Substitučný a dôchodkový efekt zmeny ceny statkov

Trh práce, rovnako ako ostatné trhy, podlieha určitým zákonitostiam, no zároveň vykazuje špecifiká dané osobitosťami práce ako výrobného faktora. Práca totiž neexistuje samostatne; schopnosť pracovať majú len ľudia, teda pracovné sily. Pri analýze trhu práce sa zvyčajne uvažuje s dvomi základnými subjektmi: domácnosti (vlastníci práce, ktorí tvoria ponuku práce) a firmy (ktoré vytvárajú dopyt po práci). Domácnosti, ako spotrebitelia závislí od svojho príjmu (kde mzda predstavuje jeho podstatnú časť), sú motivované vstupovať na trh práce a ponúkať svoju prácu.

Práca ako výrobný faktor

Práca predstavuje cieľavedomú činnosť človeka zameranú na tvorbu materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb, ktoré slúžia na uspokojovanie ľudských potrieb. Ľudská práca je vynakladaním pracovnej sily, čo je súhrn fyzických a duševných schopností človeka. Práca je významným výrobným faktorom, ktorý má svoje osobitosti a je primárnym výrobným faktorom. Tieto osobitosti vyplývajú z faktu, že nositeľom pracovnej sily je človek s určitými biologickými, psychickými a inými dispozíciami, ktoré ovplyvňujú pôsobenie tohto výrobného faktora na trhu práce.

Práca sa na trhu výrobných faktorov kupuje a predáva, a to konkrétne na trhu práce. Podstata trhu práce je rovnaká ako pri akomkoľvek inom trhu; platia tu základné zásady trhového mechanizmu, uplatňuje sa pôsobenie dopytu, ponuky a ceny.

Dopyt po práci

Dopyt po práci určujú firmy a závisí od ostatných zdrojov, veľkosti kapitálu a využívanej technológie. Pri dokonalejšej technológii bude dopyt po pracovnej sile nižší, ale s vyššími nárokmi na kvalifikáciu. Naopak, pri menej náročných technológiách bude dopyt po pracovných silách vyšší. Dopyt po práci je odvodený dopyt, čo znamená, že závisí od dopytu po výsledku tejto práce, po statkoch, ktoré sa týmito faktormi vyrábajú. Zároveň cena výrobného faktora závisí od ceny výrobkov. Rast cien vytvorenej produkcie bude mať kladný vplyv na rast cien práce. Skutočná reakcia bude závisieť od elasticity krivky ponuky práce.

Pri určovaní krivky dopytu po práci je potrebné vychádzať z hraničného produktu práce (MPPL), ktorý predstavuje pomer prírastku produkcie a prírastku práce.

Prečítajte si tiež: Definícia dôchodkového a substitučného efektu

MPPL = d TPPL / dL

V reálnom hospodárskom živote platia tovarovo-peňažné vzťahy. Mzdu musíme vyjadriť v peniazoch, a hraničný produkt vyjadrený v peniazoch je hraničný výnos, teda príjem z hraničného produktu (MRP). Vypočítame ho, ak hraničný produkt vynásobíme cenou produkcie:

MPP * P = MRP

Príjem z hraničného produktu práce (MRPL) je totožný so mzdovou sadzbou (W):

MRPL = MPL * P = W

Prečítajte si tiež: Komplexný Pohľad na Dane

Dopyt firmy po výrobnom faktore práca závisí od ceny tohto výrobného faktora, od mzdy, ktorá sa porovnáva s hraničným príjmom. Preto je krivka príjmu z hraničného produktu práce zároveň krivkou dopytu firmy po práci.

Trhový dopyt po práci sa rovná súčtu dopytov po práci zo strany všetkých firiem pôsobiacich na trhu práce pri určitej cenovej úrovni. Nie je však horizontálnym súčtom individuálnych kriviek dopytu po práci zo strany firiem. Pri zmene mzdovej sadzby, napríklad pri poklese mzdy z W1 na W2, nastane vo firme nákladový efekt, dochádza k zníženiu hraničných nákladov. Poklesom mzdovej sadzby sa vo firme vytvoria podmienky, keď firma pri rovnakých nákladoch vyprodukuje väčší objem produkcie. To za podmienok ceteris paribus vedie k poklesu trhovej ceny produkcie P. Potom MRPL u všetkých firiem poklesne. Krivka príjmu z hraničného produktu práce sa u každej firmy posunie smerom dole, potom jej priesečník s novou úrovňou hraničných nákladov na faktor práce určuje optimálne množstvo práce nakupované všetkými firmami.

Ponuka práce

Ponuku práce tvoria spotrebitelia (domácnosti). Pri rozhodovaní spotrebiteľa sa vychádza z princípu racionálneho správania, čo znamená, že spotrebiteľ sa snaží maximalizovať svoju užitočnosť. Spotrebiteľ je pri tomto svojom rozhodovaní determinovaný týmito základnými faktormi: časová obmedzenosť (deň - 24 hodín) a spotreba realizovaná na základe vlastnej práce. Deň spotrebiteľa sa skladá z dvoch častí: H (voľný čas) a L (práca), prostredníctvom ktorej sa realizuje spotreba C.

L + H = 24

Ak je mzdová sadzba spotrebiteľa, ktorý predáva prácu, W, potom rozsah spotreby je:

Prečítajte si tiež: Komplexný Pohľad na Zdaňovanie

C = wL

Maximálny úžitok (U) spotrebiteľa bude funkciou C a H:

U = f (C, H)

Substitučný a dôchodkový efekt

Pri zmene úrovne mzdy sa na ponuke práce prejavuje substitučný a dôchodkový efekt.

Substitučný efekt zmeny mzdy znamená, že pri zvýšení mzdy sa voľný čas stáva drahším, čo človeka motivuje k tomu, aby ho nahrádzal (substituoval) ostatnými statkami. To znamená, aby viac pracoval a menej si užíval voľného času. Pri vysokej mzde za prácu sa všetky alternatívy práce stávajú relatívne drahšími (teda využívanie voľného času, šport, kultúra). Alternatívne náklady na voľný čas sa stávajú vyššími v porovnaní so situáciou, keď bola mzda nižšia. Spotrebiteľ, ktorý predáva prácu, by sa musel vzdať väčšieho objemu spotreby C.

Dôchodkový efekt zmeny mzdy nastáva, pretože mzda je súčasne dôchodkom. Keď sa zvýši, spotrebiteľ má vyšší dôchodok a môže si dovoliť užívať viac voľného času a menej pracovať. Vyššia mzda zabezpečí spotrebiteľovi, že doterajšie nároky svojej spotreby zabezpečí pri nižšom objeme ponúkanej práce. Práca sa tak stáva pre spotrebiteľa menej príťažlivou.

Ponuka práce predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, do ktorého patria všetci, ktorí sú aktívne zaradení do pracovného procesu a tvoria pracovnú silu. Medzi práceschopné obyvateľstvo sa zaraďuje aktívne pracujúce, ale aj nezamestnané práceschopné obyvateľstvo. Priemerný počet hodín odpracovaný za rok je pomer celkového odpracovaného času za rok k počtu práceschopného obyvateľstva.

Tvar krivky individuálnej ponuky práce je výsledkom charakteristického správania domácností na trhu práce. Zvláštny tvar krivky ponuky práce vyjadruje vzťah medzi množstvom práce (L), ktoré sú ochotné pracovné sily odpracovať (určitý počet pracovných hodín) a danou mzdovou sadzbou. S rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie, od istého bodu (C) však s rastom reálnej mzdy ponúkané množstvo práce, naopak, klesá. Domácnosti pri dostatočne vysokej úrovni reálnych miezd dávajú prednosť voľnému času určenému na vedenie domácnosti a výchovu detí a zvýšenej spotrebe statkov (najmä statkov v oblasti kultúry, športu a pod.).

Trhová ponuka práce vzniká horizontálnym súčtom všetkých individuálnych kriviek ponuky práce a predstavuje rôzne množstvá práce, ktoré sú jej vlastníci ochotní ponúknuť pri meniacej sa mzdovej sadzbe. Rast mzdovej sadzby spôsobuje prelievanie práce z jednej profesie do druhej alebo z jedného odvetvia do druhého. To sa prejaví na tvare trhovej krivky ponuky, ktorá nemá zakrivený tvar ako individuálne krivky, ale je zľava doprava rastúca.

Mzda

Mzda je cenou práce, ktorá je výsledkom fungovania trhu, vzťahom vyplývajúcim z ponuky práce a dopytu po práci. Suma peňazí, ktorú pracovník dostáva, sa označuje pojmom nominálna mzda. Nezáleží pritom na forme - môže ísť o časovú alebo úkolovú mzdu. Suma statkov, ktoré si pracovník za svoju nominálnu mzdu môže kúpiť, predstavuje reálnu mzdu, ktorá je ukazovateľom spotreby pracovníka a je rozhodujúca pre jeho životnú úroveň. Úroveň reálnej mzdy závisí od:

• výšky nominálnej mzdy,
• úrovne cien statkov a služieb,
• daňového zaťaženia v ekonomike.

Pri danej úrovni cien sa reálna mzda mení priamoúmerne so zmenou nominálnej mzdy. Pri danej úrovni nominálnej mzdy sa mení nepriamoúmerne k zmenám cien statkov a služieb.

Rovnováha na trhu práce

V dokonalej konkurencii je cena práce stanovená trhom a jednotlivá firma nemá možnosť sa od rovnovážnej ceny odchýliť. Za predpokladu dokonalej konkurencie sa odhliada od rozdielov v kvalite práce, kvalifikovanosti, vo fyzickej a duševnej práci, čiže sa uvažuje o homogénnej práci. Dopyt determinovaný firmami je dokonale elastický, ľubovoľne sa mení, bez toho, že by sa menila cena (mzda). Mzdy sú určované ponukou práce zo strany domácností a dopytom po práci zo strany firiem. Úroveň miezd ovplyvňuje pohyb po krivke dopytu a ponuky, ale aj posun krivky dopytu a ponuky.

Rovnovážny bod E určuje mzdu W2 a jej zodpovedajúce množstvo práce L2. Pri vyššej mzde W1 sa zamestnáva menší počet pracovných síl (L1), lebo podnikateľovi sa nevyplatí zamestnávať pri takej vysokej mzdovej sadzbe naďalej L2 pracovníkov. Vzniká nezamestnanosť, vyjadrená úsečkou AB, ktorá stláča mzdu na úroveň W2. Ponuka pracovných síl je väčšia ako dopyt. Naopak, pri mzde W3 dopyt prevyšuje ponuku, nedostatok pracovných síl, mzdová sadzba bude tlačená smerom hore k rovnovážnemu stavu.

Pri znižovaní ponuky na trhu práce v relácii k nezmeneným ostatným výrobným faktorom sa dá očakávať zvýšenie mzdovej sadzby. Vychádzame z predpokladu, že firmy individuálne rozhodujú o mzdách. Firma však musí rešpektovať ponuku práce, ktorá má stúpajúcu tendenciu, musí ponúkať atraktívnejšiu mzdu, ako ponúka konkurencia. Mzda každého dodatočne zamestnaného pracovníka prevýši doterajšiu úroveň miezd. Náklady firmy spojené so zamestnávaním dodatočnej jednotky výrobného faktora (v našom prípade práce) sa nazývajú hraničné náklady výrobného faktora (Marginal Factory Cost, MFC). Nákladová krivka je nad krivkou ponuky práce.

Firma pri svojom podnikaní stále sleduje cieľ - maximalizovať zisk. Pri stanovovaní mzdy zamestnávaním dodatočných pracovných síl porovnáva hraničný produkt práce a hraničné náklady. Dovtedy bude firma zamestnávať dodatočné pracovné sily, pokým hraničný produkt práce MRPL bude vyšší ako hraničné náklady výrobného faktora práce MFCL. Znamená to, že do tej doby prijatím každého ďalšieho zamestnanca firma vyprodukuje hodnotu vyššiu, než má náklad, t. j. Výsledkom uvedených procesov je stanovenie mzdovej sadzby W1, ktorá sa nachádza na krivke ponuky práce. Modelovanie krivky rovnako ako očakávanú produktivitu práce (určená je MRPL) musí firma viac či menej presne odhadnúť. Posunutie hraničného produktu práce sa odrazí v raste mzdy (napríklad rast cien výrobkov vyvolá rast miezd).

Špecifiká trhu práce

Špecifické vzťahy na trhu práce vyplývajú najmä zo skutočnosti, že trh práce je regulovaným trhom. Ďalej je potrebné brať do úvahy pružnosť, resp. Na trhu práce platia špecifické vzťahy, ktoré vyplývajú zo špecifického charakteru výrobného faktora - práce. Pôsobia tu dva základné aspekty: nepružnosť miezd na zmeny v ekonomike a regulácia trhu práce. V podmienkach nedokonalej konkurencie má trh práce za následok nepružnosť dopytu a ponuky.

Nepružnosť ponuky práce je daná štrukturálnou rôznorodosťou práce, z ktorej vyplýva segmentácia trhu - rozdelenie trhu na množstvo čiastkových trhov, ktoré sú vzájomne nekonkurenčné z hľadiska substitúcie jednej práce druhou. Táto segmentácia trhu môže byť profesijná (napr. lekár - matematik) alebo geografická (t. j. ľudia sú viazaní na určité územie).

Na trhu práce na základe pôsobenia určitých faktorov vznikajú mzdové rozdiely, ktoré môžu mať charakter kompenzačných rozdielov (rozdiel v pracovnom prostredí, sezónnosť práce), rozdielov vyplývajúcich z kvality a kvalifikácie práce a rozdielov vyplývajúcich z jedinečnosti a vzácnosti určitej konkrétnej práce (umelci, vedci).

Nepružnosť dopytu po práci je vyvolaná určitými právnymi zásahmi do trhu práce, napr. Ďalší faktor, ktorý znižuje pružnosť dopytu po práci je to, že firmy sa snažia zamestnávať kvalifikovaných a schopných odborníkov aj za mzdu vyššiu ako je príjem z hraničného produktu práce.

Rozdiely v mzdách majú v každej ekonomike svoje opodstatnenie z hľadiska stimulácie efektívneho výkonu práce. Ak tieto rozdiely vznikajú neopodstatnene, napr. z rasových dôvodov, pohlavia, náboženstva, veku, vzniká jav nazývaný mzdová diskriminácia.

Trh práce je aj v trhových ekonomikách trhom regulovaným. Vláda má možnosť ekonomickými, právnymi a politickými nástrojmi ovplyvňovať trh práce. Štát vstupuje na trh práce tým, že je významným zamestnávateľom (armáda, polícia, školstvo, kultúra a pod.), štát ovplyvňuje trh práce spôsobom zdaňovania pracovných príjmov, ale aj niektorými sociálnymi platbami. Vláda tiež zasahuje do trhu práce formou právnych predpisov, zákonov a nariadení, ktorými upravuje vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, podmienky bezpečnosti a hygieny pri práci atď. Najvýznamnejším regulačným nástrojom zo strany vlády je určenie minimálnej mzdy.

Odbory sú združenia, ktoré zakladajú pracovníci na ochranu a obhajobu svojich záujmov. Otázky vývoja na trhu práce, pracovných podmienok a miezd sú náplňou tzv. tripartitných rokovaní, ktorých sa zúčastňujú zamestnávatelia, odbory a vláda. Mikroekonomická teória považuje odbory za jednu z vyrovnávajúcich síl na trhu práce, predstavujú protiváhu monopolnej sile firiem.

tags: #substitučný #a #dôchodkový #efekt #zmeny #ceny