 ZDP, napr. sobášny list a doklad preukazujúci splnenie niektorej z alternatívnych podmienok ustanovených v § 11 ods. 4 ZDP. Zamestnanec nie je povinný predložiť zamestnávateľovi doklady o výške vlastného príjmu manželky (manžela).

Príjmy zo zdrojov v zahraničí

Daňový rezident Slovenskej republiky má povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku a uviesť v ňom všetky svoje zdaniteľné príjmy, teda aj príjmy dosiahnuté v zahraničí. Príjmy zo zdrojov v zahraničí (a zaplatené poistné v zahraničí) je potrebné prepočítať priemerným kurzom NBS, pokiaľ v krajine týchto príjmov nie je používaná mena euro. Sumy je možné prepočítať priemerným kurzom na mesačnej báze alebo priemerným ročným kurzom.

Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Pri príjmoch zo zdrojov v zahraničí je potrebné určiť, či sa použije metóda zápočtu dane alebo metóda vyňatia príjmov. Pri príjmoch zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) je možné uplatniť metódu vyňatia príjmov zo štátu, s ktorým má Slovensko uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší (§ 45 ods. 3 ZDP). Pri príjmoch z podnikania (§ 6 ZDP) sa musí použiť metóda určená v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.

Metóda vyňatia príjmov

V daňovom priznaní sa uvádzajú vyňaté príjmy znížené o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec alebo živnostník povinný platiť a ktoré sa vzťahujú k týmto príjmom. Metódu vyňatia príjmov je možné použiť aj na príjmy zo závislej činnosti zo štátov, s ktorými Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ak boli tieto príjmy v danom štáte preukázateľne zdanené.

Metóda zápočtu dane

V daňovom priznaní sa uvádzajú príjmy znížené o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec alebo živnostník povinný platiť a ktoré sa vzťahujú k týmto príjmom. Uvádza sa aj daň zaplatená v zahraničí z príjmov v zahraničí, ktorú je možné uznať na zápočet dane.

Pri príjmoch zo zdrojov v zahraničí je potrebné vyplniť požadované údaje v príslušných oddieloch daňového priznania.

Uplatnenie NČZD pri príjmoch zo zahraničia

Daňovník si môže uplatniť NČZD na daňovníka aj v prípade, ak mal príjmy len zo zdrojov v zahraničí, za splnenia podmienok uvedených v § 11 ods. 2 ZDP. Ak má daňovník príjmy zo zdrojov na Slovensku aj v zahraničí, dôjde k odpočtu NČZD z úhrnu týchto príjmov.

Prečítajte si tiež: Kombinácia dôchodkov

Daňový bonus pri príjmoch zo zahraničia

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus aj v prípade, ak mal len príjmy zo zdrojov v zahraničí.

Predčasný starobný dôchodok a zamestnanie v zahraničí

Zákon o sociálnom poistení neumožňuje súbeh poberania predčasného starobného dôchodku a zamestnania (povinného dôchodkového poistenia). Ak je daňovník povinne dôchodkovo poistený v SR alebo v inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie, nemá nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zo Slovenska. Ak daňovníkovi vznikne povinné dôchodkové poistenie v zahraničí po priznaní predčasného starobného dôchodku, je povinný túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni, ktorá výplatu dôchodku zastaví.

Špecifické situácie a otázky

Neopodstatnené uplatnenie NČZD

V prípade, ak daňovník k 1. januáru zdaňovacieho obdobia nebol dôchodcom, ale mu bol dôchodok priznaný spätne pred týmto dátumom, stráca nárok na NČZD.

Výdavky percentom z príjmov (paušál)

Daňovník si môže aj pri príjmoch zo zahraničia uplatniť výdavky percentom z príjmov (tzv. paušál) podľa § 6 ods. 10 ZDP, ak spĺňa podmienky.

Potvrdenia od zahraničného zamestnávateľa

Pri vypracovaní daňového priznania je potrebné správne určiť na základe potvrdenia od zahraničného zamestnávateľa, ktorá suma je hrubá mzda, ktorá suma sú sociálne a zdravotné odvody, prípadne daň.

Vplyv 13. dôchodku na NČZD

S účinnosťou od 1.7.2024 sa na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok. Ak teda daňovník je poberateľom dôchodku už k 1.1.2025, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2025 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2025 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 753,79 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

tags: #súbeh #predčasného #starobného #dôchodku #a #invalidného