Dôchodkový a substitučný efekt dane: Definícia a vplyv na ekonomiku

Daňová politika je komplexný systém, ktorý ovplyvňuje hospodársku aktivitu, sociálnu spravodlivosť a celkový blahobyt obyvateľstva. Dane ako hlavný zdroj príjmu štátneho rozpočtu plnia fiškálnu (rozpočtovú) úlohu a ovplyvňujú výšku aj štruktúru rozpočtových príjmov a výdavkov. Efektívna daňová sústava by mala skĺbiť potreby štátu so záujmami podnikateľskej sféry a občanov.

Vývoj daní a daňových teórií

Dane prešli dlhým vývojom od naturálnych platieb v staroveku až po komplexné daňové systémy súčasnosti. V staroveku dane slúžili najmä na financovanie vojen a udržiavanie poriadku. V stredoveku došlo k oddeleniu hospodárenia panovníka od hospodárenia štátu. V novoveku sa dane chápu ako obmedzovanie prirodzených práv človeka a prisudzujú sa im nové funkcie.

Za historický prelom vzniku prvých ucelených názorov na dane sa považujú názory predstaviteľov klasickej anglickej ekonómie, ako Adam Smith, ktorý zdôrazňoval slobodu človeka, vlastníctvo a podnikanie. V 80. rokoch 19. storočia vznikajú prvé ucelené daňové sústavy priamych a nepriamych daní. V trhových ekonomikách mnohých štátov v 80. rokoch 20. storočia prebehli daňové reformy, ktoré reagovali na potrebu rastu verejných výdavkov a stagnáciu daňového výnosu. Arthur B. Lafferova krivka odzrkadľuje závislosť daňového výnosu od miery zdanenia.

Vývoj daňových teórií kopíruje vývoj daní. Od filozofických úvah Aristotela o spravodlivosti zdanenia, cez merkantilizmus a fyziokratizmus, až po daňovú teóriu ekvivalentnosti a poisťovaciu teóriu. Významným medzníkom je prínos Adama Smitha, Davida Ricarda a Johna Maynarda Keynesa.

Dôchodkový a substitučný efekt dane

Dane ovplyvňujú správanie ekonomických subjektov prostredníctvom dôchodkového a substitučného efektu.

Prečítajte si tiež: Komplexný Pohľad na Dane

• Dôchodkový efekt dane vyjadruje skutočnosť, že daň subjektu odčerpáva časť jeho disponibilného dôchodku, buď priamo, alebo tým, že ho núti vyplatiť vyššiu cenu za spotrebovaný tovar. Zjednodušene povedané, po zaplatení dane má daňovník menej peňazí na spotrebu a investície.

• Substitučný efekt dane znamená, že poplatník mení svoje preferencie s tým, ako sa mení jeho úžitok zo spotreby výrobkov, výnosu práce a pod. Nová daň spôsobuje zmeny v relatívnych výnosoch a úžitkoch, čo vedie k hľadaniu možností, ako sa daňovému zaťaženiu vyhnúť a pokúšať sa o substitúciu. Nahradí teda spotrebu zdaneného výrobku, služby iným výrobkom alebo službou.

V kontexte ekonómie ponuky, zvýšené zdanenie môže viesť k zníženiu ponuky práce, pretože domácnosti reagujú na znížený čistý príjem po zdanení. V podnikoch sa môže prejavovať tendencia k daňovým únikom a daňovým podvodom. Arthur B. Lafferova krivka ilustruje, že s rastom miery zdanenia rastú aj celkové príjmy až po bod, v ktorom ľudia strácajú záujem o prácu a nastáva substitučný efekt daní.

Mŕtva strata dane

Mŕtva strata (tiež nazývaná nadmerné daňové bremeno) predstavuje stratu vyvolanú daňami a spôsobuje neefektívnosť zdanenia. K mŕtvej strate dochádza vtedy, ak daňové bremeno vyvolá substitučný efekt a daňovník zmení svoje správanie na trhu. Mŕtva strata rastie rýchlejšie ako daň a znižuje dopyt.

Daňová incidencia a daňový presun

Daňová incidencia (daňový dopad) sa zaoberá tým, kto v konečnom dôsledku platí dane. Hoci daňová povinnosť môže ležať na firmách, konečné daňové bremeno nesú jednotlivci, a to buď vlastníci firiem, zamestnanci alebo spotrebitelia výrobkov.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov do III. piliera

Daňový presun je proces, v ktorom sa daňové bremeno presúva od jedného subjektu k druhému. Daňový presun môže byť dopredu (zvýšenie cien pre spotrebiteľa) alebo dozadu (presun na dodávateľa, vlastníka výrobných faktorov alebo zamestnancov).

Daňová spravodlivosť a efektívnosť

Dôležitými prvkami optimálneho daňového systému by mali byť aj spravodlivosť a efektívnosť. Medzi nimi však neexistuje substitúcia, teda pri vyššej spravodlivosti sa musíme vzdať časti efektívnosti. Napríklad progresívne dane zvyšujú mieru spravodlivosti, ale znižujú podnety na pracovnú výkonnosť.

Podľa Adama Smitha je spravodlivý daňový systém taký, v ktorom daňovník prispieva do verejných rozpočtov v závislosti od úžitku, ktorý má z verejných statkov.

Náklady daňového systému

Realizácia daňového systému je nákladná a súvisí so zavádzaním nových daní a s novelizáciou už existujúcich daní. Náklady daňového systému zahrňujú:

• Náklady štátu (administratívne náklady): všetky verejné výdavky na organizáciu daňového systému, výber daní, registráciu daňovníkov, kontrolu a pod.
• Náklady daňových subjektov: výdavky na daňových poradcov, čas na vyplnenie daňových priznaní, náklady na realizáciu účtovníctva a pod.

Daňová politika na Slovensku

Slovenská republika podnikla prvé kroky v roku 1990 uskutočniť daňovú reformu so zámerom podnietiť súkromné podnikanie a prilákať zahraničné investície. Daňová reforma prebehla aj na Slovensku zavedením rovnej dane.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový fond v Československu pred rokom 1989

Ekonomický think-tank MESA10 upozorňuje, že Slovensko sa ocitá v nebezpečnej situácii, keď ľudia platia vysoké dane a odvody, no kvalita verejných služieb tomu nezodpovedá. Analytici upozorňujú, že Slováci odvádzajú na daniach viac ako väčšina ich susedov, no infraštruktúra, školstvo či sociálne benefity zaostávajú.

Slovenská vláda v rámci konsolidačného balíčka presadila zvýšenie daňových sadzieb pre fyzické osoby s vysoko nadpriemernými mesačnými príjmami a zvažuje aj zvýšenie daní z majetku. Mnohí predstavitelia slovenského biznisu a ekonomického diania sa vyjadrili k tomuto kroku kriticky, pričom zdôrazňujú, že deficit treba riešiť znižovaním výdavkov, nie trestaním tvorcov hodnoty.

tags: #dochodkovy #a #substitucny #efekt #dane #definicia