
Súdne konania sú neoddeliteľnou súčasťou právneho systému, no často sú spojené s finančnými nákladmi. Jedným z týchto nákladov je súdny poplatok, ktorý je potrebné zaplatiť za určité úkony súdu. V tomto článku sa zameriame na súdne poplatky, najmä v kontexte písomných podaní advokáta, a na to, ako sa im vyhnúť, alebo ich minimalizovať.
Súdny poplatok je peňažné plnenie, ktoré platí účastník konania pred začatím konania alebo po jeho skončení. Súdne poplatky sú upravené v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Všetky súdne poplatky sú ustanovené v sadzobníku, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Súdny poplatok je platba štátu za úkony súdu, orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Jeho výška je určená zákonom.
Súdny poplatok má niekoľko funkcií:
Poplatková povinnosť vzniká:
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku v konaní pred obchodným registrom, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.
Existujú dva spôsoby oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok:
Od poplatku je oslobodené súdne konanie:
Od poplatku sú oslobodení:
Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Žiadosť alebo tiež návrh na oslobodenie od súdneho poplatku môže podať každý subjekt s postavením strany v súdnom konaní, ktorému zároveň vznikla poplatková povinnosť. Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku teda môže podať fyzická ale aj právnická osoba. Takýto návrh je potrebné riadne odôvodniť. O podanom návrhu rozhoduje súd príslušný na konanie vo veci. Súd rozhodne kladne vtedy, ak zistí že oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú pomery strany. Podľa súdnej praxe sa pomery najčastejšie preukazujú písomnými dokladmi o majetkových, zárobkových, sociálnych, zdravotných a iných osobných pomeroch (potvrdenie o príjme, potvrdenie o výške dôchodku, majetkové priznanie, potvrdenie o zdravotnom stave, atď). Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura.
Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok
Poplatok sa vráti v plnej výške, ak žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa osobitných predpisov bola vybavená kladne.
Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší.
Ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.
V rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
V súdnom konaní o vyporiadanie BSM musí účastník, v tomto prípade žalobca, zaplatiť za podanie žaloby najprv súdny poplatok za podanie návrhu na vyporiadanie BSM, pričom tento poplatok predstavuje sumu 66,- EUR. Pri konečnom rozhodnutí vo veci sa platí aj ďalší poplatok a ten je už vo výške 3 % z predmetu konania pri rozhodnutí rozsudkom, prípadne 1 % z predmetu konania v prípade uzavretia súdneho zmieru v konaní. Výška tohto následného poplatku je však vždy minimálne 66,- EUR a maximálne 16.596,50 EUR.
Druhým špecifikom poplatkovej povinnosti v konaní o vyporiadanie BSM je tá skutočnosť, že tento následný poplatok už neplatí len jeden z účastníkov konania, ale obaja účastníci. Účastníci budú na základe rozhodnutia súdu povinní zaplatiť pri vyporiadaní BSM v konaní poplatok vo výške 3 % z predmetu konania.
Základom poplatku je cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Poplatok sa nevyrubuje iba z toho, čo je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143 OZ, ale aj z iných hodnôt, ktoré sa v súvislosti s týmto konaním vyporiadavajú. Poplatkový základ tvoria iba aktíva. Pasíva sa do základu ani nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje.
V súdnom konaní účastník platí okrem súdnych poplatkov a ostatných nákladov konania (napr. odmena pre znalcov za znalecké posudky vyhotovené v konaní, za zadovažovanie listín, napr. stavov účtov z bánk a pod.), aj trovy svojho advokáta (prípadne pri neúspechu v spore aj trovy advokáta protistrany).
Čo sa týka trov svojho advokáta, ich výška je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Výšku odmeny je možné si s advokátom zmluvne dohodnúť.
Vzhľadom na to, že súdne konanie je finančne náročné, odporúča sa využívať súdy len v krajnom prípade. Často stačí trochu dobrej vôle na obidvoch stranách a spor, ktorý by sa mal riešiť súdnou cestou, sa ukončí mimosúdnou dohodou strán.
Cieľom súčasnej právnej úpravy je, aby sa využívali viac alternatívne, mimosúdne riešenia sporov, ako sú rozhodcovské konanie a mediácia.
V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. Ak je spor už predmetom konania na súde, môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu. Dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu s takým späťvzatím.
Mediácia je dobrovoľný proces, v ktorom neutrálna osoba - mediátor - pomáha sporiacim sa stranám vyjednávať urovnanie sporu. Je rýchla a neformálna. Možno ju využiť v sporoch, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov, ale aj pracovnoprávnych vzťahov.